Za romány Kód 9 a Kód 1, ktoré nedávno doplnil novinkou Kód 7, si vyslúžil titul slovenský Dan Brown.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) - Jeho knihy majú na Slovensku obrovský úspech, ale vyšli i v nemeckom, poľskom, maďarskom, bulharskom či arabskom preklade. Na svojom konte má celý rad literárnych ocenení. Zvlášť za romány Kód 9 a Kód 1, ktoré nedávno doplnil novinkou Kód 7, si vyslúžil titul slovenský Dan Brown. Ako vníma súčasnú slovenskú literatúru Jozef Banáš, v ktorej sa ako jej spolutvorca pohybuje ostatných desať rokov? "Mám dobrý pocit, že je autorsky aj žánrovo pestrá, podľa informácií kníhkupcov záujem o slovenskú literatúru stúpa a to je skvelé," povedal pre TASR.
Zo slovenskej literárnej tvorby Banáša oslovuje viac generácia Jaroša, Balleka, Šikulu, Slobodu ako tá, ktorá bola pred nimi a po nich. "To však neznamená, že súčasná slovenská literatúra nemá európske mená a diela. Z tých, ktoré som čítal, zmienim Hykischov román Rozkoše dávnych čias, Balážov Tábor padlých žien, Juríkov Všetci sme potomkovia Kainovi, Vilikovského novela Pes na ceste, detektívky Dominika Dána, z mladých Karikove Strachy, mám veľkú radosť, že v zahraničí je oceňovaný aj môj román Zóna nadšenia."
Najprekladanejší a jeden z najčítanejších slovenských autorov ďalej pripomenul svoje známe presvedčenie, že kniha je napísaná len vtedy, keď je prečítaná. Na spisovateľov, ktorých knihy sú prakticky nečítané, predá sa z nich pár sto kusov (neplatí to pre poéziu), Jozef Banáš reagoval: "Na ospravedlnenie svojho neúspechu sebavedomo vyhlásia, že ich knihy sú intelektuálne a niektoré podobne neúspešné médiá ich v tom podporujú. Vzniká tak deformovaný obraz, keď dvaja-traja s autorom spriaznení kritici stavajú nečítané knihy na piedestál a vytvárajú normu, ktorá je viac pseudointelektuálna ako intelektuálna. Dôkazom toho je, že zatiaľ čo v iných krajinách patria knihy ocenené literárnymi cenami k najpredávanejším, u nás je výber laureátov literárnych cien natoľko subjektívny, že niektorí z nich sú takmer zosobnením čitateľského nezáujmu."
Na otázku, či má v súčasnosti Slovensko svoj literárny "objav", Jozef Banáš odpovedal: "Majstri pera, akými boli, či sú Ťažký, Sloboda, Šikula, Jaroš, Ballek, Hykisch, Baláž, Dušek, Vilikovský a ďalší, sa nerodia každý deň. Myslím však, že mená ako Šikulová, Rankov, Kopcsay, Červenák, Karika a ďalší sú naštartovaní na veľmi solídnu kvalitu." Spisovateľ, ktorý svoju literárnu kariéru odštartoval úspešným titulom Idioti v politike, upozornil aj na fakt, že na Slovensku máme svetový fenomén - Táňu Keleovú-Vasilkovú. "Predať jeden a štvrť milióna kníh na päťmiliónovom Slovensku je nepochybne svetová rarita."
Jozef Banáš je autorom dokumentárnych románov. Musí k svojim dielam prečítať množstvo odbornej literatúry, nemá teda veľa času na čítanie rozsiahlejších textov. V ostatnom čase dáva prednosť najmä krátkym epigramom, úsmevným textom. "Z nich ma oslovili Pil na sekeru Emila Babína, Milujte sa s láskou Kamila Peteraja či Vypadnuté z O.K. Ondreja Kalamára," doplnil a otvorene reagoval aj na otázku, kde sa nachádza súčasná slovenská literatúra v porovnaní so zahraničnou. "O slovenskej literatúre nevedia za hranicami prakticky nič. Ale buďme úprimní - čo vedia v zahraničí o Slovensku? Neznámosť národnej kultúry priamo súvisí s neznámosťou krajiny ako takej. Problém vidím aj v subjektívnom a neprofesionálnom výbere autorov, preklady ktorých diel podporujú komisie Literárneho informačného centra (LIC), ktoré zodpovedá za prezentáciu slovenskej literatúry v zahraničí. Neraz ide o mená, ktoré nikto nepozná a nečíta ani na Slovensku, nieto ešte za hranicami. Myslím, že ministerstvo kultúry ako nadriadený orgán LIC by sa malo týmto stavom zaoberať."
Zo slovenskej literárnej tvorby Banáša oslovuje viac generácia Jaroša, Balleka, Šikulu, Slobodu ako tá, ktorá bola pred nimi a po nich. "To však neznamená, že súčasná slovenská literatúra nemá európske mená a diela. Z tých, ktoré som čítal, zmienim Hykischov román Rozkoše dávnych čias, Balážov Tábor padlých žien, Juríkov Všetci sme potomkovia Kainovi, Vilikovského novela Pes na ceste, detektívky Dominika Dána, z mladých Karikove Strachy, mám veľkú radosť, že v zahraničí je oceňovaný aj môj román Zóna nadšenia."
Najprekladanejší a jeden z najčítanejších slovenských autorov ďalej pripomenul svoje známe presvedčenie, že kniha je napísaná len vtedy, keď je prečítaná. Na spisovateľov, ktorých knihy sú prakticky nečítané, predá sa z nich pár sto kusov (neplatí to pre poéziu), Jozef Banáš reagoval: "Na ospravedlnenie svojho neúspechu sebavedomo vyhlásia, že ich knihy sú intelektuálne a niektoré podobne neúspešné médiá ich v tom podporujú. Vzniká tak deformovaný obraz, keď dvaja-traja s autorom spriaznení kritici stavajú nečítané knihy na piedestál a vytvárajú normu, ktorá je viac pseudointelektuálna ako intelektuálna. Dôkazom toho je, že zatiaľ čo v iných krajinách patria knihy ocenené literárnymi cenami k najpredávanejším, u nás je výber laureátov literárnych cien natoľko subjektívny, že niektorí z nich sú takmer zosobnením čitateľského nezáujmu."
Na otázku, či má v súčasnosti Slovensko svoj literárny "objav", Jozef Banáš odpovedal: "Majstri pera, akými boli, či sú Ťažký, Sloboda, Šikula, Jaroš, Ballek, Hykisch, Baláž, Dušek, Vilikovský a ďalší, sa nerodia každý deň. Myslím však, že mená ako Šikulová, Rankov, Kopcsay, Červenák, Karika a ďalší sú naštartovaní na veľmi solídnu kvalitu." Spisovateľ, ktorý svoju literárnu kariéru odštartoval úspešným titulom Idioti v politike, upozornil aj na fakt, že na Slovensku máme svetový fenomén - Táňu Keleovú-Vasilkovú. "Predať jeden a štvrť milióna kníh na päťmiliónovom Slovensku je nepochybne svetová rarita."
Jozef Banáš je autorom dokumentárnych románov. Musí k svojim dielam prečítať množstvo odbornej literatúry, nemá teda veľa času na čítanie rozsiahlejších textov. V ostatnom čase dáva prednosť najmä krátkym epigramom, úsmevným textom. "Z nich ma oslovili Pil na sekeru Emila Babína, Milujte sa s láskou Kamila Peteraja či Vypadnuté z O.K. Ondreja Kalamára," doplnil a otvorene reagoval aj na otázku, kde sa nachádza súčasná slovenská literatúra v porovnaní so zahraničnou. "O slovenskej literatúre nevedia za hranicami prakticky nič. Ale buďme úprimní - čo vedia v zahraničí o Slovensku? Neznámosť národnej kultúry priamo súvisí s neznámosťou krajiny ako takej. Problém vidím aj v subjektívnom a neprofesionálnom výbere autorov, preklady ktorých diel podporujú komisie Literárneho informačného centra (LIC), ktoré zodpovedá za prezentáciu slovenskej literatúry v zahraničí. Neraz ide o mená, ktoré nikto nepozná a nečíta ani na Slovensku, nieto ešte za hranicami. Myslím, že ministerstvo kultúry ako nadriadený orgán LIC by sa malo týmto stavom zaoberať."