Malacky/Bratislava 13. januára (TASR) – Patril k najvýznamnejším slovenským predstaviteľom povojnovej hereckej generácie. Univerzalizmus jeho hereckých dispozícií mu umožnil prekračovať žánre, štýly a vstupovať do rozličných epoch a sociálne rozdielnych prostredí. V piatok 13. januára uplynie 95 rokov od narodenia hereckej legendy Karola Machatu.

"Úžasný človek, úžasný herec, ktorý sa správal tak, ako sa hovorí - skromnosť je ozdobou úspešného človeka," povedal pre TASR v súvislosti s výročím narodenia Karola Machatu herec Ľubomír Paulovič.

Karol Machata sa narodil 13. januára 1928 v Malackách. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. V roku 1951 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu (dnes Konzervatórium) v Bratislave. Dráhu profesionálneho herca začal v Armádnom divadle (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine, kde pôsobil v rokoch 1952 – 1953. Do roku 1998 bol potom nepretržite členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.

Po prvých úlohách – Jakubovi v Laholovom Atentáte (1949) a Fortinbrasovi v Shakespearovom Hamletovi (1950), ktoré stvárnil ešte ako študent, upozornil na seba skvele stvárnenými postavami na divadelných doskách v Martine. Tam jeho titulné postavy Geľo Sebechlebský (1952) a Jánošík (1953) napriek hercovej mladosti zožali nevídaný úspech.

Po jeho boku začínal ešte ako malý chlapec herec Ján Mistrík. "Stretával som sa s ním veľa, veľa rokov. Najviac si na neho pamätám ešte z prvého naštudovania Veselých paničiek windsorských, kde som hral mladého Williama Pagea a on tam hral nezabudnuteľného lekára Cajusa," uviedol pre TASR Ján Mistrík.

Podľa neho bol Machata jeden fantastický herec a ešte fantastickejší človek. "Vyzeralo to, že všetko robí s obrovskou ľahkosťou. Ale bolo za tým veľa práce a vždy to, čo robil, bral vážne. Neprekonateľný bol naozaj, okrem javiska, hlavne v rozhlase, kde s jeho zázračným hlasom dokázal pracovať neuveriteľným spôsobom. Mám na neho len veľmi dobré javiskové, rozhlasové aj ľudské spomienky. Bol to skrátka v prvom rade vynikajúci človek a v neposlednom rade vynikajúci herec," povedal herec Mistrík.

Členom Činohry SND bol Karol Machata v rokoch 1953 - 1998. Jeho účinkovanie v Schillerových Zbojníkoch, Tylovom Krvavom súde a v Rostandovom Cyranovi de Bergerac zaznamenalo priaznivý divácky ohlas. Patril k uznávaným predstaviteľom Shakespearovských postáv. Zažiaril v inscenáciách Veselé paničky z Windsoru, Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear. Nezabudnuteľné boli aj jeho Čechovovské kreácie. Za množstvo svojich výrazných postáv vďačí aj slovenskej dramatike, predovšetkým autorom Petrovi Karvašovi, Štefanovi Králikovi, Leopoldovi Laholovi, Ivanovi Bukovčanovi, ale aj Jánovi Palárikovi.

Kultivovaný prejav, ktorý si uchoval čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. V rozhlasových hrách vďaka svojmu neopakovateľnému hlasu vytvoril širokú škálu dramatických postáv.

Ako filmový herec sa predstavil v snímkach, ktoré sú súčasťou zlatého fondu slovenskej kinematografie. Ako Drevená dedina (1954), Zemianska česť (1957), Dáždnik svätého Petra (1958), Prerušená pieseň (1960), Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962), Zločin slečny Bacilpýšky (1970), Červené víno (1972), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Skrytý prameň (1973) či Soľ nad zlato (1982).

Za svoje herecké umenie získal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. V roku 1967 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 národný umelec. Prezident SR Rudolf Schuster mu 1. januára 2003 odovzdal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti, divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby.

Karol Machata, zomrel po dlhej chorobe 3. mája 2016 v Bratislave vo veku 88 rokov.