Medzi piatimi inscenáciami slovenského programu Divadelnej Nitry 2016 figuruje aj dramatizácia autobiografického románu Žo Langerovej Vtedy v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Medzi piatimi inscenáciami slovenského programu Divadelnej Nitry 2016 figuruje aj dramatizácia autobiografického románu Žo Langerovej Vtedy v Bratislave s podtitulom Môj život s Oskarom L., ktorý na Slovensku vyšiel v roku 2007 dvadsaťosem rokov po pôvodnom anglickom vydaní a v tom istom roku sa u nás stal knihou roka. Na jubilejný 25. ročník medzinárodného festivalu privezie tento výnimočný titul Slovenské komorné divadlo v Martine. Dielo vytvorili režisér Patrik Lančarič a dramatik a dramaturg Peter Pavlac. Osud židovskej intelektuálky a niekdajšej marxistky Žo Langerovej, ktorej život ovplyvnil hlboký komunizmus 50. rokov, stvárňuje Jana Oľhová.
"Mala manžela, ktorý bol v komunistickej strane. Pochádzal inak z Príboviec, čo je blízko Martina, to je na tom zvláštna vec," uviedla v rozhovore pre TASR Jana Oľhová. Ku zrodu inscenácie prinášajúcej pôsobivé, nesentimentálne úprimné spomienky Žo Langerovej na život so slovenským ľavicovým intelektuálom Oskarom Langerom, ktorý sa stal jedným z kľúčových svedkov vo vykonštruovanom politickom procese s Rudolfom Slánským, ďalej poznamenala: "Keď som spomenula, že ideme robiť túto vec, kolega Ľubo Kostelný povedal, že čítal tú knihu a nechápe, ako tá žena mohla žiť s takýmto človekom. Bol oddaný komunista, ale vtedy mnohí boli v komunistickej strane, bolo to normálne."
Langerová bola podľa Oľhovej výnimočná osobnosť, vôbec nie podobná svojmu manželovi a jeho politickým názorom. "Bola z meštiackeho prostredia a vôbec sa tým netajila, ale mnohokrát jej to bolo vyhadzované na oči. Samozrejme, že ju kádrový referent dal do výroby, pracovala v chemickej továrni na výrobu gumy," priblížila herečka osudy svojej hrdinky. "Jej manžel bol väznený, v Slánského procese bol odsúdený na 22 rokov. Sama vychovávala deti, komunisti ju vysťahovali z bytu. Roky žila v Tvrdošovciach, potom sa konečne mohla vrátiť do Bratislavy. V roku 1968 sa rozhodla, že emigruje, po príchode ruských vojsk odišla aj s dcérou do Švédska, kde aj zomrela, jej dcéry tam doteraz žijú," dodala hlavná predstaviteľka na margo svojej postavy.
Aj skúsená a oceňovaná herečka Jana Oľhová priznáva, že sa jej tréma nevyhýba, zvlášť pri výnimočnom titule Vtedy v Bratislave venovanom Žo Langerovej. "Mám pred tým predstavením aj veľký rešpekt aj trému, zakaždým keď to idem hrať, aby som zo seba vydala tú jej dravosť a to, že dokázala cez humor zachovať si šarm a svoju dôstojnosť. Je to veľká ženská téma," hovorí s tým, že martinská inscenácia rozhodne nie je predstavením, ktoré by malo vzbudzovať pátos. "Je to príklad toho, ako sa dá prežiť život s energiou, nadhľadom a veľkorysosťou. Žo Langerová mala obrovskú energiu, jej príbeh môže byť príkladom pre mnohé ženy, keď fňukajú alebo si myslia, že ich život je ťažký."
Medzinárodný festival Divadelná Nitra sa uskutoční od 23. do 28. septembra.
"Mala manžela, ktorý bol v komunistickej strane. Pochádzal inak z Príboviec, čo je blízko Martina, to je na tom zvláštna vec," uviedla v rozhovore pre TASR Jana Oľhová. Ku zrodu inscenácie prinášajúcej pôsobivé, nesentimentálne úprimné spomienky Žo Langerovej na život so slovenským ľavicovým intelektuálom Oskarom Langerom, ktorý sa stal jedným z kľúčových svedkov vo vykonštruovanom politickom procese s Rudolfom Slánským, ďalej poznamenala: "Keď som spomenula, že ideme robiť túto vec, kolega Ľubo Kostelný povedal, že čítal tú knihu a nechápe, ako tá žena mohla žiť s takýmto človekom. Bol oddaný komunista, ale vtedy mnohí boli v komunistickej strane, bolo to normálne."
Langerová bola podľa Oľhovej výnimočná osobnosť, vôbec nie podobná svojmu manželovi a jeho politickým názorom. "Bola z meštiackeho prostredia a vôbec sa tým netajila, ale mnohokrát jej to bolo vyhadzované na oči. Samozrejme, že ju kádrový referent dal do výroby, pracovala v chemickej továrni na výrobu gumy," priblížila herečka osudy svojej hrdinky. "Jej manžel bol väznený, v Slánského procese bol odsúdený na 22 rokov. Sama vychovávala deti, komunisti ju vysťahovali z bytu. Roky žila v Tvrdošovciach, potom sa konečne mohla vrátiť do Bratislavy. V roku 1968 sa rozhodla, že emigruje, po príchode ruských vojsk odišla aj s dcérou do Švédska, kde aj zomrela, jej dcéry tam doteraz žijú," dodala hlavná predstaviteľka na margo svojej postavy.
Aj skúsená a oceňovaná herečka Jana Oľhová priznáva, že sa jej tréma nevyhýba, zvlášť pri výnimočnom titule Vtedy v Bratislave venovanom Žo Langerovej. "Mám pred tým predstavením aj veľký rešpekt aj trému, zakaždým keď to idem hrať, aby som zo seba vydala tú jej dravosť a to, že dokázala cez humor zachovať si šarm a svoju dôstojnosť. Je to veľká ženská téma," hovorí s tým, že martinská inscenácia rozhodne nie je predstavením, ktoré by malo vzbudzovať pátos. "Je to príklad toho, ako sa dá prežiť život s energiou, nadhľadom a veľkorysosťou. Žo Langerová mala obrovskú energiu, jej príbeh môže byť príkladom pre mnohé ženy, keď fňukajú alebo si myslia, že ich život je ťažký."
Medzinárodný festival Divadelná Nitra sa uskutoční od 23. do 28. septembra.