Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nový album ponúka kompletných šesť suít, typicky zložených z barokových tancov, ktoré skladateľ obohacuje o prelúdiá.
Autor TASR
Bratislava 22. januára (TASR) - Slovenský violončelista Ján Slávik vzdal hold hudobnému géniovi Johannovi Sebastianovi Bachovi v podobe nahrávky skladateľovho diela 6 suít pre sólové violončelo. Komorné dielo vyšlo pod hlavičkou Real Music House. TASR o tom informoval zástupca vydavateľstva Robert Pospiš.
"Bachove violončelové suity patria k azda najznámejším a z hľadiska kompozície k najrozpoznateľnejším sólovým skladbám, aké kedy boli tomuto nástroju dedikované," uviedol Pospiš k dielu, ktoré nemecký skladateľ skomponoval okolo roku 1720. Pre jeho technickú náročnosť a nedokonalosť kópií notových zápisov však v tom čase nebolo populárne. Renesanciu zažíva začiatkom 20. storočia vďaka Pablovi Casalsovi, s ktorým sa rokmi šíri medzi virtuóznymi hráčmi. Patrí medzi nich aj slovenský violončelista Ján Slávik. Koncertný majster skupiny violončiel Slovenskej filharmónie (SF), zakladajúci člen Moyzesovho kvarteta a profesor violončelovej hry na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) má za sebou okrem medzinárodného pôsobenia aj bohatú diskografiu v podobe 55 nosičov, medzi ktorými sa v minulosti už Bachove dielo objavilo. "Kompletné suity som nahral pred 20 rokmi. Napriek tomu, že sa roky zaoberám touto hudbou, vždy v nej nájdem čosi nové, aj nové úskalia. Bach je pre nás violončelistov 'základnou potravou', preto som sa rozhodol nahrávku opäť zrealizovať. Paradoxne, situácia okolo pandémie v mojom prípade prispela k tomu, že som mal čas sa tomuto dielu sústredene venovať," prezradil Slávik.
Nový album ponúka kompletných šesť suít, typicky zložených z barokových tancov, ktoré skladateľ obohacuje o prelúdiá. Okrem nich majú všetky časti tanečný charakter. Ten podľa slov interpreta vyhovuje jeho veselému naturelu. Komorné dielo, písané pre sólový nástroj bez sprievodu, dáva vyniknúť čistote barokovej hudby. Zdanlivá jednoduchosť však kladie na hráča nemalé nároky. "Hrať sám je, čo sa spolupráce týka, asi najjednoduchšie, no z technickej alebo obsahovej stránky je to najťažšie. V podstate vediete hudobný monológ a musíte sám publikum presvedčiť," vysvetľuje Slávik.
Hudba Bacha v jeho podaní znie na violončele parížskeho majstra Ganda z roku 1859, ktoré je vo vlastníctve SF. "Skladby sme nahrávali vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici. Iba traja. Jano, ja a Martin. Bolo to výnimočné nahrávanie, ktoré si zapamätáme. Je to nádherná a hlboká nahrávka," dodal k novinke Robert Pospiš, ktorý mal spoločne s Martinom Sillayom na starosti hudobnú réžiu, produkciu, mix aj mastering nového dvoj-CD.
"Bachove violončelové suity patria k azda najznámejším a z hľadiska kompozície k najrozpoznateľnejším sólovým skladbám, aké kedy boli tomuto nástroju dedikované," uviedol Pospiš k dielu, ktoré nemecký skladateľ skomponoval okolo roku 1720. Pre jeho technickú náročnosť a nedokonalosť kópií notových zápisov však v tom čase nebolo populárne. Renesanciu zažíva začiatkom 20. storočia vďaka Pablovi Casalsovi, s ktorým sa rokmi šíri medzi virtuóznymi hráčmi. Patrí medzi nich aj slovenský violončelista Ján Slávik. Koncertný majster skupiny violončiel Slovenskej filharmónie (SF), zakladajúci člen Moyzesovho kvarteta a profesor violončelovej hry na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) má za sebou okrem medzinárodného pôsobenia aj bohatú diskografiu v podobe 55 nosičov, medzi ktorými sa v minulosti už Bachove dielo objavilo. "Kompletné suity som nahral pred 20 rokmi. Napriek tomu, že sa roky zaoberám touto hudbou, vždy v nej nájdem čosi nové, aj nové úskalia. Bach je pre nás violončelistov 'základnou potravou', preto som sa rozhodol nahrávku opäť zrealizovať. Paradoxne, situácia okolo pandémie v mojom prípade prispela k tomu, že som mal čas sa tomuto dielu sústredene venovať," prezradil Slávik.
Nový album ponúka kompletných šesť suít, typicky zložených z barokových tancov, ktoré skladateľ obohacuje o prelúdiá. Okrem nich majú všetky časti tanečný charakter. Ten podľa slov interpreta vyhovuje jeho veselému naturelu. Komorné dielo, písané pre sólový nástroj bez sprievodu, dáva vyniknúť čistote barokovej hudby. Zdanlivá jednoduchosť však kladie na hráča nemalé nároky. "Hrať sám je, čo sa spolupráce týka, asi najjednoduchšie, no z technickej alebo obsahovej stránky je to najťažšie. V podstate vediete hudobný monológ a musíte sám publikum presvedčiť," vysvetľuje Slávik.
Hudba Bacha v jeho podaní znie na violončele parížskeho majstra Ganda z roku 1859, ktoré je vo vlastníctve SF. "Skladby sme nahrávali vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici. Iba traja. Jano, ja a Martin. Bolo to výnimočné nahrávanie, ktoré si zapamätáme. Je to nádherná a hlboká nahrávka," dodal k novinke Robert Pospiš, ktorý mal spoločne s Martinom Sillayom na starosti hudobnú réžiu, produkciu, mix aj mastering nového dvoj-CD.
