Bratislava 15. marca (TASR) - Legendárny český filmár, animátor a výtvarník Jan Švankmajer predstavil v stredu (14. 3.) v Bratislave svoju najnovšiu monografiu. Knihu s jednoduchým názvom Jan Švankmajer zostavil pre vydavateľstvo CPress surrealista a spisovateľ Bruno Solařík.

"Je to druhá monografia, ktorá v pomerne krátkej dobe vyšla," uviedol 83-ročný Švankmajer v preplnenom Artfore. "Bruno Solařík vybral kusy z rôznych mojich rozhovorov, textov a kníh i z môjho posledného románu, ktorý vyjde asi za mesiac," ozrejmil koncepciu publikácie, ktorá sa odvíja od rozdelenia oddielov v umelcovej kunstkomore. "Ku každej téme vybral nejaké moje texty, sú to vytrhané veci s nesúvislosťou, ale dávané do iných súvislostí," poznamenal ku knihe, ktorej súčasťou sú obrazy z filmov, Švankmajerove objekty, kresby a koláže, ale aj pracovné snímky z natáčania. "Nekryje sa to s knihou, ktorá vyšla pred časom v Arbor vitae, je to postavené hlavne na nových veciach, ktoré som vytvoril po dokončení filmu Hmyz. Je to taká koláž zo Švankmajera Jana."

Súčasťou monografie sú i doteraz nepublikované reprodukcie umelcových fetišov. "Okrem toho, že točím filmy, tvorím objekty, som aj zberateľ, zbieram zvyšky magického sveta. Kúpil som na Šumave sýpku a tú som adaptoval na kunstkomoru, celé je to venované mojim zbierkam," ozrejmil umelec, ktorého zbierky tvoria africké magické umenie, fetiše, rituálne masky či objekty z Oceánie.

Švankmajer sa pochválil aj veľkou zbierkou medijných špiritistických kresieb. "V Čechách bolo silné špiritistické hnutie na prelome 19. a 20. storočia, Čechy boli preslávené predovšetkým kresliacimi médiami. Už v roku 1900 sa usporadúvali veľké výstavy špiritistického hnutia, z jeho zvyškami som sa zoznámil, pár kresliacich médií ešte žije," doplnil a svojim fanúšikom porozprával aj o osobných zážitkoch s africkými fetišmi: "Časť zbierky mám v byte, takže s nimi spím aj varím. Komunikujem s nimi celkom dobre," poznamenal umelec. Netají sa ani tým, že pod vplyvom Afričanov vyrába svoje vlastné fetiše. "Šuplíkové fetiše im hovorím, tie sú v knihe zverejnené po prvý raz," dodal výtvarník, ktorý svoje výtvory zo starých šuplíkov, naplnené tiež vecami, ktoré už nikto nepotrebuje - "zlomkami reality vyradenými z tejto civilizácie", dokonca presne podľa vzoru Afričanov kŕmil kukuričnou kašou a zvieracou krvou.

Fanúšikovia položili aj obligátne otázky, ktoré sa viažu na Švankmajerove filmy, pýtali sa na sny, ale aj jedlo. "To sú tie obsesie z detstva. Bol som také to dieťa, čo neje, nalievajú ho železitým vínom, rybím tukom a posielajú na vykrmovacie tábory," rozosmial publikum a pridal aj ideologický dôvod, prečo používa vo svojich filmoch jedlo a jedenie nie práve v "apetitlich" podobe. "Jedlo je krásny symbol všežravosti tejto civilizácie, ktorá pojedá prírodu, celé etniká. Jedlo je symbol agresivity tejto civilizácie. Pozrite sa schválne do zrkadla, keď budete niekedy jesť, ako to vyzerá," rozosmial Švankmajer svojich čitateľov a divákov v známom bratislavskom kníhkupectve. Svojím najnovším a podľa slov režiséra aj posledným celovečerným filmom Hmyz otvorí vo štvrtok v Bratislave Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest.

Jan Švankmajer (1934) vstúpil do sveta filmu v 60. rokoch. Vo svojich dielach kombinuje prvky bábkarstva, animácie a hraného filmu. Za normalizácie v 70. rokoch nemohol natáčať, venoval sa divadelnej scénografii a výtvarne spolupracoval na filmoch Adéla ještě nevečeřela, Tajemství hradu v Karpatech a iných. V roku 1988 nakrútil svoj prvý dlhometrážny film Něco z Alenky, s ktorým uspel i vo svete.