Příbram/Bratislava 4. apríla (TASR) - Český spisovateľ, dramatik a novinár Jan Drda po roku 1945 ako úprimne presvedčený člen Komunistickej strany Československa (KSČ) zastával rôzne významné funkcie. Po zaujatí odmietavého postoja voči invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa (1968) bol však odstavený na vedľajšiu koľaj. V sobotu 4. apríla uplynie od jeho narodenia 100 rokov.

Jeho literárne nadanie sa prejavilo v strednej a drobnej epike a v dramatickej aj žurnalistickej tvorbe. V kratších útvaroch vynikol jeho pozorovací talent, zmysel pre detail, sociálne cítenie a jazyková originalita. Je autorom románu Putování Petra Sedmilháře (1943), poviedkovej knihy Krásná Tortíza (1952), rozprávkovej knižky České pohádky (1958) a hier Hrátky s čertem (1945) a Dalskabáty, hříšná ves aneb Zapomenutý čert (1959). Jan Drda napísal aj niekoľko filmových scenárov - Němá barikáda, Dařbuján a Pandrhola, Vyšší princip. Jeho bohatá publicistika vyšla v knižných súboroch Svět viděný zpomaloučka (1943), Listy z Norimberka (1946 – reportáže a fejtóny z norimberského procesu) a Horká půda (1955 – reportáže z Latinskej Ameriky).

Jan Drda sa narodil v českej Příbrami 4. apríla 1915. Pochádzal z veľmi biednych pomerov, matka mu umrela a otec sa o neho nestaral. Žil v chudobe s babičkou z otcovej strany, po jej smrti bol v sirotinci a opatrovníctve. Po maturite na gymnáziu v rodnom meste študoval v Prahe na Univerzite Karlovej literatúru a klasickú filológiu. Štúdium však nedokončil, pretože videl svoje uplatnenie v novinárčine a literatúre. V rokoch 1937 až 1942 bol kultúrnym redaktorom českého periodika Lidové noviny a písal aj pre iné redakcie.

Svoju úspešnú prvotinu Městečko na dlani, v ktorej svojským videním vykreslil veselé i smutné príbehy obyvateľov mestečka Rukapáň vydal v roku 1940. Zbierka poviedok Němá barikáda, ktorá vyšla tesne po skončení druhej svetovej vojny sa považuje za ďalšie Drdovo hodnotné dielo. Odvtedy býva hodnotený ako spisovateľ, ktorý svoju tvorbu odovzdal do služieb komunistického režimu.

Do Komunistickej strany Československa vstúpil Drda v roku 1945 z úprimného presvedčenia a opantaný jej ideológiou sa vrhol do propagácie jej myšlienok a ako si myslel, do budovania lepšieho sveta pre všetkých.

Po druhej svetovej vojne nastúpil do denníka Práce. V roku 1948 ho komunistický puč vyniesol do kresla šéfredaktora v redakcii Lidových novín a Drda po čistkách tento denník v roku 1952 doviedol ku krachu. V roku 1949 sa dostal do čela Zväzu československých spisovateľov (ZČSS), boli doň vyberaní spisovatelia z bývalého Syndikátu českých spisovateľov, ktorý bol považovaný za prekonanú štruktúru. S početnou rodinou (mal päť detí) sa Jan Drda presťahoval do mesta Dobříš. Rodina bývala v apartmáne na dobříšskom zámku, ktorý bol štátom určený na oddych a rekreáciu československých spisovateľov ako Domov spisovateľov. Návštevy na zámku sa striedali, život tu vrel, robili sa tu dejiny aj politika.

Počas svojho predsedníctva v ZČSS sa Drda pokúšal všetkými možnými prostriedkami zapojiť široké masy do šírenia socializmu a nového poňatia literatúry. Jeho srdcovou záležitosťou boli literárne súťaže, v ktorých sa mali objaviť nové umelecké talenty. Zmyslom akcie malo byť získanie prehľadu o živote v novom Československu a výsledkom mal byť rozsiahly zborník. Záverečné hodnotenie týchto súťaží však bolo negatívne, keďže v prevažnej miere v príspevkoch prevažovala agitácia nad umením. Kritika Drdovho pôsobenia na čele ZČSS nedala na seba dlho čakať a tak v roku 1956, v klíme priaznivej pre rozvoj diskusie o vývoji kultúry, keď režim prejavil ochotu tolerovať istú mieru kritiky rôznych prechmatov, došlo k jeho odvolaniu. Členom zväzu však zostal.

Jan Drda bol aj poslancom Národného zhromaždenia ČSR (1948-1954), pracoval v kultúrnom výbore pri príprave zákonov týkajúcich sa kultúry. Ako najvyšší predstaviteľ kultúrneho života absolvoval mnoho zahraničných ciest. Drda precestoval Sovietsky zväz, Latinskú Ameriku, bol na Kube, spoznal Čínu ale dostal sa aj do Francúzska.

V 60. rokoch 20. storočia Jan Drda s nevoľou vnímal politické uvoľňovanie, najmä rozbroje medzi konzervatívnymi a radikálnymi skupinami. V roku 1966 rezignoval na verejné politické účinkovanie. Udalosti Pražskej jari v ňom však prebudili nádej, že demokratizačný prúd môže priniesť zmeny a očistenie spoločnosti. Drda sa zapojil do obrodného procesu, ale stále ostával presvedčeným komunistom. Augustová okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 mu priniesla ťažkú traumu. Nasledujúci normalizačný vývoj priamo aj zaobalene kritizoval. Výzvu, aby svoje kritické články odvolal neuposlúchol, nevyužil ani druhú šancu – predvolanie pred komisiu. Nasledovalo vylúčenie z verejného života, vysťahovanie zo zámku a vylúčenie z komunistickej strany.

Jan Drda zomrel vo veku 55 rokov 28. novembra 1970 na infarkt za volantom auta v Dobříši.