Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sochár má závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku.
Autor TASR
Trnava/Bratislava 3. mája (TASR) - Zakladateľ slovenského moderného sochárstva Ján Koniarek zomrel pred 60 rokmi 4. mája 1952 v Trnave. Dožil sa 74 rokov.
Sochár má závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku. V jeho diele vyvrcholili národné idey, predznamenané tvorbou 50. rokov 19. storočia. Názorovo-umeleckými hodnotami svojich realizácií sa stal oporou tvorby nasledujúcej sochárskej generácie.
Ján Koniarek sa narodil 30. januára 1878 vo Voderadoch pri Trnave. Študoval na oddelení dekoratívneho sochárstva na Umelecko-priemyslovej škole v Bratislave (1894-1897). Po krátkom pobyte v Ríme (Taliansko) si vzdelanie umeleckého smeru doplnil štúdiom na výtvarnej akadémii v Budapešti (vtedy Rakúsko-Uhorsko) a v bavorskom Mníchove (Nemecko).
Po ukončení štúdií pôsobil v Srbsku, učil na Výtvarnej škole v Belehrade. Počas prvej svetovej vojny však jeho ateliér zničili a sám musel odísť na front, preto sa o jeho sochárskej aktivite v Srbsku vie málo. Usudzuje sa, že tu pracoval ako portrétista.
Po skončení vojny v roku 1918 sa vrátil do rodných Voderád a neskôr sa usadil v Trnave, kde vytvoril mnoho prác. Pre neutešené finančné pomery sa realizovali len niektoré. K nim patrí napríklad pomník Jána Hollého v Borskom Mikuláši.
Keďže po roku 1918 nezískal dostatočné množstvo spoločenských objednávok, viac sa zameral na intímnu drobnú plastiku, v ktorej miestami rezonuje secesná žánrovosť (Dievča pod sprchou, Lavína, Pijúci muž) a portrét (Pani Seslerová, Hlava chlapca, P.O. Hviezdoslav a iné). Medzi jeho prvé zachované práce patrí portrétny reliéf Hlava mnícha, Hlava dievčiny, Pro patria a Modliaci sa vojaci.
Rozmerný Memorandový reliéf v Martine (1932-1933) znamená vrchol ďalšej autorovej vývinovej fázy.
Jeho vlastenectvo vyjadrené v autorskej konfesii Sochár a národ (1937) vyzrelo počas Slovenského národného povstania (SNP) v ideovo a umelecky náročnom diele Hlas povstania (1944). K najlepším dielam Jána Koniarka ďalej patrí Pomník padlým v 1. svetovej vojne, stojaci v Parku Antona Bernoláka v Trnave a súsošie Antona Bernoláka taktiež inštalované v Trnave.
V rámci slovenského sochárstva má jeho tvorba priekopnícky a zakladateľský význam. Od akademických začiatkov jeho štýl smeruje cez impresionistické a secesné cítenie k novodobému realizmu, k národne modifikovanej tvorbe. Jeho práce sa popri zbierkových fondoch v Prahe (ČR), Bruseli (Belgicko), Sofii (Bulharsko) nachádzajú v Mestskom múzeu a v Národnom múzeu v Belehrade (Srbsko), v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave a Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Martine. V roku 1978 bola Okresná galéria v Trnave pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca premenovaná na Galériu Jána Koniarka. Je v nej umiestnená stála expozícia jeho diel. V roku 2007 vydala táto galéria jeho reprezentatívnu monografiu.
V Srbsku vyznamenali Jána Koniarka Radom svätého Sávu a Radom milosrdenstva.
Hlava svätého Jána Krstiteľa od Jána Koniarka je motívom poštovej známky, ktorú 13. apríla 2012 slávnostne inaugurovali v trnavskej galérii nesúcej jeho meno.
Sochár má závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku. V jeho diele vyvrcholili národné idey, predznamenané tvorbou 50. rokov 19. storočia. Názorovo-umeleckými hodnotami svojich realizácií sa stal oporou tvorby nasledujúcej sochárskej generácie.
Ján Koniarek sa narodil 30. januára 1878 vo Voderadoch pri Trnave. Študoval na oddelení dekoratívneho sochárstva na Umelecko-priemyslovej škole v Bratislave (1894-1897). Po krátkom pobyte v Ríme (Taliansko) si vzdelanie umeleckého smeru doplnil štúdiom na výtvarnej akadémii v Budapešti (vtedy Rakúsko-Uhorsko) a v bavorskom Mníchove (Nemecko).
Po ukončení štúdií pôsobil v Srbsku, učil na Výtvarnej škole v Belehrade. Počas prvej svetovej vojny však jeho ateliér zničili a sám musel odísť na front, preto sa o jeho sochárskej aktivite v Srbsku vie málo. Usudzuje sa, že tu pracoval ako portrétista.
Po skončení vojny v roku 1918 sa vrátil do rodných Voderád a neskôr sa usadil v Trnave, kde vytvoril mnoho prác. Pre neutešené finančné pomery sa realizovali len niektoré. K nim patrí napríklad pomník Jána Hollého v Borskom Mikuláši.
Keďže po roku 1918 nezískal dostatočné množstvo spoločenských objednávok, viac sa zameral na intímnu drobnú plastiku, v ktorej miestami rezonuje secesná žánrovosť (Dievča pod sprchou, Lavína, Pijúci muž) a portrét (Pani Seslerová, Hlava chlapca, P.O. Hviezdoslav a iné). Medzi jeho prvé zachované práce patrí portrétny reliéf Hlava mnícha, Hlava dievčiny, Pro patria a Modliaci sa vojaci.
Rozmerný Memorandový reliéf v Martine (1932-1933) znamená vrchol ďalšej autorovej vývinovej fázy.
Jeho vlastenectvo vyjadrené v autorskej konfesii Sochár a národ (1937) vyzrelo počas Slovenského národného povstania (SNP) v ideovo a umelecky náročnom diele Hlas povstania (1944). K najlepším dielam Jána Koniarka ďalej patrí Pomník padlým v 1. svetovej vojne, stojaci v Parku Antona Bernoláka v Trnave a súsošie Antona Bernoláka taktiež inštalované v Trnave.
V rámci slovenského sochárstva má jeho tvorba priekopnícky a zakladateľský význam. Od akademických začiatkov jeho štýl smeruje cez impresionistické a secesné cítenie k novodobému realizmu, k národne modifikovanej tvorbe. Jeho práce sa popri zbierkových fondoch v Prahe (ČR), Bruseli (Belgicko), Sofii (Bulharsko) nachádzajú v Mestskom múzeu a v Národnom múzeu v Belehrade (Srbsko), v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave a Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Martine. V roku 1978 bola Okresná galéria v Trnave pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca premenovaná na Galériu Jána Koniarka. Je v nej umiestnená stála expozícia jeho diel. V roku 2007 vydala táto galéria jeho reprezentatívnu monografiu.
V Srbsku vyznamenali Jána Koniarka Radom svätého Sávu a Radom milosrdenstva.
Hlava svätého Jána Krstiteľa od Jána Koniarka je motívom poštovej známky, ktorú 13. apríla 2012 slávnostne inaugurovali v trnavskej galérii nesúcej jeho meno.
