Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ján Smrek knižne debutoval v roku 1922 básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni, v ktorej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva.
Autor TASR
Melčice-Lieskové/Bratislava 16. decembra (TASR) - Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, je najčítanejší a najprekladanejší slovenský básnik. Oplatí sa prečítať si niečo z jeho tvorby, vyskočiť na vínny sud alebo prejsť sa v zasneženom parku. Prípadne "zmačknúť guľu pomaranča". V pondelok 16. decembra si pripomíname 115. výročie jeho narodenia.
S menom Jána Smreka sú spojené najmä nezabudnuteľné básnické zbierky Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena, Nerušte moje kruhy, oslavujúce veršami život, lásku a krásu žien.
Narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom (dnes Melčice-Lieskové). V detskom veku osirel a vyrastal v evanjelickom sirotinci v Modre. Ako vojak v 1. svetovej vojne sa dostal do Turecka a Palestíny. Domov sa vrátil napadnutý maláriou. Študoval síce na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, ale dal prednosť literatúre a redaktorskej práci. Pracoval v Slovenskom denníku a Národných novinách a neskôr v pražskom vydavateľstve Mazáč. V Prahe, ktorá sa stala na 10 rokov jeho druhým domovom, založil literárno - kultúrny časopis Elán.
Knižne debutoval v roku 1922 básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni, v ktorej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva. Zbierkou Cválajúce dni (1925) sa zaradil medzi najvýraznejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie, prihlásil sa k filozofii vitalizmu ako životnému výrazu hlásajúcemu aktivitu a životný elán. Takými sú aj ďalšie zbierky Božské uzly (1929), Iba oči (1933). Svoju filozofiu lásky a vzťah k žene vyjadril v knihe Básnik a žena (1934). Ďalej mu vyšli zbierky Zrno (1934), Hostina (1944), Studňa (1945). V roku 1944 bolo z politických dôvodov zastavené vydávanie Elánu a do nemilosti mocných sa talentovaný básnik dostal aj po roku 1948. K vlastnej tvorbe sa vrátil až po niekoľkých rokoch bilancujúcimi zbierkami Obraz sveta (1958), Struny (1963), Nerušte moje kruhy (1965).
Z pozostalosti mu vyšiel výber básní Noc, láska a poézia (1987). Básnické svedectvo o časoch komunistickej diktatúry vyjadrujú básne v zbierke Proti noci (1993).
Básnik prirodzene plynúcich veršov zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave vo veku nedožitých 84 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Smrekova poézia sa recitovala napríklad vo februári 2012 v libanonskom Bejrúte na Večere slovenskej a arabskej poézie zorganizovanom Asociáciou absolventov českých a slovenských vysokých škôl v Libanone.
S menom Jána Smreka sú spojené najmä nezabudnuteľné básnické zbierky Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena, Nerušte moje kruhy, oslavujúce veršami život, lásku a krásu žien.
Narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom (dnes Melčice-Lieskové). V detskom veku osirel a vyrastal v evanjelickom sirotinci v Modre. Ako vojak v 1. svetovej vojne sa dostal do Turecka a Palestíny. Domov sa vrátil napadnutý maláriou. Študoval síce na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, ale dal prednosť literatúre a redaktorskej práci. Pracoval v Slovenskom denníku a Národných novinách a neskôr v pražskom vydavateľstve Mazáč. V Prahe, ktorá sa stala na 10 rokov jeho druhým domovom, založil literárno - kultúrny časopis Elán.
Knižne debutoval v roku 1922 básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni, v ktorej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva. Zbierkou Cválajúce dni (1925) sa zaradil medzi najvýraznejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie, prihlásil sa k filozofii vitalizmu ako životnému výrazu hlásajúcemu aktivitu a životný elán. Takými sú aj ďalšie zbierky Božské uzly (1929), Iba oči (1933). Svoju filozofiu lásky a vzťah k žene vyjadril v knihe Básnik a žena (1934). Ďalej mu vyšli zbierky Zrno (1934), Hostina (1944), Studňa (1945). V roku 1944 bolo z politických dôvodov zastavené vydávanie Elánu a do nemilosti mocných sa talentovaný básnik dostal aj po roku 1948. K vlastnej tvorbe sa vrátil až po niekoľkých rokoch bilancujúcimi zbierkami Obraz sveta (1958), Struny (1963), Nerušte moje kruhy (1965).
Z pozostalosti mu vyšiel výber básní Noc, láska a poézia (1987). Básnické svedectvo o časoch komunistickej diktatúry vyjadrujú básne v zbierke Proti noci (1993).
Básnik prirodzene plynúcich veršov zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave vo veku nedožitých 84 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Smrekova poézia sa recitovala napríklad vo februári 2012 v libanonskom Bejrúte na Večere slovenskej a arabskej poézie zorganizovanom Asociáciou absolventov českých a slovenských vysokých škôl v Libanone.
