Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor textu slovenskej hymny Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára pred 195 rokmi.
Autor TASR
Dolný Kubín/Bratislava 10. januára (TASR) - Štúrovský básnik a spisovateľ, autor textu slovenskej hymny Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára pred 195 rokmi.
Jeho literárna aktivita úzko súvisí s národnobuditeľskou činnosťou. K popredným príslušníkom generácie štúrovcov sa zaradil literárnou tvorbou počas štúdií v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho prednáškami ovplyvnil Ľudovít Štúr, umelecky baladická tvorba Adama Mickiewicza. Po revolúcii 1848-1849 sa však tvorivo odmlčal.
Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. V rokoch 1839-1844 študoval teológiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Na akademickej pôde sa prezentoval svojou pôvodnou i prekladovou poéziou. Napísal povesť Svätý zákon (1842), veršované historické povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, piesne a rečňovanky. Niektoré z jeho piesní zľudoveli. Dramatická (Siroty 1846) a prozaická tvorba (Zhoda liptovská 1848) však nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.
V marci 1844 odišiel do Tisovca, aby vykonal kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. V rokoch 1848-1849 spoluorganizoval Slovenské národné povstanie na Orave, na jar 1849, po predchádzajúcom neúspešnom Slovenskom národnom povstaní sa pred maďarskými jednotkami ukrýval, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví a literárne sa odmlčal. Stal sa úradníkom na súde, neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej.
V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: Svoji svojmu!
Báseň Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla (aj s ďalšou s názvom Lúčenie) počas osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu Katedry reči a literatúry československej v Prešporku (dnes Bratislava) na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844), neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.
Slová hymny zapísal Viliam Paulíny do malého zápisníka pod pôvodným názvom "Prešporský Slowáci, budauci Lewočané". Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v Martine. Podľa pracovníkov Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine "je možné, že Janko Matúška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme Paulínymu ďakovať, že tak urobil".
Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.
Jeho literárna aktivita úzko súvisí s národnobuditeľskou činnosťou. K popredným príslušníkom generácie štúrovcov sa zaradil literárnou tvorbou počas štúdií v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho prednáškami ovplyvnil Ľudovít Štúr, umelecky baladická tvorba Adama Mickiewicza. Po revolúcii 1848-1849 sa však tvorivo odmlčal.
Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. V rokoch 1839-1844 študoval teológiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Na akademickej pôde sa prezentoval svojou pôvodnou i prekladovou poéziou. Napísal povesť Svätý zákon (1842), veršované historické povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, piesne a rečňovanky. Niektoré z jeho piesní zľudoveli. Dramatická (Siroty 1846) a prozaická tvorba (Zhoda liptovská 1848) však nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.
V marci 1844 odišiel do Tisovca, aby vykonal kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. V rokoch 1848-1849 spoluorganizoval Slovenské národné povstanie na Orave, na jar 1849, po predchádzajúcom neúspešnom Slovenskom národnom povstaní sa pred maďarskými jednotkami ukrýval, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví a literárne sa odmlčal. Stal sa úradníkom na súde, neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej.
V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: Svoji svojmu!
Báseň Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla (aj s ďalšou s názvom Lúčenie) počas osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu Katedry reči a literatúry československej v Prešporku (dnes Bratislava) na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844), neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.
Slová hymny zapísal Viliam Paulíny do malého zápisníka pod pôvodným názvom "Prešporský Slowáci, budauci Lewočané". Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v Martine. Podľa pracovníkov Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine "je možné, že Janko Matúška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme Paulínymu ďakovať, že tak urobil".
Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.
