Ružomberok/Bratislava 6. apríla (TASR) - Okrem poézie sa Jaroslav Rezník st. venuje aj tvorbe určenej deťom, literatúre faktu, scenáristike a publicistike. Žánrovo rôznorodý autor, ktorý knižne debutoval v roku 1966 zbierkou básní Váhavosť, sa v stredu 6. apríla dožíva 80 rokov.

Jaroslav Rezník st. sa narodil 6. apríla 1942 v Ružomberku. Maturoval v roku 1959 na Jedenásťročnej strednej škole v Ružomberku. V rokoch 1959 - 1963 študoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine. Štúdium muzeológie na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne absolvoval v rokoch 1967 – 1969.

V Literárnomúzejnom oddelení Matice slovenskej v Martine pracoval v rokoch 1966 - 1971. Pre kritické postoje k invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa z augusta 1968 musel z Matice slovenskej odísť. V rokoch 1971 – 1974 bol z politických dôvodov nezamestnaný. V roku 1975 sa presťahoval do Bratislavy, kde sa zamestnal v Slovenskej literárnej agentúre, v ktorej pôsobil do roku 1990.

Foto: TASR - Pavol Zachar

V januári 1990 Jaroslava Rezníka st. zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a v roku 1993 sa stal aj riaditeľom Vydavateľstva SSS. V súčasnosti je čestným predsedom SSS. Šéfredaktorom denníka Slovenská republika bol v rokoch 1997-1999 a od roku 2000 do 2011 bol redaktorom v časopise Tele plus.

Knižne debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966), ktorá je lyrickou výpoveďou o generácii vyrovnávajúcej sa s prekonávaním kultu osobnosti. Reflexiou o zmysle tvorby bola nasledujúca kniha básní Prijímanie (1968). Odkazu a vplyvu Biblie na európsku civilizáciu sa venoval v básnickej poéme S vodou na jazyku (1970).

K vydávaniu vlastnej poézie sa vrátil v roku 1993 zbierkou básní Horúčava. O tri roky neskôr vyšiel výber z jeho poetickej tvorby Dôstojnosť a iné básne. Ako básnik sa predstavil aj zbierkami Tajomstvo priamky (2007) a Keď stíchne naša krv (2017).

V tvorbe Jaroslava Rezníka st. je výrazne zastúpená aj rôznorodá tvorba pre deti a mládež. Napísal niekoľko bábkových hier ako Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983) či Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989). Podieľal sa na rozprávkových televíznych seriáloch Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).

Deťom venoval veršované knihy Zvieratká píšu deťom (1994), Len z črpáka s pekným uškom (1995), alebo Rozprávky o Mladuškovi (2005), za ktorú mu udelili prémiu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu. Príbehy o morskom prasiatku sú obsahom rozprávkovej knihy Kika spáva v paprike (2009). Oči plné oblohy (2010) sú zbierkou poviedok o detstve Milana Rastislava Štefánika. Hádanky o slovenských spisovateľoch obsahuje zasa kniha Literárne hádanky (2015).

Jaroslav Rezník st. je tiež autorom scenára k televíznemu filmu Chlapci (1974) a k televíznym hrám Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Ján Literát (1985), Živé svetlo (1989) a Megalé syntaxis, čiže Veľká skladba (1992).

Medzi úspešné publikácie Jaroslava Rezníka st. patrí encyklopedické dielo Túry do literatúry s podtitulom Po literárnych stopách Slovenska. Toto dielo prvýkrát vyšlo v roku 2001 a jeho autor zaň dostal hlavnú cenu Literárneho fondu. V roku 2012 vyšlo prepracované a podstatne rozšírené druhé vydanie tejto encyklopedickej publikácie. Slovenským spisovateľom venoval aj knihu Spisovatelia v anekdotách. Literárne klebetárium (2019). V roku 2022 Jaroslavovi Rezníkovi st. vyšla monografia Ľudovít Štúr. Génius národa a Európy.