V roku 1991 sa začali nahrávať festivalové koncerty a predávať na CD vo vysokej kvalite.
Autor TASR
Ženeva 11. januára (TASR) - Claude Nobs, zakladateľ a generálny manažér jazzového festivalu vo švajčiarskom Montreux, zomrel vo štvrtok vo veku 76 rokov. Informovala o tom agentúra AP.
Nobs sa na Štedrý deň vážne zranil pri páde pri behu na lyžiach neďaleko svojho domova v obci Caux, ležiacej pri Ženevskom jazere. Po operácii v univerzitnej nemocnici v Lausanne bol v kóme.
Narodil sa 4. februára 1936 v dedine Territet vo švajčiarskom kantóne Vaud v rodine pekára. Pôvodne sa vyučil za pekára, aby pokračoval v rodinnej tradícii, neskôr študoval na hotelovej škole v Lausanne. Keďže chcel získať aj základy finančníctva, absolvoval aj stáže v banke. V tom čase si ho v Montreux všimol riaditeľ miestnej turistickej kancelárie, ktorý mu ponúkol prácu v podobe organizovania festivalov v meste.
Prvý jazzový festival v Montreux zorganizoval v roku 1967 so skromným rozpočtom 10.000 švajčiarskych frankov, pričom podujatie za účasti Charlesa Lloyda a Keitha Jarretta malo ihneď obrovský úspech. V ďalších rokoch v Montreux účinkovali Nina Simone, Bill Evans, Ella Fitzgerald, Eddie Harris, Benny Bailey, Leroy Vinnegar, Donald Dean, Aretha Franklin, Roberta Flack, Frank Zappa či Miles Davis, ktorý v Montreux vystupoval desaťkrát a odohral tu aj svoje posledné veľké vystúpenie pred smrťou.
Od roku 1976 festival v Montreux na základe Nobsovho rozhodnutia už nebol výlučne džezový, ale názov, obchodnú značku si ponechal. V tomto období sa rozvíjala aj spolupráca s inými medzinárodnými hudobnými festivalmi: napr. v Atlante, Detroite, Tokiu či Monaku.
Propagácii festivalu a získavaniu účinkujúcich prospelo aj to, že Nobs sa v 70. rokoch stal riaditeľom švajčiarskej pobočiek hudobného vydavateľstva Warner Elektra Atlantic.
V roku 1991 sa začali nahrávať festivalové koncerty a predávať na CD vo vysokej kvalite. Niekoľko umelcov dokonca získalo ocenenia Grammy za najlepší audio album s názvom 'Live in Montreux' a mnohé festivalové koncerty vychádzajú na nosičoch DVD.
V 90. rokoch sa festival stal dostupnejším, keďže s koncertmi pre divákov zadarmo sa presunul na nábrežia. V 90. rokoch sa festival otvoril aj elektronickej hudbe a hip-hopu. V roku 1999 zaznamenal rekord v počte návštevníkov, keď do Montreux prišlo 220.000 ľudí.
V roku 1999 sa v rámci festivalu začala konať medzinárodná klavírna súťaž, neskôr sa k nej pridali aj semináre za účasti umelcov i laickej verejnosti s cieľom podporiť kultúrnu výmenu a mladých talentovaných ľudí.
Okrem toho Nobs sa v 90. rokoch pustil aj do pravidelného organizovania sólových koncertov takých hviezd ako Pink Floyd, Chicago alebo Carlos Santana, takže z mesta Montreux urobil aj centrum kvalitného popu.
V roku 2006, pri príležitosti 40. ročníka festivalu v Montreux, Nobs zorganizoval dva unikátne koncerty na počesť bratov Ertegünovcov z vedenia firmy Atlantic Records, ktorí stáli pri zrode jeho kariéry a nadchli sa pre jeho myšlienku organizovať v Montreux jazzový festival.
V roku 2010 Nobs sa vzdal operatívneho riadenia festivalu, aby sa mohol plne sústrediť na svoju srdcovú záležitosť - organizovanie koncertov.
V roku 2004 mu časopis Time udelil titul European Hero a počas života sa stal nositeľom viacerých ďalších významných ocenení, vrátane udelenia rádu umení a literatúry prvého stupňa od francúzskeho ministerstva kultúry. Za šírenie povedomia o jazze vo svete mu udelili aj cenu Downbeat Lifetime Award, pričom až do dnešného dňa je jediným jej nositeľom z Európy.
Pre mnohých účinkujúcich jazzového festivalu sa stal Claude Nobs nezabudnuteľným aj vďaka svojmu zvyku pozvať ich pred vystúpením na domácu párty do jeho horskej chaty. Po vystúpení si zas mohli pozrieť nahrávku vlastného koncertu na obrovskej obrazovke v jeho obývačke.
Organizovanie festivalu bude zatiaľ viesť jeho generálny tajomník Mathieu Jaton, ktorý prevzal všetky Nobsove úlohy.
Nobs sa na Štedrý deň vážne zranil pri páde pri behu na lyžiach neďaleko svojho domova v obci Caux, ležiacej pri Ženevskom jazere. Po operácii v univerzitnej nemocnici v Lausanne bol v kóme.
Narodil sa 4. februára 1936 v dedine Territet vo švajčiarskom kantóne Vaud v rodine pekára. Pôvodne sa vyučil za pekára, aby pokračoval v rodinnej tradícii, neskôr študoval na hotelovej škole v Lausanne. Keďže chcel získať aj základy finančníctva, absolvoval aj stáže v banke. V tom čase si ho v Montreux všimol riaditeľ miestnej turistickej kancelárie, ktorý mu ponúkol prácu v podobe organizovania festivalov v meste.
Prvý jazzový festival v Montreux zorganizoval v roku 1967 so skromným rozpočtom 10.000 švajčiarskych frankov, pričom podujatie za účasti Charlesa Lloyda a Keitha Jarretta malo ihneď obrovský úspech. V ďalších rokoch v Montreux účinkovali Nina Simone, Bill Evans, Ella Fitzgerald, Eddie Harris, Benny Bailey, Leroy Vinnegar, Donald Dean, Aretha Franklin, Roberta Flack, Frank Zappa či Miles Davis, ktorý v Montreux vystupoval desaťkrát a odohral tu aj svoje posledné veľké vystúpenie pred smrťou.
Od roku 1976 festival v Montreux na základe Nobsovho rozhodnutia už nebol výlučne džezový, ale názov, obchodnú značku si ponechal. V tomto období sa rozvíjala aj spolupráca s inými medzinárodnými hudobnými festivalmi: napr. v Atlante, Detroite, Tokiu či Monaku.
Propagácii festivalu a získavaniu účinkujúcich prospelo aj to, že Nobs sa v 70. rokoch stal riaditeľom švajčiarskej pobočiek hudobného vydavateľstva Warner Elektra Atlantic.
V roku 1991 sa začali nahrávať festivalové koncerty a predávať na CD vo vysokej kvalite. Niekoľko umelcov dokonca získalo ocenenia Grammy za najlepší audio album s názvom 'Live in Montreux' a mnohé festivalové koncerty vychádzajú na nosičoch DVD.
V 90. rokoch sa festival stal dostupnejším, keďže s koncertmi pre divákov zadarmo sa presunul na nábrežia. V 90. rokoch sa festival otvoril aj elektronickej hudbe a hip-hopu. V roku 1999 zaznamenal rekord v počte návštevníkov, keď do Montreux prišlo 220.000 ľudí.
V roku 1999 sa v rámci festivalu začala konať medzinárodná klavírna súťaž, neskôr sa k nej pridali aj semináre za účasti umelcov i laickej verejnosti s cieľom podporiť kultúrnu výmenu a mladých talentovaných ľudí.
Okrem toho Nobs sa v 90. rokoch pustil aj do pravidelného organizovania sólových koncertov takých hviezd ako Pink Floyd, Chicago alebo Carlos Santana, takže z mesta Montreux urobil aj centrum kvalitného popu.
V roku 2006, pri príležitosti 40. ročníka festivalu v Montreux, Nobs zorganizoval dva unikátne koncerty na počesť bratov Ertegünovcov z vedenia firmy Atlantic Records, ktorí stáli pri zrode jeho kariéry a nadchli sa pre jeho myšlienku organizovať v Montreux jazzový festival.
V roku 2010 Nobs sa vzdal operatívneho riadenia festivalu, aby sa mohol plne sústrediť na svoju srdcovú záležitosť - organizovanie koncertov.
V roku 2004 mu časopis Time udelil titul European Hero a počas života sa stal nositeľom viacerých ďalších významných ocenení, vrátane udelenia rádu umení a literatúry prvého stupňa od francúzskeho ministerstva kultúry. Za šírenie povedomia o jazze vo svete mu udelili aj cenu Downbeat Lifetime Award, pričom až do dnešného dňa je jediným jej nositeľom z Európy.
Pre mnohých účinkujúcich jazzového festivalu sa stal Claude Nobs nezabudnuteľným aj vďaka svojmu zvyku pozvať ich pred vystúpením na domácu párty do jeho horskej chaty. Po vystúpení si zas mohli pozrieť nahrávku vlastného koncertu na obrovskej obrazovke v jeho obývačke.
Organizovanie festivalu bude zatiaľ viesť jeho generálny tajomník Mathieu Jaton, ktorý prevzal všetky Nobsove úlohy.