Dublin/Bratislava 19. októbra (TASR) – Írsky spisovateľ a satirik Jonathan Swift zomrel 19. októbra pred 270 rokmi.

Vo svojom slávnom diele Gulliverove cesty (Travels of Lemuel Gulliver, 1726) dokonale skĺbil humor, dobrodružstvo a nevšednú filozofiu. A hoci sa kniha považuje za literatúru pre deti, autor ju písal ako satiru na ľudské pokolenie. Román bol preložený do desiatok jazykov a dočkal sa mnohých filmových spracovaní, ktoré ale nikdy nedosiahli kvality literárnej predlohy.

Jonathan Swift sa narodil 30. novembra 1667 v írskom Dubline ako pohrobok nemajetnej vdovy. Útle detstvo prežil v pestúnskej starostlivosti v Anglicku, potom ho vychovávali v rodine strýka. Po ukončení štúdia na Trinity College v Dubline odišiel do Londýna, kde pôsobil ako tajomník vtedajšieho popredného štátnika sira Williama Templa. Za svojho pobytu u politika nadobudol Swift ďalšie vzdelanie i značný politický rozhľad. Podriadené postavenie ho však po čase začalo obmedzovať, preto zo služieb Templa odišiel a stal sa duchovným anglikánskej cirkvi. Krátky čas bol vidieckym farárom, ale nakoniec sa k svojmu patrónovi vrátil a zostal s ním až do jeho smrti.

V roku 1704 vydal spis, v ktorom sa satiricky dotkol sporov medzi katolíckou a anglikánskou cirkvou a nonkonformistami. V nasledujúcich rokoch na strane politického zoskupenia wighovcov poskytol Swift svoje ostré satirické pero do služieb politiky. Po sklamaní sa však priklonil na stranu toryovcov a obhajoval s rovnakým nasadením ich záujmy. Po návrate do Írska sa spisovateľ stal v roku 1713 dekanom v kostole svätého Patrika v Dubline, kde ho však neprijali s nadšením. Írov si získal na svoju stranu až keď v spore o razenie írskych mincí obhajoval právo Írska.

Najznámejším dielom Jonathana Swifta je štvordielny román Gulliverove cesty (Travels of Lemuel Gulliver, 1726), v ktorom sa ránhojič a kapitán Lemuel Gulliver hnaný túžbou po dobrodružstve vrhá na jednu plavbu za druhou, aby skončil na neznámom ostrove plnom podivných bytostí. Svetoznámy britský literát George Orwell o knihe prehlásil, že keby si mal vybrať iba šesť titulov, ktoré by ľudstvu ostali po nejakej celosvetovej katastrofe, určite by medzi nimi nesmeli chýbať práve Gulliverove cesty. V dvoch posledných dieloch sa naplno ukazuje, že ľudský život bol pre Swifta tragikomédiou bez zmyslu. Autor sa napriek tomu prejavoval aj ako citlivý človek so zmyslom pre charitu, keď zo svojho príjmu podporoval ústav pre duševne chorých.  

Počas života mal Swift vážne vzťahy s dvoma ženami. Obe mali meno Esther. Prvú, ktorú spoznal v dome spomínaného Templa, volal Stella a mal s ňou ušľachtilý vzťah, i keď k naplneniu partnerstva údajne neprišlo. Neskôr zahorel prudkou vášňou k Esthere van Homrigh. Túto volal Vanessa. Keď však prišlo k odhaleniu oboch vzťahov, nasledovala tragédia. Vanessa žiaľom zomrela a neskôr Swift stratil aj Stellu. Smutný milostný príbeh spisovateľ vyrozprával v dlhej básni Stella and Vanessa.

Jonathan Swift zomrel 19. októbra 1745 ťažko chorý v rodnom Dubline vo veku nedožitých 78 rokov. V posledných rokoch života stratil sluch i schopnosť reči a prejavovala sa na ňom aj duševná choroba.

V roku 1995 uviedli v Dubline o Swiftovi film pod názvom Words on a window pane (Slová na okennej tabuľke). Výnosy zo snímky boli určené nemocnici pre mentálne chorých St.Patric's, ktorú založil práve významný írsky literát. Príležitostnú poštovú známku s reprodukciou ilustrácií slovenského výtvarníka Petra Uchnára z knihy Jonathana Swifta Gulliverove cesty I. vydalo v auguste 2001 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.