Košice/Bratislava 29. novembra (TASR) - Výraznú pozornosť upútal už svojím knižným debutom, dnes už legendárnou básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985). Do povedomia verejnosti sa zapísal aj ako textár populárnych hitov Len s ňou, Voda, čo ma drží nad vodou či Vráť trochu lásky medzi nás. V piatok 29. novembra by mal básnik, textár, redaktor a publicista Jozef Urban 60 rokov. Podľa jeho generačného autorského súputníka Jána Litváka považoval Urban písanie vo svojom prípade za najvhodnejší životný štýl.

"S Jožkom Urbanom sme boli spolužiaci na fakulte obchodu. Vydali sme spolu zamladi knižku, boli sme spolubývajúci, susedia, v inom období aj kolegovia v práci - reportéri. A tiež sme boli to, čomu sa vtedy vravelo kaviarenskí povaľači. Či aj žil ako písal? Dalo by sa to povedať až tak, že písanie básní považoval vo svojom prípade za najvhodnejší životný štýl. Žil ustavičným písaním, bohémsky, pateticky a možno chvíľami trošku komicky, ale veľmi nekompromisne, a podľa mienky niektorých až bezškrupulózne,“ uviedol pre TASR básnik a redaktor Ján Litvák, ktorý spoločne s Urbanom a Marošom Bančejom vydal v roku 1990 zbierku textov Výstrel z motyky.

Jozef Urban sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach. Po maturite začal v roku 1983 študovať na Vysokej škole ekonomickej (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Po absolvovaní štúdia pracoval v rokoch 1988 - 1989 ako redaktor Literárneho týždenníka. Potom prešiel do redakcie časopisu pre literárnych debutantov Dotyky, v ktorom v roku 1990 pôsobil aj ako šéfredaktor. V rokoch 1991 - 1992 bol redaktorom časopisu Mladé rozlety. Riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana bol v rokoch 1993 - 1994.

V roku 1994 opustil Bratislavu, presťahoval do Zvolena a až do roku 1997 bol v slobodnom povolaní. Na redaktorské miesto Literárneho týždenníka sa vrátil v roku 1997.

Litvák upozornil, že na Urbanov unikátny mélický talent poukázal v správnom okamihu Ľubomír Feldek, ktorý v súvislosti s ním povedal: "Mélický talent sa rodí z najhlbších zdrojov, z tých, z ktorých sa zrodila ľudová pieseň." Literatúra sa podľa Litváka na školách učí trochu nešťastným spôsobom - odzadu. Študenti sa oboznamujú najskôr s literárnymi dinosaurami a s archeologickými beletristickými vykopávkami. Kým sa dostanú k súčasnosti alebo k nie tak dávnej minulosti, ich obraz o živej prítomnej literatúre je úplne pokrivený.

Foto: TASR

"Urban bol vo svojom čase na bratislavskej scéne neprehliadnuteľný. Čas ukazuje, že zostal zrozumiteľný ako jediný z našej generácie aj dnešným mladým ľuďom. Mal k dispozícii tú správnu výbušnú zmes talentu, prekliatia a efektivity. Jeho trochu opomínané Strašenie v Babylonskej veži je bez najmenších pochýb moderná a dodnes úplne zrozumiteľná poézia," zdôraznil Litvák, ktorý zároveň informoval, že ich spoločný priateľ Kamil Zbruž objavil nedávno ďalšie Urbanove básne, ktoré mu zveril so slovami, že ich čas ešte príde.

Knižne Urban debutoval zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985). Pozornosť upútal úprimnou básnickou výpoveďou, živelným jazykom mladej generácie, ale aj intelektuálno-pesimistickým videním sveta. Prihlásil sa k odkazu amerických beatnikov a stal sa výrazne znejúcim hlasom nastupujúcej generácie básnikov. Za zbierku získal Cenu Ivana Kraska. Rozporuplnosť sveta a spoločnosti vyjadril aj v nasledujúcej zbierke Hluchonemá hudba (1989). Skeptický pohľad na svet a spoločnosť pretavil tiež do básní zo zbierok Kniha polomŕtvych (1992) a Snežienky & biblie (1996).

Pre začínajúcich básnikov napísal teoreticko-esejistické knihu Utrpenie mladého poeta (1999). Za knihu získal v tom istom roku Cenu VÚB za esejistické dielo. Deťom venoval knižku Dobrodružstvá vranky Danky (1995). Napísal aj rozhlasovú hru Poznáme svojich ľudí (1990).

Urbanov textársky talent využili Vašo Patejdl, Janko Lehotský, Marcela Laiferová, Miroslav Žbirka, Peter Lipa, Marcel Palonder, Beáta Dubasová, ale aj skupiny Money Factor, AYA, Dorian Gray, Collegium SDS, Broken Heart, Credo či Kompromis. Je aj autorom libreta k muzikálu Kráľ Dávid. Krátko pred smrťou dokončil aj text titulnej piesne k filmu Fontána pre Zuzanu 3. Pieseň Voda, čo ma drží nad vodou sa zakrátko stala veľkým hitom.

"Básne, akokoľvek dobré, číta vždy len hŕstka ľudí. Piesne boli pre Urbana rovnako dôležité, a ku koncu možno aj dôležitejšie. Boli preňho priestorom, kde mohol v plnej šírke rozvinúť svoje krásne umenie pred širším publikom. Skladby Voda, čo ma drží nad vodou a Vráť trochu lásky medzi nás patria do klenotnice našej modernej hudby. Vari každý príčetný človek na Slovensku si ich už pozorne vypočul alebo aj spieval, často ani nevediac, že si vlastne spieva Urbana. Čo viac si dnes môže nejaký básnik priať?" uviedol pre TASR Litvák v súvislosti s Urbanovou textárskou tvorbou.

Život Jozefa Urbana vyhasol 28. apríla 1999, tragicky zahynul o veku nedožitých 35 rokov pri dopravnej nehode na ceste medzi Zvolenom a Detvou.

V roku 2001 vyšli knižne ďalšie Urbanove rané verše pod názvom Dnes nie je Mikuláša. Prierez jeho básnickou a textárskou tvorbou ponúka kniha s názvom Život je frajer, ale ja som väčší (2016).

Urbanovmu životnému príbehu sa venuje jedna časť televízneho dokumentárneho cyklu Radosť zo života (2008). Portrétom básnika je tiež filmový dokument Malý zúrivý Robinson - Road movie v réžii Tiny Diosi (2009). Hraný film Voda, čo ma drží nad vodou (2019), ktorý režíroval Tomáš Magnusek a na scenári sa podieľal Ondrej Kalamár, rozpráva tiež o živote básnika Jozefa Urbana.