Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 1. november 2024Meniny má Denisa a Denis
< sekcia Kultúra

Jubilant Jaroslav Rezník st. je hĺbavý mysliteľ slovenskej poézie

Spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966), ktorá je lyrickou výpoveďou o generácii vyrovnávajúcej sa s prekonávaním kultu osobnosti.

Ružomberok/Bratislava 6. apríla (TASR) - Spisovateľ, básnik a publicista Jaroslav Rezník st. sa vo štvrtok 6. apríla dožíva 75 rokov.

Okrem poézie sú oblasťami jeho umeleckého záujmu tiež dráma, literatúra pre deti, literatúra faktu, scenáristika, publicistika a preklad. Vydal šesť básnických zbierok, knihy veršov pre deti a knihy literatúry faktu o slovenskej literatúre. Spisovateľ používajúci aj pseudonym Branislav Ostrochovský a Štefan Križen je v súčasnosti čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov (SSS).

Jaroslav Rezník st. sa narodil 6. apríla 1942 v Ružomberku. Študoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine (1959-1963) a v rokoch 1967-1969 muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne.

Na snímke spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník.
Foto: TASR/Štefan Puškáš


V Literárnomúzejnom oddelení Matice slovenskej (MS) v Martine pracoval v období 1966-1971. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968 musel z MS odísť. Sedem rokov nemohol nájsť žiadne zamestnanie. V roku 1975 odišiel do Bratislavy a zamestnal sa v Slovenskej literárnej agentúre. Po roku 1989 bol občiansky plne rehabilitovaný. V januári 1990 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a v roku 1993 sa stal riaditeľom Vydavateľstva SSS. V rokoch 1997-1999 pôsobil ako šéfredaktor denníka Slovenská Republika a od roku 2000 do 2011 bol redaktorom v časopise Tele plus. Žije a tvorí v Bratislave.

Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966), ktorá je lyrickou výpoveďou o generácii vyrovnávajúcej sa s prekonávaním kultu osobnosti. Prostredníctvom svojich ďalších zbierok Prijímanie (1968), S vodou na jazyku (1970), Horúčava (1993) či Dôstojnosť a iné básne (1997) Jaroslav Rezník st. zveľaďuje kultúru a ducha národa. Venuje sa tiež dramatickej tvorbe pre rozhlas, televíziu a bábkové divadlo. Napísal bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983) a Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989). Deťom a mládeži adresoval knižky Zvieratká píšu deťom (1994), Len z črpáka s pekným uškom (1995) a Rozprávky o Mladuškovi (2005). Za posledné menované dielo udelili J. Rezníkovi st. prémiu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005.

Jaroslav Rezník st., archívne foto
Foto: TASR/Martin Baumann


Významný literát je autorom scenára k televíznemu filmu Chlapci (1974) a k televíznym hrám Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Ján Literát (1985), Živé svetlo (1989) a Megalé syntaxis, čiže Veľká skladba (1992), v ktorých čerpal námety zo slovenskej histórie. Známe sú jeho televízne rozprávkové seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).

Spisovateľ pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994 až 1998 a je editorom deviatich zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Redakčne pripravil na vydanie päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine. V roku 2001 vydal Jaroslav Rezník st. rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry: Po literárnych stopách Slovenska. Získal zaň hlavnú cenu Literárneho fondu za rok 2001. V roku 2012 bolo do života uvedené druhé, prepracované a podstatne rozšírené vydanie knihy, ktorá je nevšednou prechádzkou literárnymi pamiatkami Slovenska, skutočným poznávaním zemepisu našej literatúry. Rozsiahle dielo zoznamuje čitateľa so životom 1736 spisovateľov a básnikov, od historických čias až po súčasnosť.

Kniha o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi s názvom Oči plné oblohy vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 2010. O živote a tragickej smrti národného hrdinu Štefánika, ktorý sa najväčšmi zo všetkých osobností zaslúžil o národné oslobodenie a slovenskú štátnosť, už boli napísané stovky článkov a kníh. "Nikto však doteraz neodpovedal na otázky, kde sa vzal jeho vlastenecký cit, kde a ako sa formovalo jeho hlboké národné povedomie, kde sú korene jeho neskoršieho záujmu o hvezdárstvo, letectvo, meteorológiu, vynálezcovstvo, kde sú pramene jeho charakterových vlastností," uvádza autor publikácie Jaroslav Rezník st., ktorý aspoň čiastočne na tieto otázky odpovedá v knižke dvanástich poviedok.

V apríli 2012 Jaroslavovi Rezníkovi st. udelilo jeho rodné mesto Ružomberok čestné občianstvo.