Nositeľ viacerých ocenení sa v stredu 28. februára dožíva 70 rokov.
Autor TASR
Cífer/Bratislava 27. februára (TASR) - Slovenský spisovateľ Július Balco, ktorého najznámejšími prozaickými dielami sú Voskovožlté jablko, Husle s labutím krkom či Ležovisko, sa v stredu 28. februára dožíva 70 rokov. Ide o svojbytného, vyhraneného a umelecky zrelého prozaika.
Július Balco sa narodil 28. februára 1948 v Cíferi. Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v rokoch 1966-1971. Po štúdiách bol krátko (1972–1973) právnikom na vtedajšom Ministerstve lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky. Potom sa už venoval len redaktorskej a literárnej činnosti. Pôsobil v literárnych časopisoch Romboid a Literika (1973–1998) a od roku 1998 spolutvorí časopis Národná osveta. Žije v Pezinku.
Práce mu vychádzali v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, Romboide, literárnych prílohách týždenníkov a denníkov a v rozhlase. Písal aj na rómske motívy Husle s labutím krkom (1979). V širšie koncipovanej baladickej próze zobrazil niekoľko tragicky sa odvíjajúcich osudov rómskych hudobníkov – ich bytostný vzťah k hudbe, túžbu po slobodnom živote, náruživosť lásky, nepokoj, ktorý ženie jej predstaviteľov z miesta na miesto. Sugestívne rozpráva príbehy a rozohráva situácie s cieleným morálno-hodnotovým zámerom. Jeho tvorba sa tematicky dotkla aj obdobia druhej svetovej vojny v jeho knižnom debute v novele Voskovožlté jablko (1976), avšak netradične. Jeho hlavným problémom je morálny konflikt hlavného hrdinu medzi občianskou povinnosťou a láskou k synovi, zodpovednosťou za jeho život. Kniha Cestujúci tam a späť (1988) vychádza z intelektuálneho prostredia. Láska, smrť, agresivita, túžby a snové vízie, morálne a životné hodnoty tvoria základnú osnovu novely. V poviedkovej knihe Ležoviská (1986) stvárnil pestrú paletu typov a charakterov ľudí našej doby a ich vnútorný pocitový svet. Titul Diablova trofej je z roku 2006, Žlté ruže z roku 2009 a Kliatba žltých ruží z roku 2014.
Pre deti a mládež napísal knihy Strigôňove Vianoce (1991), Strigôňove prázdniny (1994), Strigôňov rok (1999), Vrabčí kráľ (2004), Strigôňov školský rok (2007) a Vodnícky karneval (2014).
V roku 1999 získal autor Prémiu Literárneho fondu za prózu pre deti Strigôňov rok a tiež Cenu VÚB za to isté dielo. Za titul Vrabčí kráľ mu udelili Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2004. Vrabčí kráľ vyšiel v preklade v rôznych jazykoch chorvátsky, poľský, ukrajinský, ale aj v arabskom jazyku. Július Balco získal aj Cenu Slovenských pohľadov za prózu za rok 2004. Diablova trofej zvíťazila v čitateľskej ankete Knižnej revue v kategórii Kniha roka 2006. Cenu Trojruža Fondu výtvarných umení za literatúru si prevzal v decembri 2012. Cenu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za román Kliatba žltých ruží získal spisovateľ v júni 2015. "Tento román som písal a prerábal niekoľko rokov, kým som nemal pocit, že mu už viac dať nemôžem a musím s ním byť konečne spokojný," uviedol pre TASR ocenený autor.
Spisovateľ Július Balco je tiež autorom televíznych scenárov animovaných rozprávok Strigôňove Vianoce a Strigôňove prázdniny, ktoré sa uvádzali aj v zahraničí, napríklad aj na Filipínach.
"Koncepcia Balcovej prózy spočíva už vo vete. Každá veta sa tu priam derie do zmysluplných priestranstiev autorovho vnútorného videnia sveta, aby si nakoniec, obťažkaná zmyslom, našla definitívne miesto v pulzujúcom sujetovom organizme. V Balcovej próze, aj pri jej širokom ľudskom zábere, niet pólov, niet vyslovených za, ani vyslovených proti. Je harmonicky celostná, je vnútorne pevne stmelená všadeprítomným autorovým darom cítenia pohybu ako základného predpokladu solídnej prozaickej tvorby. V tom je jej prostota i zložitosť" povedal o Balcovi spisovateľ Alexander Halvoník.
Július Balco sa narodil 28. februára 1948 v Cíferi. Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v rokoch 1966-1971. Po štúdiách bol krátko (1972–1973) právnikom na vtedajšom Ministerstve lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky. Potom sa už venoval len redaktorskej a literárnej činnosti. Pôsobil v literárnych časopisoch Romboid a Literika (1973–1998) a od roku 1998 spolutvorí časopis Národná osveta. Žije v Pezinku.
Práce mu vychádzali v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, Romboide, literárnych prílohách týždenníkov a denníkov a v rozhlase. Písal aj na rómske motívy Husle s labutím krkom (1979). V širšie koncipovanej baladickej próze zobrazil niekoľko tragicky sa odvíjajúcich osudov rómskych hudobníkov – ich bytostný vzťah k hudbe, túžbu po slobodnom živote, náruživosť lásky, nepokoj, ktorý ženie jej predstaviteľov z miesta na miesto. Sugestívne rozpráva príbehy a rozohráva situácie s cieleným morálno-hodnotovým zámerom. Jeho tvorba sa tematicky dotkla aj obdobia druhej svetovej vojny v jeho knižnom debute v novele Voskovožlté jablko (1976), avšak netradične. Jeho hlavným problémom je morálny konflikt hlavného hrdinu medzi občianskou povinnosťou a láskou k synovi, zodpovednosťou za jeho život. Kniha Cestujúci tam a späť (1988) vychádza z intelektuálneho prostredia. Láska, smrť, agresivita, túžby a snové vízie, morálne a životné hodnoty tvoria základnú osnovu novely. V poviedkovej knihe Ležoviská (1986) stvárnil pestrú paletu typov a charakterov ľudí našej doby a ich vnútorný pocitový svet. Titul Diablova trofej je z roku 2006, Žlté ruže z roku 2009 a Kliatba žltých ruží z roku 2014.
Pre deti a mládež napísal knihy Strigôňove Vianoce (1991), Strigôňove prázdniny (1994), Strigôňov rok (1999), Vrabčí kráľ (2004), Strigôňov školský rok (2007) a Vodnícky karneval (2014).
V roku 1999 získal autor Prémiu Literárneho fondu za prózu pre deti Strigôňov rok a tiež Cenu VÚB za to isté dielo. Za titul Vrabčí kráľ mu udelili Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2004. Vrabčí kráľ vyšiel v preklade v rôznych jazykoch chorvátsky, poľský, ukrajinský, ale aj v arabskom jazyku. Július Balco získal aj Cenu Slovenských pohľadov za prózu za rok 2004. Diablova trofej zvíťazila v čitateľskej ankete Knižnej revue v kategórii Kniha roka 2006. Cenu Trojruža Fondu výtvarných umení za literatúru si prevzal v decembri 2012. Cenu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za román Kliatba žltých ruží získal spisovateľ v júni 2015. "Tento román som písal a prerábal niekoľko rokov, kým som nemal pocit, že mu už viac dať nemôžem a musím s ním byť konečne spokojný," uviedol pre TASR ocenený autor.
Spisovateľ Július Balco je tiež autorom televíznych scenárov animovaných rozprávok Strigôňove Vianoce a Strigôňove prázdniny, ktoré sa uvádzali aj v zahraničí, napríklad aj na Filipínach.
"Koncepcia Balcovej prózy spočíva už vo vete. Každá veta sa tu priam derie do zmysluplných priestranstiev autorovho vnútorného videnia sveta, aby si nakoniec, obťažkaná zmyslom, našla definitívne miesto v pulzujúcom sujetovom organizme. V Balcovej próze, aj pri jej širokom ľudskom zábere, niet pólov, niet vyslovených za, ani vyslovených proti. Je harmonicky celostná, je vnútorne pevne stmelená všadeprítomným autorovým darom cítenia pohybu ako základného predpokladu solídnej prozaickej tvorby. V tom je jej prostota i zložitosť" povedal o Balcovi spisovateľ Alexander Halvoník.