Bratislava 26. apríla (TASR/Teraz.sk) - Slovenský režisér Dušan Hanák sa v piatok (27.4.) dožíva 80 rokov. Bratislavské Kino Lumiére si okrúhle jubileum významného filmára pripomenie projekciou jeho celovečerného debutu 322 z roku 1969, za ktorý získal Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Mannheime. "Pôjde o výnimočné uvedenie pôvodnej necenzurovanej verzie filmu za osobnej účasti režiséra," informovala TASR Simona Nôtová, tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Projekcia sa uskutoční v pondelok (30.4.) o 19.00 a je otvorená aj pre verejnosť.

Film o živote, hľadaní šťastia a miesta medzi ľuďmi rozpráva príbeh človeka, ktorý cez hrozbu nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život, hodnoty a ideály. Chápe svoju chorobu ako trest za svoje nehumánne činy v 50. rokoch. V životnej kríze a v pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou aj životom sa musí vyrovnať sám.

"Literárna postava kuchára Lauka nemala žiadne politické pozadie. Prišiel som s motívom viny hlavného hrdinu, ktorý sa kedysi angažoval v čistkách a v akcii združstevňovania a zaujal ma rozpor, že táto postava by mohla byť dobrým človekom...," spomína na film Hanák. "Pomáhal mi pri tom aj môj silný osobný pocit relativity hodnôt. Navyše, v tom období sa akosi nehodilo, aby vo filme mladého režiséra bol ústrednou postavou komunista. Moji kolegovia z novej vlny mali rovnako ako ja iné kritérium hodnôt - boli sme zameraní na život autentických ľudí z ulice a stranícki funkcionári k nim nepatrili," uviedol režisér pred pár rokmi pri vydaní snímky 322 na DVD nosiči.

Diváci uvidia pôvodnú necenzurovanú verziu snímky, ktorú SFÚ poskytol priamo festival v Mannheime, kde film 322 získal Veľkú cenu.

Hanák po absolvovaní štúdia réžie na pražskej FAMU pracoval od roku 1965 v Štúdiu krátkych filmov a od roku 1968 v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Nakrútil 20 krátkometrážnych dokumentov. Tituly Artisti, Učenie, Výzva do ticha (všetky 1965), Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), Omša (1967), Deň radosti (1972) a ďalšie získali významné domáce i zahraničné ocenenia v Oberhausene, Montevideu, na Bienále mladého umenia v Paríži a na ďalších festivaloch.

Dlhometrážne filmy začal nakrúcať až po okupácii Československa, viaceré z nich boli po svojom vzniku zakázané. Hanákov dlhometrážny dokument Obrazy starého sveta (1972) o ľuďoch žijúcich na okraji civilizácie sa premietal po 17 rokoch v trezore. Získal nomináciu na Oscara, festivalové ocenenia Zlatý sestercius v Nyone, Grand Prix v Mníchove, Alcan Prize v Montreale, Cenu Don Quijote, Cenu Asociácie losangeleských filmových kritikov za najlepší dokumentárny film a ďalšie ocenenia. Medzinárodný úspech získali aj jeho hrané filmy Ružové sny (1976) a ďalší zakázaný Hanákov film Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorý uviedli po ôsmich rokoch od vzniku na MFF v Berlíne, kde získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. V roku 1995 nakrútil druhý dlhometrážny dokument Papierové hlavy o vzťahu občana a moci, za ktorý získal hlavnú cenu Golden Spire na MFF San Francisco.

Retrospektívy jeho filmov sa konali v San Reme, La Rochelle, Chateauroux, Paríži, Berlíne, Lipsku, Chicagu, v Múzeu moderného umenia v New Yorku a v mnohých amerických mestách a univerzitách. V roku 2004 bol ocenený štátnym vyznamenaním Pribinov kríž I. triedy "za mimoriadne významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR", v roku 2006 získal Cenu za celoživotné dielo na MFF umeleckých filmov v Bergame, v roku 2011 Cenu Stredoeurópskej iniciatívy za celoživotné dielo na filmovom festivale v Terste a v roku 2014 Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii na 18. MFF Sofia.

V minulosti bol aj predsedom Asociácie slovenských filmových režisérov, zakladajúcim prezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a pôsobil tiež ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.