Amiens/Bratislava 24. marca (TASR) – Francúzsky spisovateľ a vizionár Jules Gabriel Verne je považovaný za jedného zo zakladateľov žánru vedeckofantastickej literatúry (science-fiction, ďalším spoluzakladateľom je britský spisovateľ Herbert G. Wells). Vo svojich dielach predpovedal mnoho vedeckých a technických objavov: videofón, skafander, elektrický motor, tank, vrtuľník a i. V románoch opisoval spôsoby využívania elektrickej energie, projekty lietadiel, kozmických lodí, ponoriek, mrakodrapov a televízie. Veril, že rozvoj modernej techniky povedie aj k rozvoju ľudskej spoločnosti, že prispeje k sociálnemu a morálnemu pokroku ľudstva. V utorok 24. marca uplynie 110 rokov od jeho úmrtia.

Knihy Julesa Verna sú dodnes obľúbené medzi mládežou, spomedzi francúzskych spisovateľov patria medzi najprekladanejšie. Čerpá z nich aj slovenský dizajnér a vynálezca Štefan Klein, ktorý minulý rok v novembri predstavil v belgickom Bruseli na pôde Európskej komisie svoj model lietajúceho auta (inšpiráciou mu bol román Robur Dobyvateľ, 1886), ktoré chce na trh uviesť do roku 2020. Nie tak dávnou udalosťou bola aj očakávaná apokalypsa v decembri 2012, keď sa končil mayský kalendár. Francúzske úrady vtedy zakázali vstup na 1231 metrov vysokú horu Bugarach v masíve Pyrenejí. Bola považovaná za jedno z posledných útočísk, Verne sa ňou inšpiroval pri písaní románu Cesta do stredu Zeme (1864), v podzemí ktorej sa má skrývať brána do iného sveta. Podľa ponorky Nautilus z jeho knihy Dvadsaťtisíc míľ pod morom (1871) bola nazvaná jadrová ponorka, ktorá ako prvá na svete podplávala pod ľadovou pokrývkou severného pólu. Verneho tvorba inšpirovala aj českého režiséra Karla Zemana pri filmoch Vynález zkázy (1958), Ukradená vzducholoď (1966) a Na kometě (1970). Meno spisovateľa sci-fi niesla bezposádková nákladná kozmická loď Európskej vesmírnej agentúry, ktorá v roku 2008 pri návrate na Zem zhorela.

Jules Gabriel Verne sa narodil 8. februára 1828 vo francúzskom Nantes. Bol najstarší z piatich detí parížskeho právnika Pierra Vernea. Jeho detstvo bolo spojené s ostrovom Feydau uprostred rieky Loiry, kde vyrástol a s kamarátmi sníval o dobrodružných cestách. Jeho strýko bol maliarom a mal množstvo albumov s vlastnými kresbami krajín, ktoré spoznal. Mladého Verneho tieto kresby mimoriadne zaujímali. S bratom Paulom chodil do cirkevnej školy Saint-Stanislas (1835), bol nadaným žiakom, získaval ocenenia zo zemepisu, latinčiny, gréčtiny a ďalších predmetov. Ďalšie roky prežil v seminári Saint-Donatien (opísal ho v nedokončenom románe Kňaz v roku 1839). V tom istom roku sa nechal najať ako plavčík na trojsťažník Coralia do Indie. Rodičia však jeho zámer odhalili a zabránili mu v odchode. Po maturite na Lyceé Royal v Nantes (1846) mal pokračovať v tradícii otca - štúdiom práva v Paríži. Právo síce vyštudoval, odmietol sa však vrátiť do rodného mesta a do otcovej kancelárie. Pracoval v parížskom Lyrickom divadle, neskôr sa živil ako obchodník na burze.

Na začiatku svojej umeleckej kariéry sa Verne pokúšal o dramatickú tvorbu. Mohol za to aj jeho strýko Chateaubourg, ktorý ho v Paríži uviedol do literárnych salónov. V nich sa mladý Verne nadchol pre divadlo. Väčšina jeho hier však zostala nevydaná. Zmena žánru v jeho literárnej činnosti však nastala po obrovskom ohlase jeho cestopisných románov, ktoré vydával nakladateľ Pierre-Jules Hetzel v edícii Podivuhodné cesty. Hneď jeho prvý román Päť týždňov v balóne (1863) mu zabezpečil exkluzívnu zmluvu na 20 rokov. Verne sa v nej zaviazal napísať každý rok dva romány, za honorár 20 tisíc frankov. Táto zmluva ho finančne zaistila a umožnila mu živiť sa iba písaním. Vydavateľ bol s jeho knihami spokojný a preto mu honorár postupne zvyšoval, zmluva sa menila päťkrát a Verne si z vypísaných peňazí kúpil vilu a jachtu. Verne rád cestoval, na svojej jachte sa plavil popri pobreží Európy, severoafrického pobrežia, bol v USA, Rusku a i. Zážitky z týchto ciest zapracovával do svojich románov.

Od roku 1879 žil Jules Verne v Amiens (Francúzsko). V roku 1888 sa stal starostom mesta. Tu 24. marca 1905 vo veku 77 rokov aj zomrel. Jeho rozpísané dielo dokončil syn Michel.

Jules Verne napísal viac ako 50 románov. Medzi najznámejšie patria: Cesta na mesiac (1865), Deti kapitána Granta (1868), Cesta okolo sveta za 80 dní (1873), Tajomný ostrov (1875), Pätnásťročný kapitán (1878), Sever proti Juhu (1887), Dva roky prázdnin (1888), Tajomný hrad v Karpatoch (1892, námet čerpal zo Slovenska, ktoré v auguste toho istého roku aj navštívil, sprievodcom mu bol študent seminára Ján Maliarik), Vynález skazy (1896) a ďalšie. Vernemu sa však prisudzovalo aj autorstvo románov, ktoré iba korigoval a podpísali ich jeho menom kvôli komerčnému úspechu. Ide o diela francúzskeho spisovateľa André Laurieho Oceľové mesto (1879), Hviezda juhu (1884). Romány Lodivod dunajský (1908), Honba za meteorom (1908) i Podivuhodné dobrodružstvá Barsacovej výpravy (1914-1920) sú dielom už jeho syna Michela.