Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia Kultúra

Juraj Šebo prezentoval knižnú novinku Pionierske 50. roky

Na archívnej snímke zo 17. augusta 1955 prázdniny v medzinárodnom pionierskom tábore pod Sitnom. Foto: TASR Imrich Gašparík

Ide o prepracovanú verziu knihy Budovateľské 50. roky, ktorá vyšla v roku 2010 a autor za ňu dostal cenu kritiky Zlaté pero.

Bratislava 7. septembra (TASR) - Knižnú novinku s názvom Pionierske 50. roky prezentoval v utorok (6.9.) v bratislavskej čitárni U červeného raka spisovateľ Juraj Šebo. Ide o prepracovanú verziu knihy Budovateľské 50. roky (Ikar), ktorá vyšla v roku 2010 a autor za ňu dostal cenu kritiky Zlaté pero. "Pokúsil som sa o remake, vrátil sa k tomu, čo bolo ale úplne inak. Inšpiroval ma k tomu film Niekto to rád horúce. Videl som ho najmenej dvadsaťkrát, bol to film mojej mladosti," uviedol na prezentácii. K napísaniu novej knihy ho povzbudil remake filmu Fanfare d'amour Richarda Pottiera, ktorý dnes pozná len málokto. "Remake kráľa amerických komédií Billyho Wildera očividne prekonal originál. To ma nakoplo. Myslím, že toto bude tiež taký úspech, remake bude lepší ako pôvodná kniha," povedal pre TASR.

Juraj Šebo napísal knihu o svojej rannej mladosti, ktorú prežil ako žiak základnej školy, teda ako pionier. Spoľahlivo a hodnoverne zaregistroval a zapísal mladícke skúsenosti, ale aj pochabosti, zážitky a príhody neľahkej doby. Ponúka akýsi intímny pohľad mladého človeka na veľké dejiny, plný chceného aj nechceného dobového humoru, ale už aj vznikajúcej okolitej socialistickej biedy. "Už som vyzretejší, čo sa týka písania, Budovateľské 50. roky bola moja druhá kniha a toto je už moja dvanásta, čiže mám pocit, že to pero mám už ohybnejšie," priznal spisovateľ, ktorý v novinke približuje 50. roky z pohľadu svojho života. "Dej je úplne osobný, pôvodná kniha ponúka skôr opis udalostí okolo mňa, toto je opis môjho života v tej dobe."

Pionierske 50. roky priblížia časy, keď sa stavali mosty na východ, keď sa kalila oceľ, hľadali sa rýmy na slovo Stalin, ale aj dobu, keď Werich nakrúcal klasické rozprávky, počúvali sa zakázané vysielačky a rokenrol. Juraj Šebo však v novinke oproti Budovateľským 50. rokom vypustil pasáže venované hudobnej scéne, rovnako vypadli niektoré osobnosti. "Snažil som sa do toho dostať viac svojho ja," podčiarkol na margo publikácie, ktorá vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT. To prinieslo čitateľom aj Šebove Krízové 30. roky, Vojnové 40. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky a Slobodné 90. roky.

Na prezentácii novinky nechýbal básnik a textár Kamil Peteraj. "Nechcem sa chváliť, ale Juraj Šebo je tak trocha môj objav. Voľakedy mi posielal svoje 20-stranové práce, ktoré sa týkali Makarenkovej školy. Inšpiroval som ho k tomu, aby začal písať, lebo som podvedome vytušil, že má ohromnú pamäť, takmer archívnu. Má aj veľmi bohatý archív a vie s ním pracovať," uviedol pre TASR Kamil Peteraj, ktorý 50. roky prežíval s Jurajom Šebom v bratislavskej Petržalke. Spolu tam chodili do školy na Makarenkovej ulici (dnes Einsteinova), kde sa zišli študenti so zlým kádrovým profilom. "To bolo také odkladisko buržoáznych živlov, tam chodil výkvet Bratislavy. Veľké osobnosti tam strávili svoju mladosť. Všetci ľudia, ktorí tam skončili, sa v živote veľmi dobre uplatnili," poznamenal autor. Pri písaní novej knihy myslel na svojho otca, ktorý 50. roky prežil za ostnatým drôtom v Jáchymove. "Dostal sa tam úplne náhodou, padol do Slánského aféry, hoci s ňou nemal nič spoločné," doplnil na margo otca. Ten sa pričinil aj o to, že spisovateľ sa venoval i štúdiu angličtiny, ktorá mu otvorila cestu do sveta.


Na archívnej snímke z 23. mája 1961 sľub pionierov na Slavíne v Bratislave. Nezabudnuteľné a vo svojom detstve najkrajšie chvíle prežívalo 145 žiakov Základnej desaťročnej školy na Kvačalovej ulici v Bratislave, v utorok 23. mája, keď prišli na Slavín slávnostne zložiť pionersky sľub. Vstúpili tak do radov našej najväčšej detskej organizácie, vychovávajúcej deti v láske a oddanosti ku KSČ, nadšených vlastencov, budúcich budovateľov komunizmu. FOTO TASR - Magda Slosiariková
Foto: TASR Magda Slosiariková


Nedávno sa Juraj Šebo vrátil z Číny, kde reprezentoval Slovensko. Na najväčšom ázijskom veľtrhu v Pekingu vystavoval slovenskú literatúru, ktorá by mohla byť preložená do čínštiny. Dve jeho nové publikácie, v ktorých už nemapuje fenomén desaťročí minulého storočia, majú vyjsť práve v Číne. Šebo teda opúšťa spomienkové knihy a vrhol sa na cestopisy. Prvým sú Prechádzky Pekingom pohľadom nezaujatého Slováka, v Číne vychádzajú v testovacom náklade 8000 kusov. Druhou publikáciou slovenského autora, ktorá sa dostane k čínskym čitateľom, je kniha Ako som objavil Ameriku.