Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za významné podujatie označil výstavu fotografa L. Bielika pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Výstava sa uskutočnila v galerijnom priestore MaMo v Marseille.
Autor TASR
,aktualizované Paríž/Bordeaux 11. marca (TASR) - Keď Jakub Urik nastúpil v júli 2018 na pozíciu riaditeľa Slovenského inštitútu v Paríži, upozorňovali ho, že francúzske hlavné mesto je presýtené umením, a preto to s presadením slovenského umenia a kultúry nebude jednoduché. "Tak toto sa nám v spolupráci s veľvyslancom Igorom Slobodníkom pomaly, ale isto darí zmeniť. Našou prioritou je dostať slovenskú kultúru a umenie krok po kroku do prvej ligy francúzskej kultúrnej infraštruktúry," uviedol v pondelok pre TASR.
"Slovenský inštitút v Paríži nemá priestor, a preto je pre mňa veľmi dôležité slovenskú kultúru a umenie vyvážať proste von, do priestorov a inštitúcií, ktoré navštevujú prioritne Francúzi a turisti z celého sveta. Lebo toto by mala byť jedna z priorít kultúrnej diplomacie. Kultúrna prezentácia je efektívna diplomacia. Je to získavanie priateľov a partnerov v zahraničí," zdôraznil Urik.
Mladým slovenským umelcom sa usiluje pomôcť. "Robíme s nimi, stretávame sa s nimi, Slovenský inštitút im pomáha, na to tu je. Keď prídu s nejakým projektom, tak sa im snažím pomôcť nájsť priestor, pomôcť im aj finančne, odkomunikovať a zabezpečiť im určitú mediálnu publicitu, akú si ich projekt zaslúži," konštatoval Urik.
Francúzi podľa neho reagujú na slovenskú kultúru a umenie rôznorodo. "Paradoxne komplikovane sa presadzovali veci, ktoré sa týkali literatúry pre deti, lebo v tomto sa podľa mňa slovenskí autori radia medzi európsku špičku. Je to úžasná kvalita, či už slova, alebo detských ilustrácií. Ten pohľad do detskej duše majú však Francúzi trochu iný, ako máme my. Veľmi dobre reagujú na naše súčasné a konceptuálne umenie, umelecké a aplikované sklo, ale aj umeleckú grafiku," konštatoval Jakub Urik, ktorý prišiel do Paríža z Bruselu, kde pôsobil na Stálom zastúpení SR pri EÚ a riešil prioritne otázky legislatívy a jej priameho vplyvu na európsku, ale aj národnú kultúrnu politiku. Zároveň v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ viedol rokovania Výboru pre kultúrne záležitosti, audiovizuálnu politiku a autorské právo.
Za významné podujatie od svojho nástupu označil výstavu fotografa Ladislava Bielika pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Výstava sa uskutočnila v galerijnom priestore MaMo v Marseille. "Na veľkých formátoch sme odprezentovali to, čo sa udialo v Bratislave. Orientovali sme to hlavne na Slovensko, lebo mnoho Francúzov, ktorí počuli o týchto udalostiach, si myslí, že sa odohrali iba v Prahe. Nevedeli, že vojská Varšavskej zmluvy prišli najskôr na Slovensko, a boli tým vyslovene šokovaní, keď videli, čo sa v Bratislave dialo. Výstava, ktorá mala trvať tri dni, bola nakoniec dva mesiace," uzavrel Urik.
Dvadsaťosem titulov od 22 slovenských autorov sa podarilo preložiť do francúzštiny v priebehu pol druha roka. Je to viac, ako sa podarilo od roku 1989. Návštevníci si ich budú môcť pozrieť už o niekoľko dní na parížskom knižnom veľtrhu Livre Paris.
Hlavným organizátorom je slovenské Literárne informačné centrum. Slovenský inštitút spolu s veľvyslanectvom SR v Paríži plnia úlohu koordinátorov. Livre Paris je druhý najväčší knižný veľtrh na svete. TASR o tom informoval riaditeľ Slovenského inštitútu v Paríži Jakub Urik.
"Myslím si, že sa Slovensku podarila veľká vec, a to je, že sa preložilo do francúzštiny 28 titulov slovenských autorov za jeden a pol roka, čo je v podstate viac, ako sa podarilo od roku 1989. Preto má význam investovať financie do takýchto projektov. Počet preložených titulov dosiahol veľmi pekné číslo a francúzsky klient je jeden z tých najnáročnejších. Toto je obrovský úspech a verím, že sa nám na to podarí nadviazať," uviedol riaditeľ inštitútu Jakub Urik.
Návštevníci sa budú môcť osobne stretnúť okrem iných aj s autormi ako Monika Kompaníková, Viliam Klimáček, Pavol Vilikovský, Vladimír Balla, Jana Juráňová alebo Michal Kšiňan.
Veľtrh potrvá od 15. do 18. marca. Každoročne ho navštevuje 200.000 návštevníkov. Bratislava sa stala na marcovom parížskom veľtrhu "Pozvaným mestom".
Osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová
"Slovenský inštitút v Paríži nemá priestor, a preto je pre mňa veľmi dôležité slovenskú kultúru a umenie vyvážať proste von, do priestorov a inštitúcií, ktoré navštevujú prioritne Francúzi a turisti z celého sveta. Lebo toto by mala byť jedna z priorít kultúrnej diplomacie. Kultúrna prezentácia je efektívna diplomacia. Je to získavanie priateľov a partnerov v zahraničí," zdôraznil Urik.
Mladým slovenským umelcom sa usiluje pomôcť. "Robíme s nimi, stretávame sa s nimi, Slovenský inštitút im pomáha, na to tu je. Keď prídu s nejakým projektom, tak sa im snažím pomôcť nájsť priestor, pomôcť im aj finančne, odkomunikovať a zabezpečiť im určitú mediálnu publicitu, akú si ich projekt zaslúži," konštatoval Urik.
Francúzi podľa neho reagujú na slovenskú kultúru a umenie rôznorodo. "Paradoxne komplikovane sa presadzovali veci, ktoré sa týkali literatúry pre deti, lebo v tomto sa podľa mňa slovenskí autori radia medzi európsku špičku. Je to úžasná kvalita, či už slova, alebo detských ilustrácií. Ten pohľad do detskej duše majú však Francúzi trochu iný, ako máme my. Veľmi dobre reagujú na naše súčasné a konceptuálne umenie, umelecké a aplikované sklo, ale aj umeleckú grafiku," konštatoval Jakub Urik, ktorý prišiel do Paríža z Bruselu, kde pôsobil na Stálom zastúpení SR pri EÚ a riešil prioritne otázky legislatívy a jej priameho vplyvu na európsku, ale aj národnú kultúrnu politiku. Zároveň v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ viedol rokovania Výboru pre kultúrne záležitosti, audiovizuálnu politiku a autorské právo.
Za významné podujatie od svojho nástupu označil výstavu fotografa Ladislava Bielika pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Výstava sa uskutočnila v galerijnom priestore MaMo v Marseille. "Na veľkých formátoch sme odprezentovali to, čo sa udialo v Bratislave. Orientovali sme to hlavne na Slovensko, lebo mnoho Francúzov, ktorí počuli o týchto udalostiach, si myslí, že sa odohrali iba v Prahe. Nevedeli, že vojská Varšavskej zmluvy prišli najskôr na Slovensko, a boli tým vyslovene šokovaní, keď videli, čo sa v Bratislave dialo. Výstava, ktorá mala trvať tri dni, bola nakoniec dva mesiace," uzavrel Urik.
Návštevníci veľtrhu kníh v Paríži si budú môcť pozrieť tituly 22 autorov zo SR
Dvadsaťosem titulov od 22 slovenských autorov sa podarilo preložiť do francúzštiny v priebehu pol druha roka. Je to viac, ako sa podarilo od roku 1989. Návštevníci si ich budú môcť pozrieť už o niekoľko dní na parížskom knižnom veľtrhu Livre Paris.
Hlavným organizátorom je slovenské Literárne informačné centrum. Slovenský inštitút spolu s veľvyslanectvom SR v Paríži plnia úlohu koordinátorov. Livre Paris je druhý najväčší knižný veľtrh na svete. TASR o tom informoval riaditeľ Slovenského inštitútu v Paríži Jakub Urik.
"Myslím si, že sa Slovensku podarila veľká vec, a to je, že sa preložilo do francúzštiny 28 titulov slovenských autorov za jeden a pol roka, čo je v podstate viac, ako sa podarilo od roku 1989. Preto má význam investovať financie do takýchto projektov. Počet preložených titulov dosiahol veľmi pekné číslo a francúzsky klient je jeden z tých najnáročnejších. Toto je obrovský úspech a verím, že sa nám na to podarí nadviazať," uviedol riaditeľ inštitútu Jakub Urik.
Návštevníci sa budú môcť osobne stretnúť okrem iných aj s autormi ako Monika Kompaníková, Viliam Klimáček, Pavol Vilikovský, Vladimír Balla, Jana Juráňová alebo Michal Kšiňan.
Veľtrh potrvá od 15. do 18. marca. Každoročne ho navštevuje 200.000 návštevníkov. Bratislava sa stala na marcovom parížskom veľtrhu "Pozvaným mestom".
Osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová
