Praha/Bratislava 16. novembra (TASR) - Český básnik a prozaik Karel Hynek Mácha svoje dnes už kultové dielo, lyricko-epickú básnickú skladbu Máj napísal a vlastným nákladom vydal ako 25-ročný. Vtedajšia kritika však toto dielo odsúdila ako ohrozujúce zdravý vývoj českej spoločnosti. Jeho význam rozpoznala až nasledujúca generácia českých básnikov i spisovateľov. Od narodenia Karla Hynka Máchu, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov českého romantizmu a zakladateľa modernej českej poézie, uplynie v pondelok 16. novembra 210 rokov.

Karel Hynek Mácha sa narodil 16. novembra 1810 v Prahe. Pôvodne sa volal Ignác Mácha, meno Karel si pridal pod vplyvom českého obrodeneckého hnutia a Hynek je počeštený Ignác.

V rodnom meste vyrastal aj študoval. Najskôr na gymnázium, potom filozofiu a právo na univerzite. Prvé básne ovplyvnené anglickým básnikom Georgeom Gordonom Byronom písal v nemčine. Už ako študent sa zapojil do obrodeneckého hnutia, cez ktoré sa zoznámil s českou literatúrou. Bol veľkým vlastencom a zasadzoval sa za všeslovanskú vzájomnosť. Stal sa súčasťou pražského kultúrneho života, krátko pôsobil aj ako herec a pokúšal sa písať divadelné hry.

Obľuboval pešie túry a medzi jeho legendárne cesty patrí púť cez Rakúsko až do severného Talianska. O ceste napísal "Deník na cestě do Itálie". Z peších túr na české hrady v spoločnosti priateľov sa zachovali aj Máchove kresby zrúcanín. Rád sa aj extravagantne obliekal a svojim zovňajškom vzbudzoval pozornosť.

Od roku 1830 písal výlučne v češtine a o rok neskôr publikoval v časopise Večerní vyražení báseň "Svatý Ivan". V roku 1834 vyšla v časopise Květy Máchova známa poviedka "Marinka" a v roku 1835 dokončil román "Cikáni", ktorý však vyšiel až po jeho smrti v roku 1857.

Svoje najznámejšie dielo, lyricko-epickú skladbu Máj napísal a vydal vlastným nákladom ako 25-ročný v apríli roku 1836. Náklad 600 kusov sa veľmi rýchlo rozpredal. Skladbu tvoria štyri spevy a dve intermezzá. Je príbehom lúpežníka Viléma, ktorý chce pomstiť zvedenú milenku Jarmilu, a pritom spácha otcovraždu, za čo je odsúdený na smrť.

České mestečko Doksy, pri ktorom leží dnešné Máchovo jezero (predtým Velký rybník) navštívil Mácha prvý raz ako študent práv. Tajomný kraj plný romantických zákutí a zrúcanín hradov mu prirástol k srdcu. V hostinci v Doksoch sa zoznámil s tragickým príbehom nešťastnej lásky a otcovraždy v rodine bohatého sedliaka v blízkej dedine, ktorý spracoval vo svojej básni Máj. Postava Viléma mala tiež svoj predobraz - je ním severočeský lúpežník Václav Kumr.

Máchovo slávne dielo sa však stretlo s nepochopením až odsúdením zo strany jeho českých kolegov. Najväčšími kritikmi boli Josef Chmelenský, Josef Kajetán Tyl či Karel Jaromír Erben. Vyčítali mu napodobovanie Byrona, málo vlastenectva a českých tém, ale paradoxne tiež málo poetickosti.

Pre nasledujúce generácie sa však Mácha a jeho Máj stali symbolom romantickej vzbury. Stal sa inšpiráciou mnohých českých básnikov, teoretikov či filozofov. Rešpektovaný český literárny kritik František Xaver Šalda (1867 - 1937) sa vyslovil, že pri obzeraní sa za českou poéziou stojí za zmienku len Mácha, Otakar Březina a pár odsekov z Boženy Němcovej.

Rok 1836 bol pre Máchu osudný aj v osobnom živote. Zmietal sa v komplikovanom vzťahu s mladou Eleonorou (Lori) Šomkovou, ktorý poznačil najmä jeho impulzívny temperament. Získal miesto právnického praktikanta v meste Litoměřice, Lori porodila syna, chystala sa svadba.

Karel Hynek Mácha však zomrel 6. novembra 1836, len pár dní pred sobášom na prudké nákazlivé ochorenie, o niekoľko dní by dosiahol vek 26 rokov.