Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karel Gott získal desiatky ocenení, je držiteľom 22 československých, 15 českých Zlatých slávikov, vlastní viac ako 60 zlatých platní, 7 diamantových platní, nahral približne 2600 pesničiek.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Obdivuhodná je spevácka dráha speváka Karla Gotta (1939). Na hudobnej scéne je už viac ako 50 rokov, úspešnú dráhu začal víťazstvom v televíznom programe Hledáme písničku pro všední den v apríli 1962, kde spieval spolu s Vlastou Průchovou pieseň Až nám bude dvakrát tolik.
Tento duet bol Gottovou vôbec prvou gramofónovou platňou, ktorú vydal Supraphon ešte na štandardnej šelakovej platni (na 78 otáčok). Za rok 1963 získal prvého Zlatého slávika, v roku 1965 vydal Supraphon prvú LP platňu s názvom Zpívá Karel Gott, rok nato vyhral prvý ročník Bratislavskej lýry s pesničkou Mám rozprávkový dom.
Získal desiatky ocenení, je držiteľom 22 československých, 15 českých Zlatých slávikov, vlastní viac ako 60 zlatých platní, 7 diamantových platní, nahral približne 2600 pesničiek. Na svojom konte má viac ako 150 nahraných albumov, najnovším je Dotek lásky, ktorý na etikete vydavateľstva Supraphon vyšiel v septembri tohto roku. Exkluzívny rozhovor pre TASR začal práve týmto albumom.
V júli 2009 vydal Supraphon trojkompiláciu Karel Gott 70 hitů a mesiac nato albumovú kolekciu 36 CD s názvom Mé písně – Zlatá albumová kolekce. Tá obsahuje 33 albumov z obdobia rokov 1965 až 1992 a tri bonusové CD. V apríli 2010 vydal album s nahrávkami ľudových piesní pod názvom Lidovky mého srdce, ktorý nahral v sprievode cimbalovej muziky Ladislava Pavluša. Vo februári 2011 vyšla dvojkompilácia Za lásku pálím svíci a v októbri 2011 vydal swingový album Sentiment a pred tromi mesiacmi album Dotek lásky. Predaj albumov s jeho piesňami ďaleko presiahol hranicu 100 miliónov kópií. Je málo interpretov v Európe, ktorí dosiahli v predaji podobný úspech.
-Na albume Dotek lásky je 17 prevzatých piesní, ako ste ich vyberali?-
Vyberal som podľa svojho srdca, myslím, že po 50 rokoch nahrávania som si mohol dovoliť – a moje publikum to pochopí – vyberať podľa svojho citu, svojho vnútorného presvedčenia, teda piesne, ktoré spievam rád. Sú z pokladnice hitov svetovej populárnej hudby, ktorá podľa mňa zohrala svoju úlohu. Piesne v budúcnosti budú zrejme vyzerať inak, budú hrať inú spoločenskú úlohu. Rock či rokenrol, to bol aj trocha pocit odviazanosti, čo je história, ktorá sa nebude opakovať. Dotek lásky v tomto prípade neznamená, že sú to iba piesne o láske, je o láske ku všetkému, čo je krásne, čo vo mne zanechalo ohromné pocity.
-Dotek lásky ponúka piesne od známych interpretov, sú nimi Don McLean, Charles Aznavour, dokonca tri piesne z repertoáru Elvisa Presleyho.-
Čo máte na srdci, máte aj v sebe. Tá rokenrolová éra je nevykoreniteľne vo mne, to zo mňa nemôže nikto dostať. Aj keby ma zatvorili, stále to bude rokenrol. Ako tínedžer som dostával vzpruhu a inšpiráciu stať sa spevákom. Bola to éra v hudbe, kde sa prejavoval pocit u všetkých ľudí, že bude lepšie, že tu prichádza niečo nové. Ten pocit bol aj v celých 60. rokoch, preto sa nemôžem Elvisovi vyhnúť. Aj keď spevácky nebol Elvis môj vzor spievania, ale bolo to niečo, načo všetci radi spomíname.
-Dotek lásky však sériu albumov ľudoviek, swingoviek a popoviek nekončí.-
Mám rozpracovaný ďalší album, kde som oslovil iba našich autorov a bude zaujímavé, čo mi ponúknu. Ako ma vidia, ako by ma chceli počuť. Aj preto som v posledných troch rokoch siahol po ľudovkách (album Lidovky mého srdce) a po evergreenoch sinatrovského charakteru s big-bandom (album Sentiment). Zase sa mám načo tešiť a s týmto pocitom idem ďalej. Už sa nemôžem dočkať, kedy začneme tvoriť tento album.
-Je tomu už 35 rokov od vášho účinkovania v Las Vegas. Ponúklo vám toto centrum stretnutie s Elvisom Presleym? Málo interpretov si totiž môže povedať – mal som angažmán tam, kde aj Elvis.-
V roku 1967 som dostal túto fantastickú príležitosť spievať v Las Vegas, ktorá bola v tej dobe neuveriteľná. V tej dobe bolo Vegas pre nás ako iná planéta, a zvlášť hudobná, kde sa schádzali a boli angažovaní tí najlepší. A spievať medzi nimi - ešte doteraz som sa neprebral z toho sna. Bol som tam pred Elvisom. Elvis v tej dobe nakrúcal filmy pre firmu MGM, manažér ho zaviazal na šesť filmov. Nehovoril o nich pozitívne, tak trocha sa aj hanbil, že to boli plytké príbehy. Do Las Vegas bol angažovaný po pauze na scéne až v roku 1969.
-Čo vám dodáva energiu, je to energia zo zaplneného hľadiska?-
Vždy si spomeniem na dobu, kedy sme skutočne lifrovali jeden hit za druhým, v dobe divadla Apollo v rokoch 1966 a 1967. Priatelia, ktorí to mysleli so mnou dobre, ma upozorňovali na to, že túto muziku nemôžem po tridsiatke robiť - že prídu noví speváci a tí ťa zmetú, budú dobre vyzerať, budú sa pohybovať lepšie ako ty, budú mať silnejší hlas. Keby im bol niekto vtedy povedal - ale on bude ešte spievať, keď mu bude 73 rokov - a bude mať plnú športovú halu v Bratislave alebo Košiciach. To je ten pocit, ktorý ma robí šťastným, čo je vedľa mojej rodiny dôležité, možnosť pokračovať. To je vzájomná výmena energie, ja ju samozrejme musím do haly priniesť, ale keď cítite tú odozvu, tak je to ako by som ju išiel natankovať späť. Diváci a poslucháči mi dodávajú energiu, koncertné pódium je mňa drogou - bez drogy (úsmev).
-Vaše piesne nestarnú, čomu pripisujete tento fenomén?-
Splnilo sa mi prianie a zároveň aj ideálna predstava. Tie piesne boli tvorené pri klavíri a potom v štúdiu v takej nálade, ktorá sa na poslucháčov zrejme preniesla, pričom poslucháč tejto nálade rozumie i dnes. To je moja predstava, aby pieseň prežila.
-Na svojom konte máte 37 zlatých slávikov, ten prvý za rok 1963, čo najbližších 20 rokov určite nikto neprekoná.-
Za éry časopisu Mladý svět, ktorý túto anketu vyhlásil a dal tomu základ na dlho dopredu - vlastne na 50 rokov – vyhral v roku 1962 Waldemar Matuška a s takým náskokom, že sa to nedá ani opísať. Ja som skončil na 49. mieste, tých miest bolo 50, takže predposledný bol Karel Gott. Rok nato som získal zlatého slávika ja. Vidíte, že tie okolnosti môžu byť rôzne. Dostal som pieseň od autorov divadla Semafor Oči má sněhem zaváté, ktorá publiku dala taký nový vietor, takú zmenu interpretácie. Bol to dá sa povedať hit cez noc, čo už dnes nie je možné.
-Čo pre vás znamenajú vaši fanúšikovia?-
Vážim si toho, že majú o mňa záujem aj napriek môjmu veku. Že som prešiel štyrmi generáciami, od roku 1960 a tie generácie - aj tie nové - vidím sedieť na koncerte. Sú tam tínedžeri, je tam stredný vek, ktorý doma iste počúva aj inú muziku. Moji vrstovníci tam sedia tiež, ostali mi verní. Vážim si to práve preto, že dnešná doba letí veľmi rýchlo, tých ponúk je toľko, že ten potenciálny zákazník či obdivovateľ sa už v tom nevyzná, čo za muziku sa na nás valí. Ale melodické piesne veľmi nepočujem, ktoré by som mal chuť okamžite spievať, preto sa veľmi rád vraciam k starším piesňam.
Tento duet bol Gottovou vôbec prvou gramofónovou platňou, ktorú vydal Supraphon ešte na štandardnej šelakovej platni (na 78 otáčok). Za rok 1963 získal prvého Zlatého slávika, v roku 1965 vydal Supraphon prvú LP platňu s názvom Zpívá Karel Gott, rok nato vyhral prvý ročník Bratislavskej lýry s pesničkou Mám rozprávkový dom.
Získal desiatky ocenení, je držiteľom 22 československých, 15 českých Zlatých slávikov, vlastní viac ako 60 zlatých platní, 7 diamantových platní, nahral približne 2600 pesničiek. Na svojom konte má viac ako 150 nahraných albumov, najnovším je Dotek lásky, ktorý na etikete vydavateľstva Supraphon vyšiel v septembri tohto roku. Exkluzívny rozhovor pre TASR začal práve týmto albumom.
V júli 2009 vydal Supraphon trojkompiláciu Karel Gott 70 hitů a mesiac nato albumovú kolekciu 36 CD s názvom Mé písně – Zlatá albumová kolekce. Tá obsahuje 33 albumov z obdobia rokov 1965 až 1992 a tri bonusové CD. V apríli 2010 vydal album s nahrávkami ľudových piesní pod názvom Lidovky mého srdce, ktorý nahral v sprievode cimbalovej muziky Ladislava Pavluša. Vo februári 2011 vyšla dvojkompilácia Za lásku pálím svíci a v októbri 2011 vydal swingový album Sentiment a pred tromi mesiacmi album Dotek lásky. Predaj albumov s jeho piesňami ďaleko presiahol hranicu 100 miliónov kópií. Je málo interpretov v Európe, ktorí dosiahli v predaji podobný úspech.
-Na albume Dotek lásky je 17 prevzatých piesní, ako ste ich vyberali?-
Vyberal som podľa svojho srdca, myslím, že po 50 rokoch nahrávania som si mohol dovoliť – a moje publikum to pochopí – vyberať podľa svojho citu, svojho vnútorného presvedčenia, teda piesne, ktoré spievam rád. Sú z pokladnice hitov svetovej populárnej hudby, ktorá podľa mňa zohrala svoju úlohu. Piesne v budúcnosti budú zrejme vyzerať inak, budú hrať inú spoločenskú úlohu. Rock či rokenrol, to bol aj trocha pocit odviazanosti, čo je história, ktorá sa nebude opakovať. Dotek lásky v tomto prípade neznamená, že sú to iba piesne o láske, je o láske ku všetkému, čo je krásne, čo vo mne zanechalo ohromné pocity.
-Dotek lásky ponúka piesne od známych interpretov, sú nimi Don McLean, Charles Aznavour, dokonca tri piesne z repertoáru Elvisa Presleyho.-
Čo máte na srdci, máte aj v sebe. Tá rokenrolová éra je nevykoreniteľne vo mne, to zo mňa nemôže nikto dostať. Aj keby ma zatvorili, stále to bude rokenrol. Ako tínedžer som dostával vzpruhu a inšpiráciu stať sa spevákom. Bola to éra v hudbe, kde sa prejavoval pocit u všetkých ľudí, že bude lepšie, že tu prichádza niečo nové. Ten pocit bol aj v celých 60. rokoch, preto sa nemôžem Elvisovi vyhnúť. Aj keď spevácky nebol Elvis môj vzor spievania, ale bolo to niečo, načo všetci radi spomíname.
-Dotek lásky však sériu albumov ľudoviek, swingoviek a popoviek nekončí.-
Mám rozpracovaný ďalší album, kde som oslovil iba našich autorov a bude zaujímavé, čo mi ponúknu. Ako ma vidia, ako by ma chceli počuť. Aj preto som v posledných troch rokoch siahol po ľudovkách (album Lidovky mého srdce) a po evergreenoch sinatrovského charakteru s big-bandom (album Sentiment). Zase sa mám načo tešiť a s týmto pocitom idem ďalej. Už sa nemôžem dočkať, kedy začneme tvoriť tento album.
-Je tomu už 35 rokov od vášho účinkovania v Las Vegas. Ponúklo vám toto centrum stretnutie s Elvisom Presleym? Málo interpretov si totiž môže povedať – mal som angažmán tam, kde aj Elvis.-
V roku 1967 som dostal túto fantastickú príležitosť spievať v Las Vegas, ktorá bola v tej dobe neuveriteľná. V tej dobe bolo Vegas pre nás ako iná planéta, a zvlášť hudobná, kde sa schádzali a boli angažovaní tí najlepší. A spievať medzi nimi - ešte doteraz som sa neprebral z toho sna. Bol som tam pred Elvisom. Elvis v tej dobe nakrúcal filmy pre firmu MGM, manažér ho zaviazal na šesť filmov. Nehovoril o nich pozitívne, tak trocha sa aj hanbil, že to boli plytké príbehy. Do Las Vegas bol angažovaný po pauze na scéne až v roku 1969.
-Čo vám dodáva energiu, je to energia zo zaplneného hľadiska?-
Vždy si spomeniem na dobu, kedy sme skutočne lifrovali jeden hit za druhým, v dobe divadla Apollo v rokoch 1966 a 1967. Priatelia, ktorí to mysleli so mnou dobre, ma upozorňovali na to, že túto muziku nemôžem po tridsiatke robiť - že prídu noví speváci a tí ťa zmetú, budú dobre vyzerať, budú sa pohybovať lepšie ako ty, budú mať silnejší hlas. Keby im bol niekto vtedy povedal - ale on bude ešte spievať, keď mu bude 73 rokov - a bude mať plnú športovú halu v Bratislave alebo Košiciach. To je ten pocit, ktorý ma robí šťastným, čo je vedľa mojej rodiny dôležité, možnosť pokračovať. To je vzájomná výmena energie, ja ju samozrejme musím do haly priniesť, ale keď cítite tú odozvu, tak je to ako by som ju išiel natankovať späť. Diváci a poslucháči mi dodávajú energiu, koncertné pódium je mňa drogou - bez drogy (úsmev).
-Vaše piesne nestarnú, čomu pripisujete tento fenomén?-
Splnilo sa mi prianie a zároveň aj ideálna predstava. Tie piesne boli tvorené pri klavíri a potom v štúdiu v takej nálade, ktorá sa na poslucháčov zrejme preniesla, pričom poslucháč tejto nálade rozumie i dnes. To je moja predstava, aby pieseň prežila.
-Na svojom konte máte 37 zlatých slávikov, ten prvý za rok 1963, čo najbližších 20 rokov určite nikto neprekoná.-
Za éry časopisu Mladý svět, ktorý túto anketu vyhlásil a dal tomu základ na dlho dopredu - vlastne na 50 rokov – vyhral v roku 1962 Waldemar Matuška a s takým náskokom, že sa to nedá ani opísať. Ja som skončil na 49. mieste, tých miest bolo 50, takže predposledný bol Karel Gott. Rok nato som získal zlatého slávika ja. Vidíte, že tie okolnosti môžu byť rôzne. Dostal som pieseň od autorov divadla Semafor Oči má sněhem zaváté, ktorá publiku dala taký nový vietor, takú zmenu interpretácie. Bol to dá sa povedať hit cez noc, čo už dnes nie je možné.
-Čo pre vás znamenajú vaši fanúšikovia?-
Vážim si toho, že majú o mňa záujem aj napriek môjmu veku. Že som prešiel štyrmi generáciami, od roku 1960 a tie generácie - aj tie nové - vidím sedieť na koncerte. Sú tam tínedžeri, je tam stredný vek, ktorý doma iste počúva aj inú muziku. Moji vrstovníci tam sedia tiež, ostali mi verní. Vážim si to práve preto, že dnešná doba letí veľmi rýchlo, tých ponúk je toľko, že ten potenciálny zákazník či obdivovateľ sa už v tom nevyzná, čo za muziku sa na nás valí. Ale melodické piesne veľmi nepočujem, ktoré by som mal chuť okamžite spievať, preto sa veľmi rád vraciam k starším piesňam.
