Sú to dangyra, šan-kobyz aj strunové nástroje žetyngen podobný harfe, dombra či kobyz.
Ďalšími známymi nástrojmi sú bubienok dangyra a strunový nástroj kobyz. Oba využívali šamani pri rituáloch a na kobyz hrali bázia (duchovní lekári). Svet kočovníkov, predkov Kazachov, na širokej stepi bol farebný ako ich odev, veselý i smutný ako býva ľudský život. To má v sebe hudba nomádov, ktorá je Kazachstane stále populárna. Vychádzal z nej nielen klasický kazašský skladateľ Kurmangazi Sagyrbayuly z 19. storočia, inšpirujú sa ňou aj tvorcovia súčasnej populárnej hudby, stačí pohľadať na videoportále.
Keď mladí Kazachovia hrajú, znie to takto
V Redute sa predstavili orchester tradičných hudobných nástrojov Shabyt, folklórny súbor Dauir a ďalší mladí sólisti, ktorí zaspievali kazašské ľudové piesne aj klasický operný repertoár z Európy.
Kazašské hudobné nástroje
Bubienok dangyra
Obruč je na jednej strane obtiahnutá kožou, vo vnútri sú zavesené kovové retiazky či prstene. Používali ho kazašskí šamani. Od 19. storočia pomaly upadal do zabudnutia a nahradil ho strunový nástroj kobyz.
Žetyngen
Podobá sa na husle alebo ležiacu harfu, má sedem strún. Struny sa držia na asykách (z kolenných kostí oviec), ktorými sa reguluje hlasitosť.
Šan-kobyz
Pôvodne bol vyrobený z dostičiek, uprostred nich je jazýček. K šan-kobyzu bola zavesená struna. Brnkaním na strunu sa rozochvel aj jazýček šan-kobyzu a vznikol zvuk. Šan-kobyzy sú tiež kovové.
Kobyz
Kobyz má dve z struny konského vlasu a rezonančná dutina je pokrytá kožou. Keď v 30. rokoch 20. storočia vznikali v Kazachstane ako súčasti Sovietskeho zväzu prvé ľudové orchestre, vznikol kobyz so štyrmi kovovými strunami a priblížil sa husliam.