Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návštevníci Podtatranského múzea budú môcť výstavu vidieť do konca roka 2014.
Autor TASR
Poprad 17. júla (TASR) – V Podtatranskom múzeu v Poprade dnes sprístupnili verejnosti výstavu Kniežacia hrobka z Popradu – konzervácia 2008 – 2012.
"Veľmi sa teším, že sa nám podarilo ukončiť prvú etapu veľkého konzervačného projektu hrobky, ktorá sa našla v roku 2006 pri stavbe priemyselného parku v popradskej mestskej časti Matejovce. Na Slovensko sa vrátila malá, ale významná časť súboru nálezov z kniežacej hrobky germánskeho kniežaťa. Dnes sprístupňujeme verejnosti práve súbor týchto nálezov, ale zároveň aj prvé výsledky medzinárodného výskumného tímu," objasnil pre médiá vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Hrobka pochádza zo 4. a 5. storočia nášho letopočtu a v hĺbke päť metrov sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj pozostatkami potravy v keramických a bronzových nádobách, prútených či lykových košíkoch. Napriek tomu, že hrobku vykradli, našli sa aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. Kniežací hrob je podľa Pietu z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku jediný svojho druhu v Európe.
"Asi najatraktívnejším dielom tohto súboru nálezu sú nábytky. Dohromady sa viac ako 12 ton organického materiálu, predovšetkým dreva, previezlo na konzervovanie do Nemecka. Teraz sa sem vrátila len malá časť z tohto množstva," doplnil Pieta. Podľa neho je na podtatranskom náleze najúžasnejšie posunutie poznania ľudstva o tejto dobe o míľu dopredu. "Dozvedáme sa z neho neuveriteľné veci o technickej zdatnosti staviteľov, o nebývalej civilizačnej úrovni, ktoré nám doterajšie archeologické pramene nedokázali sprostredkovať a dozvedáme sa o neobyčajne intenzívnej komunikácii obyvateľstva podtatranského kraja s antickým Stredomorím, so severoafrickým prostredím a s ďalšími prostrediami," vymenoval Pieta.
Projekt konzervácie nálezu z veľkej časti financuje nemecká strana a cieľom je ukončiť ho do konca roku 2015. "Potom by sa celá hrobka v celom objeme, zvyšných 11,8 tony materiálu, mala presunúť späť do Popradu. Bude záležitosťou slovenskej strany, avšak nielen vo sfére vedy a výskumu, ako sa vyrovnáme s návratom tohto úžasného európskeho nálezu, a ako sa nám ho podarí primerane 21. storočiu prezentovať nielen odbornej verejnosti, ale predovšetkým ho využiť ako nesmierne lákadlo pre kultúrny turizmus," upozornil Pieta.
S výskumom tohto nálezu začali v Podtatranskom múzeu v Poprade a teraz sa veľmi tešia z návratu prvých artefaktov. "Vďaka tomuto nálezu dokážeme rozšíriť ponuku našich prezentačných služieb. Veríme, že sa nám podarí naše priestory prispôsobiť tak, aby sme mohli prezentovať celý tento nález. Máme v tomto plnú podporu Archeologického ústavu, ako aj nemeckých kolegov a veríme, že sa nám podarí budovu múzea zrekonštruovať s dôrazom na budúcu prezentáciu hrobky," uzavrela riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová.
Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu so slovenskými odborníkmi a bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého mesta Schleswig. Výstava, ktorú dnes sprístupnili v Poprade, prináša laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky i prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Návštevníci Podtatranského múzea budú môcť výstavu vidieť do konca roka 2014.
"Veľmi sa teším, že sa nám podarilo ukončiť prvú etapu veľkého konzervačného projektu hrobky, ktorá sa našla v roku 2006 pri stavbe priemyselného parku v popradskej mestskej časti Matejovce. Na Slovensko sa vrátila malá, ale významná časť súboru nálezov z kniežacej hrobky germánskeho kniežaťa. Dnes sprístupňujeme verejnosti práve súbor týchto nálezov, ale zároveň aj prvé výsledky medzinárodného výskumného tímu," objasnil pre médiá vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Hrobka pochádza zo 4. a 5. storočia nášho letopočtu a v hĺbke päť metrov sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj pozostatkami potravy v keramických a bronzových nádobách, prútených či lykových košíkoch. Napriek tomu, že hrobku vykradli, našli sa aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. Kniežací hrob je podľa Pietu z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku jediný svojho druhu v Európe.
"Asi najatraktívnejším dielom tohto súboru nálezu sú nábytky. Dohromady sa viac ako 12 ton organického materiálu, predovšetkým dreva, previezlo na konzervovanie do Nemecka. Teraz sa sem vrátila len malá časť z tohto množstva," doplnil Pieta. Podľa neho je na podtatranskom náleze najúžasnejšie posunutie poznania ľudstva o tejto dobe o míľu dopredu. "Dozvedáme sa z neho neuveriteľné veci o technickej zdatnosti staviteľov, o nebývalej civilizačnej úrovni, ktoré nám doterajšie archeologické pramene nedokázali sprostredkovať a dozvedáme sa o neobyčajne intenzívnej komunikácii obyvateľstva podtatranského kraja s antickým Stredomorím, so severoafrickým prostredím a s ďalšími prostrediami," vymenoval Pieta.
Projekt konzervácie nálezu z veľkej časti financuje nemecká strana a cieľom je ukončiť ho do konca roku 2015. "Potom by sa celá hrobka v celom objeme, zvyšných 11,8 tony materiálu, mala presunúť späť do Popradu. Bude záležitosťou slovenskej strany, avšak nielen vo sfére vedy a výskumu, ako sa vyrovnáme s návratom tohto úžasného európskeho nálezu, a ako sa nám ho podarí primerane 21. storočiu prezentovať nielen odbornej verejnosti, ale predovšetkým ho využiť ako nesmierne lákadlo pre kultúrny turizmus," upozornil Pieta.
S výskumom tohto nálezu začali v Podtatranskom múzeu v Poprade a teraz sa veľmi tešia z návratu prvých artefaktov. "Vďaka tomuto nálezu dokážeme rozšíriť ponuku našich prezentačných služieb. Veríme, že sa nám podarí naše priestory prispôsobiť tak, aby sme mohli prezentovať celý tento nález. Máme v tomto plnú podporu Archeologického ústavu, ako aj nemeckých kolegov a veríme, že sa nám podarí budovu múzea zrekonštruovať s dôrazom na budúcu prezentáciu hrobky," uzavrela riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová.
Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu so slovenskými odborníkmi a bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého mesta Schleswig. Výstava, ktorú dnes sprístupnili v Poprade, prináša laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky i prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Návštevníci Podtatranského múzea budú môcť výstavu vidieť do konca roka 2014.
