Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fotograf nasnímal do novej knihy komunity v Bratislave a okolí.
Autor TASR
Bratislava 11. decembra (TASR) - Nová kniha fotografa Matúša Zajaca Mimo/out je svojským pohľadom autora do života ľudí deviatich rôznych komunít mimo majoritnej spoločnosti. Okrem bezdomovcov a sociálnych zariadení, cirkusu a ZOO, fotografoval tiež balet, boxerov aj podoby nočnej subkultúry.
"Fotografoval som ich štyri roky. Každú komunitu od pol roka do dvoch. Vybral som si také komunity, v ktorých som sa cítil dobre a dostal som povolenie, pretože fotiť sociálny dokument je dnes dosť náročné aj pre autorské práva fotografovaných. Osem komunít je už z môjho pohľadu uzavretých, na subkultúre pokračujem. To je komunita mladých ľudí, ktorí žijú po 22. hodine v kluboch alebo v teréne tvoria rôzne akčné umenie," zdôvodnil pre TASR autor.
Komunity fotografoval v Bratislave a okolí. Aj taliansky cirkus Medrano, ktorý prišiel dva razy na jeden mesiac do nášho hlavného mesta. I ten fotografoval z pozadia, ako vyzerá život cirkusantov mimo predstavenia alebo počas neho, ale z pohľadu, aký bežný človek nezažije. Podobne pracoval v sociálnom ústave počas plesu aj v pri fotografovaní v ostatných komunitách. Týmito esejami získal sedem ocenení na fotografických súťažiach.
"Povedal som si, že by z toho mohla byť knižka. Oslovil som dve kunsthistoričky umenia Zuzanu Lapitkovú a Danielu Čarnú, aby mi pomohli s výberom fotografií. Tie mi však rozbili moju reportážnu koncepciu a eseje postavili na jednotlivých fotografiách. Že každá z nich rozpráva vlastný príbeh a nesúvisia ako celok, aj keď sú z rovnakej komunity," priblížil knižný výsledok Matúš Zajac.
Zároveň dodal, že čiernobiele fotografie sú ťahané do expresívneho spôsobu. To znamená, že biela časť je šedočierna, takže fotografie dostali až psychologický nádych. "Je to taká výtvarná kniha, expresívny dokument, čo sa mi páči a rád to robím," prezrádza fotograf.
"Napriek téme nie je projekt o komunitách sociálnym dokumentom. Nesnaží sa do hĺbky analyzovať podstatu života každej skupiny. Skôr si vybral jednu charakteristickú črtu, ktorú hyperbolizoval vyhrotením kontrastu čiernej a bielej, extrémnymi detailmi a uhlami pohľadu. Takže prvý dojem, ktorý fotografie vyvolávajú je meditácia o zachytenom momente. Ich sociálny rozmer vyplynie až z uvedomenia si súvislosti. Nie je to prvotina začínajúceho umelca, ale produkt vyzretej tvorby," zhodnotila knihu Zuzana Lapitková.
Podľa Daniely Čarnej uhol pohľadu fotografa závisí od empatie a ochoty vzdať sa roly nezainteresovaného pozorovateľa a od tej miery, do akej je komunita ochotná prijať ho medzi seba a správať sa v jeho prítomnosti prirodzene. Istým spôsobom sa musí stať jej súčasťou, no zároveň si musí ponechať potrebný odstup. Napätie týchto vzťahov odzrkadľujú fotografie.
Okrem textov dvoch kurátoriek sú v knihe vyjadrenia fotografovaných. Po Podobách viery, na ktorej pracoval 20 rokov, je to druhá obrazová publikácia Matúša Zajaca. Umelecké vzdelanie získal na pražskej FAMU a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktoré ukončil v roku 2003. Odvtedy je fotografom Národnej rady SR. Spolupracuje s vydavateľstvami a časopismi. Od roku 2009 je pedagógom žurnalistickej fotografie na katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku a od rok 2011 na katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Za fotografie získal popredné ocenenia na Slovensku a v Česku. Od roku 1989 mal desiatky skupinových aj autorských výstav v rôznych európskych krajinách i v Egypte či USA.
"Fotografoval som ich štyri roky. Každú komunitu od pol roka do dvoch. Vybral som si také komunity, v ktorých som sa cítil dobre a dostal som povolenie, pretože fotiť sociálny dokument je dnes dosť náročné aj pre autorské práva fotografovaných. Osem komunít je už z môjho pohľadu uzavretých, na subkultúre pokračujem. To je komunita mladých ľudí, ktorí žijú po 22. hodine v kluboch alebo v teréne tvoria rôzne akčné umenie," zdôvodnil pre TASR autor.
Komunity fotografoval v Bratislave a okolí. Aj taliansky cirkus Medrano, ktorý prišiel dva razy na jeden mesiac do nášho hlavného mesta. I ten fotografoval z pozadia, ako vyzerá život cirkusantov mimo predstavenia alebo počas neho, ale z pohľadu, aký bežný človek nezažije. Podobne pracoval v sociálnom ústave počas plesu aj v pri fotografovaní v ostatných komunitách. Týmito esejami získal sedem ocenení na fotografických súťažiach.
"Povedal som si, že by z toho mohla byť knižka. Oslovil som dve kunsthistoričky umenia Zuzanu Lapitkovú a Danielu Čarnú, aby mi pomohli s výberom fotografií. Tie mi však rozbili moju reportážnu koncepciu a eseje postavili na jednotlivých fotografiách. Že každá z nich rozpráva vlastný príbeh a nesúvisia ako celok, aj keď sú z rovnakej komunity," priblížil knižný výsledok Matúš Zajac.
Zároveň dodal, že čiernobiele fotografie sú ťahané do expresívneho spôsobu. To znamená, že biela časť je šedočierna, takže fotografie dostali až psychologický nádych. "Je to taká výtvarná kniha, expresívny dokument, čo sa mi páči a rád to robím," prezrádza fotograf.
"Napriek téme nie je projekt o komunitách sociálnym dokumentom. Nesnaží sa do hĺbky analyzovať podstatu života každej skupiny. Skôr si vybral jednu charakteristickú črtu, ktorú hyperbolizoval vyhrotením kontrastu čiernej a bielej, extrémnymi detailmi a uhlami pohľadu. Takže prvý dojem, ktorý fotografie vyvolávajú je meditácia o zachytenom momente. Ich sociálny rozmer vyplynie až z uvedomenia si súvislosti. Nie je to prvotina začínajúceho umelca, ale produkt vyzretej tvorby," zhodnotila knihu Zuzana Lapitková.
Podľa Daniely Čarnej uhol pohľadu fotografa závisí od empatie a ochoty vzdať sa roly nezainteresovaného pozorovateľa a od tej miery, do akej je komunita ochotná prijať ho medzi seba a správať sa v jeho prítomnosti prirodzene. Istým spôsobom sa musí stať jej súčasťou, no zároveň si musí ponechať potrebný odstup. Napätie týchto vzťahov odzrkadľujú fotografie.
Okrem textov dvoch kurátoriek sú v knihe vyjadrenia fotografovaných. Po Podobách viery, na ktorej pracoval 20 rokov, je to druhá obrazová publikácia Matúša Zajaca. Umelecké vzdelanie získal na pražskej FAMU a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktoré ukončil v roku 2003. Odvtedy je fotografom Národnej rady SR. Spolupracuje s vydavateľstvami a časopismi. Od roku 2009 je pedagógom žurnalistickej fotografie na katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku a od rok 2011 na katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Za fotografie získal popredné ocenenia na Slovensku a v Česku. Od roku 1989 mal desiatky skupinových aj autorských výstav v rôznych európskych krajinách i v Egypte či USA.
