Bratislava 28. marca (TASR) - Slovenský maliar a grafik svetového mena Koloman Sokol patrí k výtvarníkom, ktorí hlboko zasiahli do umeleckého vývoja viacerých generácií. Napriek tomu jeho tvorba bola na Slovensku dlho málo známa.

Spočiatku sa venoval najmä grafike, drevorezu, kresbe a postupom času sa prikláňal k maliarskemu poňatiu svojich diel. Jeho rozsiahla tvorba je podmienená predovšetkým jeho silným talentom, ale aj úrovňou a rozsahom jeho vzdelania či kultúrno-umeleckým rozhľadom. Vo svojej tvorbe obsiahol všetky aspekty ľudského života vyjadrujúc sa v protikladoch ako láska - nenávisť, radosť - bolesť a stretávajú sa u neho témy vzdoru a odovzdania.

Koloman Sokol sa narodil 12. decembra 1902. Rodák z Liptovského Svätého Mikuláša (dnes Liptovský Mikuláš) vyrastal bez rodičov. Po externom štúdiu na súkromnej kresliarskej škole Eugena Krona v Košiciach odišiel do Bratislavy, kde študoval na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého. V rokoch 1925-1932 sa vzdelával na Akadémii výtvarného umenia v českej metropole Prahe, kde bol žiakom Tavíka Františka Šimona a Maxa Švabinského. Od francúzskej vlády získal v roku 1932 štipendium na pobyt v Paríži. Tam sa osobne spoznal s Pablom Picassom a Františkom Kupkom.

Počas pobytu vo Francúzsku sa zoznámil s výtvarníčkou Lýdiou Kratinovou, s ktorou sa oženil, mali spolu syna, ktorý sa stal lekárom.

Po návrate z Francúzska sa usadil v Prahe, venoval sa novinárskej kresbe a knižnej ilustrácii. V tomto období mal v Prahe aj prvú samostatnú výstavu grafickej tvorby.

V Mexiku, kam ho pozvala tamojšia vláda, ho v roku 1937 vymenovali za profesora na Escula Nacional de Artes Plasticas univerzity v Mexico City. Zostal tam až do roku 1943, pričom na škole pôsobil ako pedagóg. Potom žil a pracoval v USA.

Po druhej svetovej vojne sa nakrátko usadil v Prahe a v roku 1946 prišiel do Bratislavy, kde učil na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU) a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. O rok neskôr ho vymenovali za člena Slovenskej akadémie vied a umení a získal Národnú cenu za umenie. V roku 1948 mal v Paríži grafickú výstavu, ktorou ukončil pobyt v Československu a definitívne sa usadil v Bryn Mawr v Pensylvánii (USA). Posledné roky žil Koloman Sokol v Tuscone v americkom štáte Arizona.

Majster Sokol sa stal členom viacerých zahraničných umeleckých spoločností. Vystavoval v Chicagu (USA), Los Angeles (USA), Mexiku, Guatemale, Hondurase, Nikarague, vo foyer Assambly Chamber v Rade Európy v Štrasburgu (Francúzsko), ale aj vo Viedni (Rakúsko), Varšave (Poľsko), Krakove (Poľsko) a Prahe. Po príchode na Slovensko viackrát vystavoval v Bratislave a v Oblastnej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.

Okrem množstva zahraničných ocenení, ktoré počas svojho plodného života Koloman Sokol získal, udelil mu prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel v roku 1991 Rad Tomáša Garriqua Masaryka. Jeho významné dielo ocenili aj na Slovensku. Získal Cenu ministra kultúry SR, je laureátom prestížnej ceny Nadácie MS - Ceny Miloša Alexandra Bazovského za rok 1995, ktorú mu udelili za celoživotné dielo. Prezident SR Michal Kováč mu v roku 1997 udelil Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. V januári 2003 mu udelil prezident SR Rudolf Schuster Rad Bieleho dvojkríža I. triedy.

Centrum Kolomana Sokola, ktoré je súčasťou Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa, otvorili v roku 2002 ako stálu expozíciu jeho výtvarných diel.

Časť z bohatej korešpondencie (okolo 80 strán) dvoch dobrých priateľov Kolomana Sokola a Michala Chorvátha z rokov 1938-1982, ktorá sa zachovala v Chorváthovej pozostalosti, vyšla knižne v roku 2004 pod názvom Koloman Sokol osobne. Z listov čitateľ môže pochopiť mravné a filozofické základy Sokolovho života a diela.

Svetoznámy slovenský maliar a profesor Koloman Sokol zomrel vo veku 100 rokov 12. januára 2003 v americkom meste Tuscon.