Komárno 4. mája (OTS) - Takmer dvojtýždňové jarné oslavy mesta lákajú do ulíc či výnimočného pevnostného systému mesta na sútoku riek Váh a Dunaj, desiatky tisíc ľudí. Obe mestá tak ožijú naozaj výnimočným dni a noci trvajúcim životom. Sprístupnia sa pevnostné systémy, pešia zóna sa stane ozajstným korzom s obrovským počtom ľudí, v permanencii sú všetky divadlá, amfiteáter a dokonca sa dve veľké pódia len pre tento účel vybudujú.

Foto: Jozef Černek

Dnes je už aj ťažké uveriť, že kedysi boli tieto mestá prísne oddelené hraničnou čiarou vedúcou cez rieku. Po otvorení hraníc si ľudia zvykli vnímať toto miesto ako prakticky jedno mesto. To, že ste v slovenskom Komárne, si uvedomíte len preto, že tu sú takmer všetky nápisy dvojjazyčne, slovensky i maďarsky. Na maďarskej strane to tak nie je. Presne taký istý je aj sprievodný program festivalu, pripravený pre obe menšiny. Zámerne som použil slovo menšina, pretože kým maďarsky hovoriace obyvateľstvo je v menšine v štáte, v meste má 70 percentnú prevahu. Takže Slováci sú zas v menšine v samotnom meste. Aj tohtoročný program festivalu organizátori poňali tak, aby uspokojili naozaj každého. Vybrať si mohla mládež, seniori, náročnejší divák, i ten, čo hľadá len oddych či športovo zameraní obyvatelia mesta. Ukázali sa aj vinári, miestni i tí z ďaleka, objavili sa umelci znázorňujúci historické bojové umenia a predviedli sa aj nadšenci moderných smerov boja, ale i tanca.

Foto: Jozef Černek

Po každom ročníku festivalu sa nájdu aj jeho kritici, často napríklad býva kritizovaný fakt, že slovenského javiskového umenia či koncertov je pomenej. Áno, prísne štatisticky je to pravda. Avšak, problém nie je ani tak v organizátoroch, ako v samotných divákoch. Prvým veľkým problémom je cena umelcov. Kým maďarskí umelci (myslíme tým mainstreamové kapely z Maďarska) urobia pravdepodobne dobrú cenu pre „našich Maďarov“ na Slovensku, aby ich podporili, tak naši umelci len „spravia cenu Komárňanom...“ Je totiž nesporným faktom, že slovensky hovoriaci divák v Komárne je nevypočítateľný. Občas je divadelná sála okamžite vypredaná v prvých dňoch rezervácie a občas tomu istému umelcovi musia pár dní pred predstavením organizátori zavolať, že predstavenie či koncert sa z „technických“ dôvodov ruší. A je jedno či je to radošinské, národné, či divadlo Andrea Bagara alebo koncert Petra Lipu alebo Fragile (snáď len DESMOD je v Komárne pečený varený). Aby sme ale Komárňanom nekrivdili, „svojich“ umelcov, teda krúžky a zoskupenia umelcov – rodákov, si radi pozrú aj v niekoľkých reprízach. Slovenskí rebeli a Dramaťák, krúžky pracujúce pod hlavičkou Matice slovenskej v Komárne, naozaj o divákov nemajú núdzu. Nečudo, niekoľko desiatok ľudí vo veku od 12 do 75 rokov pripravuje naozaj nevšedné programy. Výpravou, ale hlavne kvalitou spracovania a náročnosťou prevedenia, určite presahujú nie len svoj región. Ostatné predstavenie Na rováš!, folklórna muzikálová komédia, rozpráva príbeh richtára, ktorý obecný majetok prepil, lebo nevedel dcéru vydať. Počas Komárňanských dní si práve na konci tohto predstavenia diváci vyžiadali v standing ovation niekoľko prídavkov.

Foto: Jozef Černek

Jednou z najkrajších vecí na festivale je úžasná forma spolupráce v meste a v tomto smere by Komárno naozaj mohlo ísť mnohým príkladom. Každý, kto len trošku chcel prispieť, mal svoju možnosť prezentácie a je jedno, či je šikovným fotografom, maliarom, kuchárom, šermiarom, priaznivcom dychovky, folklóru či rocku, na Komárňanských dňoch sa mohol predviesť. Komárňania majú svoje mesto naozaj radi a na každoročný festival sa úprimne tešia a ak môžu pomôcť, radi pomôžu a to dodáva Komárňanským dňom výnimočnú atmosféru. Je to oslava mesta a jeho obyvateľov v tom pravom slova zmysle.