Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na jeseň uplynie 25 rokov od herečkinho príchodu do Činohry Štátneho divadla Košice, kde stvárnila šesť desiatok postáv, mnohokrát ocenených Prémiami či Cenami Literárneho fondu.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Herečka Dana Košická našla počas rok trvajúcej pandémie aj veľa pozitívneho. "Snažím sa vo všetkom, čo je okolo mňa, hľadať niečo pozitívne, čo ma môže posunúť, čo sa môžem naučiť, čo je pre mňa výzvou a dá mi priestor na nejakú inú realizáciu," hovorí herečka Štátneho divadla Košice. Na situácii poznačenej novým koronavírusom jej najviac prekáža, že si nemôže naplno užiť novú rolu babičky pri vnúčikovi, ktorého na svet priviedla v januári 2020 jej dcéra Mirka.
Na jeseň uplynie 25 rokov od príchodu Dany Košickej do Činohry Štátneho divadla Košice, kde stvárnila šesť desiatok postáv, mnohokrát ocenených Prémiami či Cenami Literárneho fondu. Za postavu Medeia v rovnomennej Euripidovej tragédii bola v roku 2009 nominovaná na cenu DOSKY za najlepší ženský herecký výkon. Ešte pred Košicami svoj talent preukazovala v domovskom Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi, pravidelne hosťovala v bratislavskom Divadle Aréna a v minulom roku naštudovala v Slovenskom národnom divadle postavu Kostolníčky v predstavení Hriech/Jej pastorkyňa.
Košická si popularitu získala aj v televíznych seriáloch, naposledy v Sestričkách. K zdravotníkom, ktorí už rok bojujú v prvej línii, má seriálová vrchná sestra Helena obrovský rešpekt aj vďaka priamej rodinnej skúsenosti. "Keďže moja sestra je zdravotná sestra, zhodou okolností práve na infekčnom oddelení, mám všetko priamo z prvej ruky. Veľká úcta, veľký rešpekt pred týmito ľuďmi, ktorí sú to všetko ochotní podstupovať. Celý deň v skafandroch, s nasadením maximálnej energie a heroickými výkonmi," hovorí Košická.
Rodáčka z podtatranského Kežmarku je vyše roka starou mamou. Práve v úlohe babičky herečku súčasná doba najviac obmedzuje. "Veľmi si uvedomujem, že si nemôžem naplno užiť to malé dieťa, čo je asi to najkrajšie, čo sa nám mohlo momentálne prihodiť. Je mi ľúto, že sú kontakty obmedzené, aj keď sme, samozrejme, na skypoch a messengeroch. Ale to nenahradí priamy kontakt," priznáva Košická: "Keď bolo trochu voľnejšie a stretli sme sa, zrazu som cítila ten deficit ľudského kontaktu, ktorý sa nedá ničím nahradiť. A už vôbec nie u takéhoto malého dieťaťa. Ja som veľmi šťastná, nadšená. To, že sa nemôžem stretávať s týmto malým človiečikom, neskutočne krásnym božím darom, je pre mňa najväčší hendikep tohto obdobia."
Na jeseň uplynie 25 rokov od príchodu Dany Košickej do Činohry Štátneho divadla Košice, kde stvárnila šesť desiatok postáv, mnohokrát ocenených Prémiami či Cenami Literárneho fondu. Za postavu Medeia v rovnomennej Euripidovej tragédii bola v roku 2009 nominovaná na cenu DOSKY za najlepší ženský herecký výkon. Ešte pred Košicami svoj talent preukazovala v domovskom Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi, pravidelne hosťovala v bratislavskom Divadle Aréna a v minulom roku naštudovala v Slovenskom národnom divadle postavu Kostolníčky v predstavení Hriech/Jej pastorkyňa.
Košická si popularitu získala aj v televíznych seriáloch, naposledy v Sestričkách. K zdravotníkom, ktorí už rok bojujú v prvej línii, má seriálová vrchná sestra Helena obrovský rešpekt aj vďaka priamej rodinnej skúsenosti. "Keďže moja sestra je zdravotná sestra, zhodou okolností práve na infekčnom oddelení, mám všetko priamo z prvej ruky. Veľká úcta, veľký rešpekt pred týmito ľuďmi, ktorí sú to všetko ochotní podstupovať. Celý deň v skafandroch, s nasadením maximálnej energie a heroickými výkonmi," hovorí Košická.
Rodáčka z podtatranského Kežmarku je vyše roka starou mamou. Práve v úlohe babičky herečku súčasná doba najviac obmedzuje. "Veľmi si uvedomujem, že si nemôžem naplno užiť to malé dieťa, čo je asi to najkrajšie, čo sa nám mohlo momentálne prihodiť. Je mi ľúto, že sú kontakty obmedzené, aj keď sme, samozrejme, na skypoch a messengeroch. Ale to nenahradí priamy kontakt," priznáva Košická: "Keď bolo trochu voľnejšie a stretli sme sa, zrazu som cítila ten deficit ľudského kontaktu, ktorý sa nedá ničím nahradiť. A už vôbec nie u takéhoto malého dieťaťa. Ja som veľmi šťastná, nadšená. To, že sa nemôžem stretávať s týmto malým človiečikom, neskutočne krásnym božím darom, je pre mňa najväčší hendikep tohto obdobia."
