Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ich architektúra kopíruje jednotlivé pamiatky v meste. Kedysi ich vyrábali majstri, ktorí nemali v zime prácu a tak si privyrábali.
Autor TASR
Krakov/Košice 27. decembra (TASR) – Krakov má ako jediné mesto v Poľsku vlastné, typické vianočné jasličky. Ich architektúra kopíruje jednotlivé pamiatky v meste. Kedysi ich vyrábali majstri, ktorí nemali v zime prácu a tak si privyrábali.
Chodenie s jasličkami je podľa kurátorky Etnografického múzea v Krakove Karoliny Pachly-Wojciechowskej zvyk, ktorý bol zaužívaný v mestách i obciach. Koledníci chodievali vinšovať ľuďom. Krakov má však i vlastné, typické jasličky, s ktorými nechodili koledovať chlapci, ale tí, ktorí ich vyrobili. Ľudia si ich objednávali na námestí.
"Najväčšie a najstaršie pochádzajú z konca 19. storočia. Vyrobil ich murár a obkladač Michal Ezenekier. Sú to jasličky, ktoré boli neskôr inšpiráciou pre ďalších majstrov. Dodnes sa od 60. rokov 20. storočia každoročne organizuje súťaž o najkrajšie krakovské jasličky," povedala pre TASR Pachla-Wojciechowska s tým, že súčasťou jasličiek sú postavy, ktoré rozprávajú príbeh o Božom narodení.
Krakovské jasličky vyrábali murári, ktorí nemali v zime prácu. Medzi sviatkom narodenia Ježiša Krista a Novým rokom stáli na námestí a ľudia si ich pozývali domov, kde im urobili predstavenie. "To čo je typické pre krakovské jasličky je veľmi bohatá a ozdobná architektúra. Stali sa symbolom ako keby svätyne, v ktorej sa všetko odohráva. Jednotlivé prvky jasličiek sú inšpirované architektúrou Krakova. Na niektorých sú stvárnené kupoly Kostola Nanebovzatia Panny Márie, alebo kupola Žigmundovej kaplnky," vysvetlila Pachla-Wojciechowska.
V súčasnosti je v týchto jasličkách veľa mechanizmov vrátane osvetlenia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia boli osvetlené sviečkami. Zhotovené sú z dreva v kombinácii s papierom.
Ako ďalej povedala kurátorka múzea, v Krakove sa chodievalo s typickými jasličkami a rozprával sa skôr príbeh o tom, ako sa ľudia dozvedeli o narodení Ježiša Krista.
"V obciach, ako aj v celom Poľsku chodili chlapci i s dedinskými jasličkami koledovať a vinšovať, tie však nečerpali z krakovskej architektúry. Nezarábali na tom, robili to zadarmo, bola to skôr obradná záležitosť," priblížila Pachla-Wojciechowska.
V expozícii Etnografického múzea v Krakove vystavujú krakovské jasličky zo 40., 70. rokov 20. i z 21. storočia.
Chodenie s jasličkami je podľa kurátorky Etnografického múzea v Krakove Karoliny Pachly-Wojciechowskej zvyk, ktorý bol zaužívaný v mestách i obciach. Koledníci chodievali vinšovať ľuďom. Krakov má však i vlastné, typické jasličky, s ktorými nechodili koledovať chlapci, ale tí, ktorí ich vyrobili. Ľudia si ich objednávali na námestí.
"Najväčšie a najstaršie pochádzajú z konca 19. storočia. Vyrobil ich murár a obkladač Michal Ezenekier. Sú to jasličky, ktoré boli neskôr inšpiráciou pre ďalších majstrov. Dodnes sa od 60. rokov 20. storočia každoročne organizuje súťaž o najkrajšie krakovské jasličky," povedala pre TASR Pachla-Wojciechowska s tým, že súčasťou jasličiek sú postavy, ktoré rozprávajú príbeh o Božom narodení.
Krakovské jasličky vyrábali murári, ktorí nemali v zime prácu. Medzi sviatkom narodenia Ježiša Krista a Novým rokom stáli na námestí a ľudia si ich pozývali domov, kde im urobili predstavenie. "To čo je typické pre krakovské jasličky je veľmi bohatá a ozdobná architektúra. Stali sa symbolom ako keby svätyne, v ktorej sa všetko odohráva. Jednotlivé prvky jasličiek sú inšpirované architektúrou Krakova. Na niektorých sú stvárnené kupoly Kostola Nanebovzatia Panny Márie, alebo kupola Žigmundovej kaplnky," vysvetlila Pachla-Wojciechowska.
V súčasnosti je v týchto jasličkách veľa mechanizmov vrátane osvetlenia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia boli osvetlené sviečkami. Zhotovené sú z dreva v kombinácii s papierom.
Ako ďalej povedala kurátorka múzea, v Krakove sa chodievalo s typickými jasličkami a rozprával sa skôr príbeh o tom, ako sa ľudia dozvedeli o narodení Ježiša Krista.
"V obciach, ako aj v celom Poľsku chodili chlapci i s dedinskými jasličkami koledovať a vinšovať, tie však nečerpali z krakovskej architektúry. Nezarábali na tom, robili to zadarmo, bola to skôr obradná záležitosť," priblížila Pachla-Wojciechowska.
V expozícii Etnografického múzea v Krakove vystavujú krakovské jasličky zo 40., 70. rokov 20. i z 21. storočia.
