Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Festival s pôvodným názvom Slovenské gagy vznikol z podnetu Kremnického divadla v podzemí v klube mládeže Labyrint.
Autor TASR
Kremnica 31. augusta (TASR) – Už pár hodín patrí 35. ročník medzinárodného festivalu humoru a satiry Kremnické gagy 2015 histórii. Záver festivalu patrí viac rokov Radošinskému naivnému divadlu, ktoré festival uzavrelo v nedeľu večer inscenáciou Sláva.
V predchádzajúcich ročníkoch doviezlo do Kremnice hry Sšista-jasna (2014), Polooblačno a Jááánošííík po 300 rokoch (obe v roku 2013) či Len tak prišli (2012). Ku všetkým vystúpeniam radošincov v Kremnici patrí rovnaké hodnotenie – úspech a aplauz na otvorenej scéne, čo platilo aj v nedeľu večer (30.8.).
Sláva je humorná správa o trpkej ceste k svetskej sláve. Stanislav Štepka napísal nevšedný životný príbeh geniálneho amerického herca, komika a režiséra Bustera Keatona (Friga), ktorý sa narodil koncom 19. storočia priamo na javisku. Ako herec, artista a režisér sa vo filmovej groteske v 20. rokoch 20. storočia stal spolu s Charlesom Chaplinom najväčšou svetovou filmovou hviezdou nemej éry. Štepka však vo svojej hre podáva najmä to menej známe, neprebádané a vábivé, čo prináša svetská sláva Keatona: rozčarovanie, dezilúzie, prehry a pády. Trpká životná skúsenosť je, samozrejme, v inscenácii RND bohato vyvážená humorom. Sláve dominuje navyše aj skvelá dobová hudba a piesne Juraja Haška, tanečné i skutočné artistické výstupy. Režisér Ondrej Spišák vytvoril s tímom RND pútavú inscenáciu o slávnych hrdinoch nemej filmovej grotesky a ich obyčajných ľudských zápasoch.
"Začíname sezónu, začali sme ju už v Detve, v amfiteátri, hrali sme Jááánošíííka, bolo veľmi teplo, veľmi príjemne. Také oficiálne predstavenie ale začíname na gagoch. Skoro každý rok to takto máme. Som veľmi rád, že je to práve tu, v takomto prostredí a pre takýchto divákov, ktorí cielene prídu na vystúpenie divadiel, ktoré súvisia s humorom, a tým hlavným zmyslom festivalu. Títo diváci, ktorí sem prídu, nechodia tu len z Kremnice a okolia, ale z celého Slovenska, Česi sú tu, dokonca sme tu mali teraz návštevníkov z Írska, Slovákov ktorí tam žijú a program si nastavia tak, že prídu na Kremnické gagy, a nie prvý raz. Takže cielene chodia títo ľudia za humorom a takýmto druhom zábavy a divadiel ako sme my. Samozrejme aj tá atmosféra je iná, klamal by som, keby som povedal, že by ma to netešilo."
Festival s pôvodným názvom Slovenské gagy vznikol z podnetu Kremnického divadla v podzemí v klube mládeže Labyrint. Začal 13. novembra 1981 premiérou kabaretnej hry Jána Faklu a Romana Vykysalého Non Teatro Buffo alebo Sága gagu slovenského a vystúpením niekoľkých amatérskych divadielok. Vtedy bola založená aj imaginárna Univerzita humoru a satiry, ktorej prvým rektorom sa stal karikaturista Viktor Kubal.
Prelomovým pre festival bol rok 2004. Na podnet Stana Radiča bola na 24. ročníku založená Akadémia humoru Slovenska na čele s prezidentom Milanom Lasicom. Členovia Akadémie humoru v jednotlivých žánroch sledujú a na svojich pravidelných stretnutiach hodnotia humoristické výkony a diela, ktoré vzniknú počas sezóny. Každý rok v zmysle štatútu nominujú a na festivale v Kremnici udeľujú prestížnu cenu Zlatý gunár. V roku 2004 vznikla na počesť zaslúžilých humoristov aj Ulička slávnych nosov. V roku 2005 bola obnovená Živá výstava gýča, o rok neskôr vznikla stála expozícia Múzeum Gýča. Na každom ročníku vystupuje viac ako 300 umelcov zo Slovenska a z rôznych krajín Európy v produkciách, z ktorých mnohé mali v stredoeurópskom priestore premiéru. Umelecké skupiny i sólisti vystupujú v centre mesta na trinástich interiérových a exteriérových scénach.
V predchádzajúcich ročníkoch doviezlo do Kremnice hry Sšista-jasna (2014), Polooblačno a Jááánošííík po 300 rokoch (obe v roku 2013) či Len tak prišli (2012). Ku všetkým vystúpeniam radošincov v Kremnici patrí rovnaké hodnotenie – úspech a aplauz na otvorenej scéne, čo platilo aj v nedeľu večer (30.8.).
Sláva je humorná správa o trpkej ceste k svetskej sláve. Stanislav Štepka napísal nevšedný životný príbeh geniálneho amerického herca, komika a režiséra Bustera Keatona (Friga), ktorý sa narodil koncom 19. storočia priamo na javisku. Ako herec, artista a režisér sa vo filmovej groteske v 20. rokoch 20. storočia stal spolu s Charlesom Chaplinom najväčšou svetovou filmovou hviezdou nemej éry. Štepka však vo svojej hre podáva najmä to menej známe, neprebádané a vábivé, čo prináša svetská sláva Keatona: rozčarovanie, dezilúzie, prehry a pády. Trpká životná skúsenosť je, samozrejme, v inscenácii RND bohato vyvážená humorom. Sláve dominuje navyše aj skvelá dobová hudba a piesne Juraja Haška, tanečné i skutočné artistické výstupy. Režisér Ondrej Spišák vytvoril s tímom RND pútavú inscenáciu o slávnych hrdinoch nemej filmovej grotesky a ich obyčajných ľudských zápasoch.
"Začíname sezónu, začali sme ju už v Detve, v amfiteátri, hrali sme Jááánošíííka, bolo veľmi teplo, veľmi príjemne. Také oficiálne predstavenie ale začíname na gagoch. Skoro každý rok to takto máme. Som veľmi rád, že je to práve tu, v takomto prostredí a pre takýchto divákov, ktorí cielene prídu na vystúpenie divadiel, ktoré súvisia s humorom, a tým hlavným zmyslom festivalu. Títo diváci, ktorí sem prídu, nechodia tu len z Kremnice a okolia, ale z celého Slovenska, Česi sú tu, dokonca sme tu mali teraz návštevníkov z Írska, Slovákov ktorí tam žijú a program si nastavia tak, že prídu na Kremnické gagy, a nie prvý raz. Takže cielene chodia títo ľudia za humorom a takýmto druhom zábavy a divadiel ako sme my. Samozrejme aj tá atmosféra je iná, klamal by som, keby som povedal, že by ma to netešilo."
Festival s pôvodným názvom Slovenské gagy vznikol z podnetu Kremnického divadla v podzemí v klube mládeže Labyrint. Začal 13. novembra 1981 premiérou kabaretnej hry Jána Faklu a Romana Vykysalého Non Teatro Buffo alebo Sága gagu slovenského a vystúpením niekoľkých amatérskych divadielok. Vtedy bola založená aj imaginárna Univerzita humoru a satiry, ktorej prvým rektorom sa stal karikaturista Viktor Kubal.
Prelomovým pre festival bol rok 2004. Na podnet Stana Radiča bola na 24. ročníku založená Akadémia humoru Slovenska na čele s prezidentom Milanom Lasicom. Členovia Akadémie humoru v jednotlivých žánroch sledujú a na svojich pravidelných stretnutiach hodnotia humoristické výkony a diela, ktoré vzniknú počas sezóny. Každý rok v zmysle štatútu nominujú a na festivale v Kremnici udeľujú prestížnu cenu Zlatý gunár. V roku 2004 vznikla na počesť zaslúžilých humoristov aj Ulička slávnych nosov. V roku 2005 bola obnovená Živá výstava gýča, o rok neskôr vznikla stála expozícia Múzeum Gýča. Na každom ročníku vystupuje viac ako 300 umelcov zo Slovenska a z rôznych krajín Európy v produkciách, z ktorých mnohé mali v stredoeurópskom priestore premiéru. Umelecké skupiny i sólisti vystupujú v centre mesta na trinástich interiérových a exteriérových scénach.
