Bratislava 20. marca (TASR) – Sto rokov uplynie v stredu 20. marca od narodenia legendárneho slovenského herca a scenáristu Jozefa Kronera. Do povedomia slovenských, českých a aj zahraničných divákov sa zapísal stvárnením hlavných, ale aj vedľajších postáv vo filmoch ako Obchod na korze, Zemianska česť, Posledná bosorka, Polnočná omša, Jánošík 1., 2., Sváko Ragan, Rysavá Jalovica, Pacho, hybský zbojník, Kosenie jastrabej lúky, Tisícročná včela, Dědictví aneb Kurvahošigutntag a mnohých iných.



Pri tejto príležitosti poskytla dcéra slovenskej ikony filmu a divadla, 71-ročná herečka Zuzana Kronerová, rozhovor Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.


-Pri enormnej pracovnej vyťaženosti umelca, akým bol Váš otec, aký bol v súkromí?-

Otec bol najlepším otcom na svete. Venoval sa mi maximálne, hrával sa so mnou od malého malička. Musím bez nadsádzky povedať, že som bola jeho všetko. Z jeho rozprávania mám, že keď som sa narodila, bol to vraj jeho najšťastnejší deň. Ale zasa viem, že predtým jeho najšťastnejším dňom bol ten, kedy ho prijali do profesionálneho divadla – Slovenského komorného divadla v Martine. Detstvo s ním bolo idylické. Potom, keď už sa stal veľmi zamestnaným a populárnym, mal málo času. Tak časový hendikep vynahrádzal intenzitou, s akou sa mi venoval. Takže nemôžem sa vôbec sťažovať. Otec bol naozaj otcom, akým má byť.

Foto: TASR - Martin Baumann

-Ako pristupoval k svojim hereckým výkonom a či ste ich vnímali aj doma?-

Otec bol veľmi poctivý umelec. Neraz som ho zachytila, ako sa v našej kuchyni učí texty zo scenára. Bol prvý hore spolu so škovránkom. Keď študoval ťažkú postavu, či už v divadle alebo vo filme, tak skutočne od piatej rána sa učil. Nielenže memoroval text, ale nesmierne veľa rozmýšľal o postavách. Nerozmieňal sa na drobné, takže keď študoval veľkú a závažnú filmovú postavu, odmietal všetko ostatné. Volali ho do televíznych inscenácií, on povedal: "nie prepáčte, ja sa teraz musím sústrediť na moju filmovú prácu". Takže nielenže mal perfektnú prípravu a všetko konzultoval s režisérom, bol veľmi tvorivý a prinášal do spoločnej práce veľa nápadov.

-Jozef Kroner bol nielen vynikajúcim hercom, ale aj dobrým scenáristom a upravoval dialógy. Spomínate, v ktorých filmoch sa to najviac prejavilo?-

Napríklad spomínaný film Sváko Ragan. Tam otec pôsobil veľmi výrazne aj autorsky. Upravoval dialógy, aby boli ešte lepšie ako bola knižná alebo scenáristická predloha. Myslím si, že ani nebol uvedený v titulkoch, ale na tom nezáleží. Takže s každou postavou sa vžíval a vyslovene s ňou žil. Aj vďaka pracovitosti sú jeho výsledky okrem jeho obrovského talentu také vynikajúce. Či už to boli výborné komédie, ako Pacho, hybský zbojník a ďalšie.

Foto: TASR - Martin Baumann

-Váš otec, čo je širokej verejnosti menej známe, zožal veľké úspechy aj v zahraničných filmoch. O aké išlo?-

Málokto na Slovensku dnes vie, že otec zaznamenal veľkú a významnú éru aj svoju hereckú etapu v maďarských filmoch. To je málo známe. Za starého režimu sa u nás tie filmy premietať nesmeli a dnes sú už staré. Bolo to v rokoch 70. rokoch až do roku 1981, keď otec účinkoval asi v desiatke vynikajúcich maďarských filmoch najlepších maďarských režisérov. Za všetkých spomeniem dvoch a to Gyula Maár, ktorý bol manžel herečky Mariky Törőcsikovej a Károly Makk – vynikajúci režisér, s ktorým nakrútil niekoľko filmov. V nich otec hral veľmi moderne. Neboli to ľudové postavy, boli to postavy z mestského prostredia. Niekoľko filmov sa zaoberalo obdobím ťažkého roku 1956 v Maďarsku. Filmy boli veľmi kritické voči socialistickému režimu. Preto boli u nás nežiaduce. Bola by som veľmi potešená, keby sa majitelia filmových klubov pozreli na tieto filmy a sprístupnili ich slovenským divákom.

-Išlo len o filmy maďarskej produkcie?-

Nie. Okrem toho otec urobil viacej zahraničných filmov, napríklad krásny bulharský film Ty, ktorý si na nebesiach, v ktorom hral hlavnú postavu a potom francúzsko-rumunský film Červený cigáň. Plejáda v tej filmografii je veľká a otec v nej zaznamenal obrovské úspechy a získal aj niekoľko významných štátnych cien, či už maďarských alebo dokonca aj jednu bulharskú.

Foto: TASR - Martin Baumann

-S ktorými svojimi filmovými postavami sa najviac stotožňoval?-

Nesmierne rád hrával postavy v Ťapákových komédiách. Veľmi si vážil a vždy vyzdvihoval film Pacho, hybský zbojník, lebo už tá predloha od Petra Jaroša je skvelá. Je to taký hrdina/antihrdina. Nie je to len zábavný film. Je v ňom aj veľa takej irónie, aj smútku. Potom si veľmi vážil, že mohol spolupracovať so Štefanom Uherom na filme Kosenie jastrabej lúky. Bola to po tých komédiách taká krásna, vážna postava – otca niekoľkých synov. Veľmi mal rád film Tisícročná včela.


-Zaskvel sa aj v Oscarom ocenenom filme Obchod na korze. Ako ho vnímal?-

Film, ktorý bol jeho srdcu najbližší, ktorý si veľmi vážil a na ktorý bol hrdý, bol jednoznačne Obchod na korze. Tento film je právom v zlatom fonde svetovej kinematografie. Na filmovom festivale v Cannes získal Jozef Kroner v roku 1965 spolu so svojou hereckou partnerkou Idou Kamińskou špeciálne uznanie za herecký výkon. Otec mal veľmi rád režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa. Ešte raz si u nich zahral vo filme Túžba zvaná Anada. Ale viem, že Obchod na korze, aj svojou témou, ktorá bola pre otca veľmi dôležitá, vnímal ako najvýznamnejší v kariére.

-Spomínaný Obchod na korze mal veľký úspech po celom svete. Viažu sa k nemu aj nejaké negatíva, mimo toho, že dlhé roky bol za starého režimu v trezore?-


S ohľadom na to, čo sa deje nielen u nás, keď narastá popularita extrémistických politikov alebo populistických predstaviteľov a rastú prejavy nenávisti, je veľmi dôležité, aby sme sa kriticky pozerali na našu minulosť. Obchod na korze bol mnoho desaťročí v trezore, vieme prečo. Napríklad po premiére otec dostal množstvo listov. Veľmi pochvalných, ale aj škaredých anonymov. V nich sa často opakovalo: "Ty, biely Žid, nehanbíš sa takto ohovárať svoju krajinu? Prečo si sa toho dopustil, že si natočil takýto film?" Samozrejme, bez podpisu.