Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hofmann označil Mádlove Vlny za dobrý film.
Autor TASR
Bratislava 2. augusta (TASR) - Po úspešnej premiére na karlovarskom festivale je od štvrtka (1. 8.) v slovenských kinách najnovší počin režiséra a scenáristu Jiřího Mádla Vlny. Dobový film vráti divákov do Československa konca 60. rokov, Pražskej jari a následnej okupácie. V snímke, ktorá priblíži príbehy elitných novinárov Redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu, si Martin Hofmann zahral Luboša Dobrovského (1932 - 2020).
"Bol to nielen novinár, ale aj prekladateľ z ruštiny, poľštiny, potom budúci veľvyslanec v Rusku, ale to sú už 90. roky, keď bol šéfom kancelárie prezidenta Václava Havla, takisto ministrom obrany. Každý jeden z tých novinárov by mohol mať svoj vlastný film," povedal pre TASR Hofmann.
Dobrovský najprv pôsobil v zahraničnom vysielaní, potom prešiel do Redakcie medzinárodného života, ktorú od roku 1963 viedol Milan Weiner. Ako spravodajca pre socialistické krajiny navštevoval Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Sovietsky zväz, Čínu aj KĽDR. Z tej ho ako jediného novinára vyhostili, údajne za propagáciu mierového spolužitia. Po auguste 1968 ho vykázali aj z Moskvy, pretože vraj neposkytoval dostatočne "objektívne" informácie o Sovietskom zväze.
"Údajne bol veľmi nekompromisný, energický človek, ktorý si veľmi vedel stáť za svojimi postojmi a bol nerozborný. Mám o ňom informácie, že mu táto vlastnosť vydržala až do konca života, že to bol pozoruhodný ranár," poznamenal Hofmann k českému novinárovi, disidentovi a politikovi.
Dobrovský z rozhlasu odišiel do redakcie Listov a následne do kultúrneho mesačníka Plameň. Po zrušení týchto periodík pôsobil ako skladník v Pamätníku národného písomníctva, umývač okien či kurič. Pritom vydával samizdatové časopisy, prekladal z ruštiny a poľštiny, bol signatárom Charty 77. Na sklonku 80. rokov sa zapojil do tzv. bytovej univerzity, organizoval prednášky pre mladých ľudí. Po revolúcii sa zapojil do politiky, pôsobil ako hovorca Občianskeho fóra, podieľal sa na rokovaniach o odchode sovietskych vojsk.
Hofmann označil Mádlove Vlny za dobrý film. "Má tempo, nádhernú kameru, silný príbeh. Verím, že sa bude páčiť mladým ľuďom, nie je to odosobnená výuka toho, čo sa stalo na konci 60. rokov. Nie je to žiadna Didactica magna, je to silný príbeh dvoch bratov na pozadí veľkých spoločenských vecí," uzavrel herec.
"Bol to nielen novinár, ale aj prekladateľ z ruštiny, poľštiny, potom budúci veľvyslanec v Rusku, ale to sú už 90. roky, keď bol šéfom kancelárie prezidenta Václava Havla, takisto ministrom obrany. Každý jeden z tých novinárov by mohol mať svoj vlastný film," povedal pre TASR Hofmann.
Dobrovský najprv pôsobil v zahraničnom vysielaní, potom prešiel do Redakcie medzinárodného života, ktorú od roku 1963 viedol Milan Weiner. Ako spravodajca pre socialistické krajiny navštevoval Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Sovietsky zväz, Čínu aj KĽDR. Z tej ho ako jediného novinára vyhostili, údajne za propagáciu mierového spolužitia. Po auguste 1968 ho vykázali aj z Moskvy, pretože vraj neposkytoval dostatočne "objektívne" informácie o Sovietskom zväze.
"Údajne bol veľmi nekompromisný, energický človek, ktorý si veľmi vedel stáť za svojimi postojmi a bol nerozborný. Mám o ňom informácie, že mu táto vlastnosť vydržala až do konca života, že to bol pozoruhodný ranár," poznamenal Hofmann k českému novinárovi, disidentovi a politikovi.
Dobrovský z rozhlasu odišiel do redakcie Listov a následne do kultúrneho mesačníka Plameň. Po zrušení týchto periodík pôsobil ako skladník v Pamätníku národného písomníctva, umývač okien či kurič. Pritom vydával samizdatové časopisy, prekladal z ruštiny a poľštiny, bol signatárom Charty 77. Na sklonku 80. rokov sa zapojil do tzv. bytovej univerzity, organizoval prednášky pre mladých ľudí. Po revolúcii sa zapojil do politiky, pôsobil ako hovorca Občianskeho fóra, podieľal sa na rokovaniach o odchode sovietskych vojsk.
Hofmann označil Mádlove Vlny za dobrý film. "Má tempo, nádhernú kameru, silný príbeh. Verím, že sa bude páčiť mladým ľuďom, nie je to odosobnená výuka toho, čo sa stalo na konci 60. rokov. Nie je to žiadna Didactica magna, je to silný príbeh dvoch bratov na pozadí veľkých spoločenských vecí," uzavrel herec.
