Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Smútočná rozlúčka s hercom, bývalým riaditeľom Činohry SND a pedagógom Vysokej školy múzických umení Jurajom Slezáčkom bola dnes v Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. augusta (TASR) - Smútočná rozlúčka s hercom, bývalým riaditeľom Činohry Slovenského národného divadla (SND) a pedagógom Vysokej školy múzických umení (VŠMU) Jurajom Slezáčkom bola dnes v Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava (MDPOH) v Bratislave.
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel 5. augusta vo veku 73 rokov. Na javisku s množstvom vencov a kytíc stáli pri jeho truhle takmer všetci hereckí kolegovia.
"Vrátili sme sa do divadla, kde sme ako SND pôsobili polstoročie. Zavolal si nás bývalý kolega, no nie na priateľské stretnutie, ale rozlúčkové. Herectvo si vyskúšal ako ochotník, talent mal a tak sa prihlásil na štúdium VŠMU. Na toto javisko vstúpil prvýkrát v roku 1962 a stvárnil množstvo postáv. Tu, aj v novom divadle hrával až do roku 2010 aj keď so zdravotnými problémami. V umeleckých funkciách bol diplomat, psychológ, integrujúcou osobnosťou pri riešení konfliktných situácii. S pokojom, ľudskosťou, nadhľadom, šarmom a svojským humorom vedel vždy vychádzať s ľuďmi," charakterizoval ho generálny riaditeľ SND Marián Chudovský. Zároveň uviedol viacero charakteristických Slezáčkových úloh v rôznych inscenáciách.
"Tu si prežil 43 rokov ako herec, to bol tvoj priestor. Tu si žil ako šéf umeleckého súboru 19 rokov obkolesený ženami, nielen herečkami. Bolo to za komunizmu aj po ňom. Hrdosť národa nie je v jadrových elektrárňach ani v HDP, ale v kontinuite kultúry. Ty si ju splnil, bol si súčasťou, tvorcom a hýbateľom génia loci tohto divadla," pripomenul riaditeľ Činohry SND Roman Polák.
V príhovoroch, ktoré sa striedali s video ukážkami Slezáčkových postáv v desiatkach inscenácií, aj ďalší členovia SND vyzdvihli jeho ľudskosť, slušnosť, ochotu pomôcť v rôznych zdravotných a iných osobných problematických situáciách. Spomínali i na jeho rodičov, manželku a psa, atmosféru v spoločnej hereckej šatni, na bezkonfliktné riadenie súboru, priaznivé pedagogické pôsobenie na VŠMU či spoločenské stretnutia, ktorých bol hlavným aktérom.
"Keby si bol veliteľom NATO vojaci by namiesto bojovania hrali preferans," konštatoval Oldo Hlaváček. "Netajil si sa členstvom v strane. Sám si hovoril: asi som bol jediný člen strany, ostatní boli u jezuitov. Bol si vždy úprimný, aj preto si i po zmene režimu bol vo vedúcich funkciách. Mali sme na teba šťastie a všetci smútime za radosťou, že si tu bol. Pomáhal si všade, zostal si verný hodnotám," vyprevadil ho do hereckého neba Dušan Jamrich.
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel 5. augusta vo veku 73 rokov. Na javisku s množstvom vencov a kytíc stáli pri jeho truhle takmer všetci hereckí kolegovia.
"Vrátili sme sa do divadla, kde sme ako SND pôsobili polstoročie. Zavolal si nás bývalý kolega, no nie na priateľské stretnutie, ale rozlúčkové. Herectvo si vyskúšal ako ochotník, talent mal a tak sa prihlásil na štúdium VŠMU. Na toto javisko vstúpil prvýkrát v roku 1962 a stvárnil množstvo postáv. Tu, aj v novom divadle hrával až do roku 2010 aj keď so zdravotnými problémami. V umeleckých funkciách bol diplomat, psychológ, integrujúcou osobnosťou pri riešení konfliktných situácii. S pokojom, ľudskosťou, nadhľadom, šarmom a svojským humorom vedel vždy vychádzať s ľuďmi," charakterizoval ho generálny riaditeľ SND Marián Chudovský. Zároveň uviedol viacero charakteristických Slezáčkových úloh v rôznych inscenáciách.
"Tu si prežil 43 rokov ako herec, to bol tvoj priestor. Tu si žil ako šéf umeleckého súboru 19 rokov obkolesený ženami, nielen herečkami. Bolo to za komunizmu aj po ňom. Hrdosť národa nie je v jadrových elektrárňach ani v HDP, ale v kontinuite kultúry. Ty si ju splnil, bol si súčasťou, tvorcom a hýbateľom génia loci tohto divadla," pripomenul riaditeľ Činohry SND Roman Polák.
V príhovoroch, ktoré sa striedali s video ukážkami Slezáčkových postáv v desiatkach inscenácií, aj ďalší členovia SND vyzdvihli jeho ľudskosť, slušnosť, ochotu pomôcť v rôznych zdravotných a iných osobných problematických situáciách. Spomínali i na jeho rodičov, manželku a psa, atmosféru v spoločnej hereckej šatni, na bezkonfliktné riadenie súboru, priaznivé pedagogické pôsobenie na VŠMU či spoločenské stretnutia, ktorých bol hlavným aktérom.
"Keby si bol veliteľom NATO vojaci by namiesto bojovania hrali preferans," konštatoval Oldo Hlaváček. "Netajil si sa členstvom v strane. Sám si hovoril: asi som bol jediný člen strany, ostatní boli u jezuitov. Bol si vždy úprimný, aj preto si i po zmene režimu bol vo vedúcich funkciách. Mali sme na teba šťastie a všetci smútime za radosťou, že si tu bol. Pomáhal si všade, zostal si verný hodnotám," vyprevadil ho do hereckého neba Dušan Jamrich.
