Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Expozícia je doplnená o multimediálne zariadenia, smart technológie a inovatívne prvky.
Autor TASR
Čadca 24. septembra (TASR) – Kysucké múzeum sprístupnilo tento týždeň novú stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia. Podľa hovorkyne múzea Miroslavy Jančulovej je expozícia rozdelená do piatich častí - História Čadce a okolitých obcí, Horelický poklad, Osobnosti mesta, Židovská komunita v Čadci, Priemysel a hospodárstvo.
Expozícia je doplnená o multimediálne zariadenia, smart technológie a inovatívne prvky. "Prostredníctvom dotykových obrazoviek si návštevníci môžu pozrieť dokumentačné materiály, zachytávajúce udalosti späté nielen s Čadcou, ale aj s priľahlým okolím. Na multimediálnom stole môžu nahliadnuť do obdobia 19. storočia, do čias Márie Terézie, ktorá povýšila Čadcu na mestečko, alebo do tereziánskeho urbára," priblížila Jančulová.
Pohľad na starú Čadcu a okolie ponúka múzeum prostredníctvom zdigitalizovanej zbierky pohľadníc a fotografií. "Na významné, dnes už neexistujúce budovy, napríklad Palárikov, Mádayov či Lackov dom. Dokumentačné materiály zachytávajú aj moderné dejiny Čadce 20. storočia, vývoj od druhej svetovej vojny po nežnú revolúciu. Multimediálny stôl ponúka tiež historické mapy zo 17. až 19. storočia aj súčasnú interaktívnu mapu Čadce," doplnila hovorkyňa múzea.
K vzácnostiam expozície podľa nej patrí Horelický poklad, ktorý v marci 2000 objavil Jozef Kubica pri kopaní základov pre nový plot pri rodinnom dobe. "Z celkového množstva 1658 mincí, uložených v hlinenom krčahu, kysuckí múzejníci vybrali reprezentatívny výber 250 strieborných mincí, obsahujúci grajciare, polturáky, groše, denáre, orty a polbatzeny," dodala Jančulová.
Podotkla, že vysokú umelecko-historickú hodnotu majú artefakty po židovskej komunite v Čadci. "K najvzácnejším predmetom nepochybne patrí zvitok Tóry. Vystavený je aj čierny jedálenský stôl so štyrmi stoličkami z bývalej židovskej fary. Zvláštna pozornosť je venovaná hospodárstvu a priemyslu obdobia socializmu. Návštevníci sa môžu oboznámiť prostredníctvom zbierkových predmetov alebo premietania videí a fotografií s významnými podnikmi Slovena, Tatra a Okrasa," uzavrela hovorkyňa múzea.
Expozíciu Dejiny Čadce a okolia podporili z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Žilinský samosprávny kraj.
Expozícia je doplnená o multimediálne zariadenia, smart technológie a inovatívne prvky. "Prostredníctvom dotykových obrazoviek si návštevníci môžu pozrieť dokumentačné materiály, zachytávajúce udalosti späté nielen s Čadcou, ale aj s priľahlým okolím. Na multimediálnom stole môžu nahliadnuť do obdobia 19. storočia, do čias Márie Terézie, ktorá povýšila Čadcu na mestečko, alebo do tereziánskeho urbára," priblížila Jančulová.
Pohľad na starú Čadcu a okolie ponúka múzeum prostredníctvom zdigitalizovanej zbierky pohľadníc a fotografií. "Na významné, dnes už neexistujúce budovy, napríklad Palárikov, Mádayov či Lackov dom. Dokumentačné materiály zachytávajú aj moderné dejiny Čadce 20. storočia, vývoj od druhej svetovej vojny po nežnú revolúciu. Multimediálny stôl ponúka tiež historické mapy zo 17. až 19. storočia aj súčasnú interaktívnu mapu Čadce," doplnila hovorkyňa múzea.
K vzácnostiam expozície podľa nej patrí Horelický poklad, ktorý v marci 2000 objavil Jozef Kubica pri kopaní základov pre nový plot pri rodinnom dobe. "Z celkového množstva 1658 mincí, uložených v hlinenom krčahu, kysuckí múzejníci vybrali reprezentatívny výber 250 strieborných mincí, obsahujúci grajciare, polturáky, groše, denáre, orty a polbatzeny," dodala Jančulová.
Podotkla, že vysokú umelecko-historickú hodnotu majú artefakty po židovskej komunite v Čadci. "K najvzácnejším predmetom nepochybne patrí zvitok Tóry. Vystavený je aj čierny jedálenský stôl so štyrmi stoličkami z bývalej židovskej fary. Zvláštna pozornosť je venovaná hospodárstvu a priemyslu obdobia socializmu. Návštevníci sa môžu oboznámiť prostredníctvom zbierkových predmetov alebo premietania videí a fotografií s významnými podnikmi Slovena, Tatra a Okrasa," uzavrela hovorkyňa múzea.
Expozíciu Dejiny Čadce a okolia podporili z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Žilinský samosprávny kraj.
