Bratislava 30. januára (TASR) – V bratislavskom V-klube prezentovali v pondelok (29.1.) knihu Vavro Šrobár - osudové prevraty 1918 - 1944 - 1948 (vydavateľstvo Marenčin PT). Na uvedenie románového príbehu z pera Ľuba Olacha pricestoval z Prahy aj vnuk Vavra Šrobára Fedor. "Kniha sa rozhodne podarila, je to viac stráviteľné. Existuje ešte jeden životopis Vavra Šrobára, ale to je skôr vedecké dielo, toto je čiastočne hybrid medzi faktografiou a románom, takže sa to veľmi pekne číta," povedal pre TASR Šrobár.

Olach prichádza s príbehom Slováka, ktorý je neodmysliteľne spojený so vznikom Československa, jedného z piatich "mužov 28. októbra", po sérii románov Prezident (2016), Politik (2015), Lobista (2014). Okrem historických udalostí, ktorými približuje dávne časy, ponúka čitateľom stretnutie s reálnymi postavami a menami vtedajších politikov a činiteľov. "Ich myslenie a konanie som sa snažil zachytiť čo najvernejšie na základe rozprávania mojich rodičov, ktorí mali blízky rodinný vzťah k Vavrovi Šrobárovi, ale aj s preštudovania množstva publikácií o tomto významnom, ale u nás všetkými režimami zaznávanom a nepohodlnom politikovi," uvádza autor, ktorý sa na historické udalosti pozerá očami stúpenca národnej jednoty Čechov a Slovákov. "Cítil som povinnosť napísať knihu o Vavrovi Šrobárovi," podčiarkol.

Lekár, verejný činiteľ, pedagóg, publicista, spisovateľ, národovec a prívrženec Tomáša Garriquea Masaryka Vavro Šrobár (1867-1950) mal veľké zásluhy na vzniku ČSR. Ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska sa postaral o odchod vojsk Maďarskej republiky rád zo Slovenska. V roku 1944 sa opäť dostal do víru hlavných udalostí, keď sa stal spolu s Karolom Šmidkem predsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, či pri formovaní slovenskej politiky po oslobodení Československa. Zúčastnil sa na rokovaniach československej vlády v Moskve a pri zostavovaní Košického vládneho programu. Vo februári roku 1948 v snahe podporiť prezidenta E. Beneša nepodal s Jánom Masarykom demisiu a zostal politicky činný v podstate až do svojej smrti. "Touto knižkou by som chcel aspoň čiastočne splatiť dlh voči jeho osobe," hovorí Olach.

V románe rozpráva i o tom, ako bol Šrobár väznený spolu s maďarským komunistickým politikom Bélom Kunom, ako mu napísal list dramatik a esejista G. B. Shaw, zachytáva tiež priateľstvo, ktoré ho viazalo s veľkým slovenským básnikom P. O. Hviezdoslavom i M. R. Štefánikom. Opisuje dôležité stretnutia s T. G. Masarykom a dotýka sa aj jeho vzťahu k Andrejovi Hlinkovi. Toho mal do politiky "vytiahnuť" práve Šrobár. "Len Hlinka potom stratil rozum a presadzoval na Slovensku plebiscit, či chceme byť s Maďarmi alebo s Čechmi. Gro kňazov a učiteľov bolo v tom čase maďarských, nevzdelaných Slovákov by boli presvedčili - voľte s Maďarskom, čo by bol býval koniec. Toto Šrobár nedovolil, tam sa s Hlinkom definitívne rozišli," povedal pre TASR Olach. Jeho román o mužovi, ktorý stál tiež pri zrode Slovenského národného divadla, venoval sa sociálnemu lekárstvu, bojoval proti alkoholizmu u Slovákov či založil časopis Hlas, bol činný tiež ako literát a dramatik, obsahuje aj karikatúry z dielne maliara, vydavateľa a spisovateľa Milana Stana.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, Smena, v týždenníku Sloboda, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka Pop Horizont, založil reklamnú agentúru Aurum, teleshoppingovú firmu Top Shop. Okrem románovej tvorby sa venuje aj poézii.