Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Kultúra

Ľ. SCHMIDA: V umeleckej fotografii patria naši fotografi medzi špičku

Na snímke Ľubomír Schmida pri otvorení jubilejnej 40. výstavy členov zväzu v Ružomberku 4. októbra 2015. Foto: TASR/Pavol Remiaš

Je povolaním stavbár, ale napriek tomu výborným fotografom a správnym predsedom fotografov.

Ružomberok 4. októbra (TASR) – V oblasti umeleckej, výtvarnej fotografie patria slovenskí fotografi medzi svetovú špičku. Dôstojne reprezentujú aj zviditeľňujú Slovensko v zahraničí. Získali početné ceny na rôznych výstavách a fotografických podujatiach od USA a Kanady, cez Austráliu, po Čínu a Rusko a vo väčšine európskych krajín. Združuje ich Zväz slovenských fotografov (ZSF) so sídlom v Ružomberku. Zväz je členom svetovej fotografickej asociácie FIAP sídliacej v Paríži, a PSA, čo je americká fotografická asociácia, ktoré sú registrované aj Organizáciou Spojených národov a UNESCO. Predsedom ZSF je už 20 rokov Ľubomír Schmida (1961). Je zároveň členom poradného zboru pre fotografiu Národného osvetového centra a zástupca PSA na Slovensku.

Je povolaním stavbár, ale napriek tomu výborným fotografom a správnym predsedom fotografov. Pretože svojou aktivitou a tvorbou ide príkladom. S fotografiou prišiel do kontaktu ešte ako žiak základnej školy a potom svoju tvorivosť rozvíjal vo viacerých fotokrúžkoch. Dlhodobo sa zúčastňuje na početných domácich i zahraničných výstavách, salónoch či festivaloch. Venuje sa prevažne krajinárskej fotografii, objavuje a zachytáva krásu Liptova, Oravy a Tatier. Za svoje fotografie získal množstvo ocenení a dovedna sa predstavil domácej i zahraničnej verejnosti na viac než 50 autorských výstavách. Štyrikrát ho pozvali na fotograficko-kultúrny festival v čínskom Cheng Du a v roku 2014 na medzinárodný fotofestival v Pekingu a Šanghaji. Svoje skúsenosti si nenecháva pre seba, ale snaží sa ich dovzdávať iným ako lektor na rôznych fotografických podujatiach. Priblížil ich aj v rozhovore pre TASR.


Predstavte nám históriu Zväzu slovenských fotografov.
História nášho zväzu sa začala písať zakladajúcim valným zhromaždením, ktoré sa uskutočnilo v Ružomberku 13. až 15. decembra 1968. Veľkú úlohu pri zakladaní ZSF zohrali úspešní fotoamatéri, profesionálni fotografi, osvedčení organizátori, lektori, porotcovia a metodici fotografie. Patria medzi nich také osobnosti ako Karol Plicka, Martin Martinček či Karol Kállay. Zakladajúcimi členmi boli Ivan Kozáček, Ferdinand Valent, Štefan Paulovič, Jozef Poláček, Kornel Lovay, Jozef Struhár, Miro Vojtek, Soňa Záhorová, Drahotín Šula a ďalší. Prvým predsedom sa stal Ferdinand Valent a po ňom Miro Vojtek. V roku 1978 na valnom zhromaždení zvolili za predsedu Ivana Kozáčka, ktorý túto funkciu zastával do roku 1995. V tom čase sa z rôznych dôvodov zmenilo sídlo ZSF, presťahovalo sa z Bratislavy naspäť do Ružomberka. Vtedy sa pocta byť na čele zväzu dostala mne. Valné zhromaždenie ma v nej potvrdilo na ďalšie obdobie aj v tomto roku. Musím vysloviť poďakovanie za podporu mestu Ružomberok aj Liptovskému múzeu, Žilinskému samosprávnemu kraju a v neposlednom rade Ministerstvu kultúry SR, ktoré nám vychádzali a doteraz vychádzajú v ústrety a všemožne nám pomáhajú. Môžem smelo povedať, že Ružomberok sa stal hlavným mestom umeleckej fotografie na Slovensku, kde sa organizujú aj medzinárodné salóny fotografie FOTOFÓRUM a STROM, pod patronátmi spomínaných svetových asociácií FIAP a PSA.

Na snímke Ľubomír Schmida (naľavo) pri otvorení jubilejnej 40. výstavy členov zväzu v Ružomberku 4. októbra 2015.
Foto: TASR/Pavol Remiaš


Zväz má teda za sebou dlhú históriu a veľkú zásluhu na rozvoji a takisto popularizácii fotografie. Aká je jeho súčasnosť?
V súčasnosti má zväz viac ako 600 členov. Toto číslo je pohyblivé, každoročne nám pribúdajú noví členovia. Je to aj vďaka rozšíreniu digitálnych fotoaparátov. Pri tejto modernej technike fotograf nemusí prácne spracovávať fotografie v tmavej komore, ako sme to robili my v začiatkoch. Dnes môže človek vidieť výsledok svojej snahy prakticky okamžite. Máme aj členov žijúcich v Česku, na Ukrajine, Maďarsku, Rusku a dokonca v Saudskej Arábii.

Je pravda, že ZSF svojimi aktivitami, predovšetkým organizovaním výstav, podnecoval a ďalej podnecuje tvorbu predovšetkým amatérskych fotografov, ktorí majú umeleckú fotografiu ako svojho koníčka. Potvrdzuje sa, že fotograf nemusí by vyštudovaným profesionálom, aby dokázal zhotoviť vynikajúce fotografie. Autor dokáže stlačením spúšte odovzdať svoj pohľad, názor a najmä emocionálny zážitok, ktorý sa nemusí opakovať. Tvrdím, že fotografia nesie v sebe silu energie zachyteného okamihu. Na výstave si potom autor konfrontuje svoju tvorbu s ostatnými a veľmi často sa aj inšpiruje vystavenými fotografiami. V tomto roku sme usporiadali už jubilejný 40. ročník výstavy umeleckej fotografie členov ZSF. Zúčastnil sa na nej rekordný počet 125 autorov so 799 fotografiami. Bola to zároveň príležitosť obzrieť sa dozadu. V Ružomberku sa uskutočnili, okrem jednej, všetky premiéry výstav členov zväzu. Kolekcie však mali spolu 134 repríz po slovenských mestách. Vystavených bolo doteraz 9044 fotografií od 1254 autorov. Odhadujeme, že výstavy videlo najmenej milión návštevníkov.

Tvorba fotografov je teda rozsiahla, zaslúži si zachovať ju. Výtvarníci majú svoje galérie a čo fotografi?
Budujeme archív ocenených fotografií. V propozíciách súťažných výstav vždy žiadame autorov o súhlas venovať nám ich, ak získajú cenu. Ich odkupovanie by totiž bolo finančne náročné. Zvyčajne s tým súhlasia. Takže v našom archíve už evidujeme 3360 fotografií od 328 autorov. Je to určite jediná zbierka umeleckej fotografie na Slovensku, pretože aj Národná galéria v Bratislave, keď pred časom robila výstavu o vývoji slovenskej fotografie, bola si ich požičať u nás. Do budúcnosti chceme urobiť aj digitalizáciu celého archívu, aby bol dostupný odbornej i širšej verejnosti.

Na snímke Ľubomír Schmida (uprostred) pri otvorení jubilejnej 40. výstavy členov zväzu v Ružomberku 4. októbra 2015.
Foto: TASR/Pavol Remiaš


Aké sú ďalšie aktivity ZSF?
Predovšetkým, ako som už povedal, je to medzinárodný salón fotografie Fotofórum. V tomto roku sa uskutočnil už 48. ročník. Je to najstaršia a najvýznamnejšia fotosúťaž na Slovensku pod patronátom FIAP. Porota zložená z odborníkov zo štyroch štátov - Česka, Poľska, Rakúska a Slovenska, hodnotila dovedna 854 čiernobielych a farebných fotografií od 129 autorov z 27 krajín celého sveta. Na výstavu, ktorej vernisáž sa uskutočnila včera (3. 10.), vybrala 198 fotografií. Je to takisto medzinárodný fotosalón ekologickej fotografie STROM a príslušné sprievodné podujatia. V tomto roku sa uskutočnil už 31. ročník.

Hoci fotografiu klasicky vytlačenú na fotografickom papieri zatiaľ nemožno pre účely výstavy prekonať, vo svete sú už bežné a stále viac sa presadzujú aj fotosúťaže, kde môžu posielať autori svoje fotografie v digitálnej forme. Pripravili sme preto už druhý ročník medzinárodného Tatranského mapového okruhu TAMAPO pre fotokluby, ktoré môžu posielať e-mailom ucelené kolekcie prác svojich členov. Zúčastnilo sa na ňom 22 fotoklubov zo Slovenska, Česka, Ukrajiny a z Ruska.

Významným zviditeľnením ZSF a našej krajiny bolo usporiadanie 29. svetového kongresu FIAP v roku 2008, za ktorý nás vedenie FIAP-u ocenilo zlatou medailou za najlepšie zorganizovaný kongres. Zúčastnilo sa na ňom 153 delegátov zo 48 krajín celého sveta. Všetko to samozrejme boli väčšinou fotografi, ktorí na fotografovanie využívajú každú voľnú chvíľu. Vytvorili sme im podmienky, aby mohli navštíviť najkrajšie kúty našej vlasti. A už sa na svetových výstavách objavujú fotografie zhotovené na Slovensku.

Slovenská verejnosť však akosi málo vie o úspechoch našich fotografov v zahraničí...
Je ich mnoho a je na škodu, že sa na Slovensku o tom málo píše. Spomeniem len niekoľko výrazných úspechov. Náš fotoklub pri ZSF sa každoročne zúčastňuje na mapovom okruhu Super Circuit Trierenberg v Rakúsku. Ale už osemkrát za sebou tam získal svojou kolekciou fotografií zlatú medailu, v konkurencii približne 40.000 fotografií z celého sveta. V tomto roku sme mali výstavu krajinárskej fotografie v galérii Lamelli v poľskom Krakove. Na vernisáži sa zúčastnil aj konzul SR Ivan Škorupa. Vybrali sme najúspešnejšie fotografie od 17 slovenských autorov. Medzi najúspešnejších patrí Ivan Kenéz, Martin Sprušanský, Ján Macho, Martin Purtz, Miroslav Brtko, Jozef Klopačka a ďalší. Spomeniem aj prvé miesto na mapovom okruhu Nekázanka Praha a dve ceny Grand Prix Interfotoklubu Vsetín v Českej republike i prvé miesta obľúbenej fotosúťaže Slovensko moje. Okrem kolekcií naši členovia získavajú aj individuálne ocenenia na desiatkach domácich a zahraničných výstav.

Vráťme sa však ešte k jubilejnej výstave členov ZSF, bolo to širšie podujatie...
Členkou hodnotiacej poroty, tak ako po iné roky, bola predsedníčka Zväzu českých fotografov Věra Matejů. S českým zväzom máme totiž dlhoročnú spoluprácu. Věra Matejů nielenže pomáhala vybrať najlepšie fotografie na výstavu, ale udelila aj cenu ZČF jednému z autorov. Okrem toho priniesla na ukážku aj kolekciu prác českých autorov, ktorú sme vystavili. Súťaž bola rozdelená do dvoch kategórií. Vo voľnej téme mohli súťažiaci zaslať fotografie z najnovšej tvorby, bez ohľadu na žáner, vrátane digitálne upravovanej fotografie. Druhá kategória bola špeciálne zameraná na čiernobielu fotografiu. Aby bola konfrontácia úrovne bohatšia, vybrali sme z archívu tri desiatky čiernobielych fotografií zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Táto časť výstavy ukázala, že prichádza renesancia čiernobielej fotografie, ktorá už sama o sebe nesie v sebe výtvarné prvky. Pozitívom je, že väčšinou neboli tieto snímky digitálne upravované, ale odrážali realitu, tak ako pred desiatkami rokov, keď čiernobiela fotografia na výstavách dominovala. Na vernisáži výstavy sme odovzdávali dlhoročným autorom pamätné plakety a novým úspešným tvorcom aj fotografické tituly Autor ZSF a Majster ZSF, ktoré sú ocenením ich dlhoročnej tvorivej činnosti. Môžu sa nimi prezentovať na výstavách. Autorov s týmito titulmi máme už 93. Ďalším, ktorí pomáhajú zväzu ako organizátori a lektori udeľujeme cenu HonZSF. Podobné tituly totiž udeľuje aj AFIAP, ako sú AFIAP, EFIAP, MFIAP, ESFIAP a iné...

A čo bude ďalej? Akú perspektívu zväzu vidíte do budúcnosti?
V prvom rade chceme pokračovať v doterajších aktivitách, organizovať výstavy, stretnutia fotografov a venovať sa aj mladým a začínajúcim fotografom. Veríme, že sa nám dostane podpory od štátnych organizácií a orgánov, ale aj sponzorov, pretože potrebné finančné prostriedky sa nám darí získavať čoraz ťažšie. Máme však aj ďalšie plány. Približuje sa okrúhle 50. výročie založenia ZSF, ktoré si pripomenieme v roku 2018. Chceli by sme pri tejto príležitosti uskutočniť veľkú výstavu z fotografií zo spomínaného archívu, ktorý považujeme za zlatý fond ZSF. A máme tiež v úmysle vydať obrazovú knihu, ktorá by dokumentovala vývoj slovenskej umeleckej fotografie.