Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
TASR to potvrdila rodina zosnulého a ministerstvo zahraničných vecí.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. apríla (TASR) - Vo veku 73 rokov dnes zomrel spisovateľ, bývalý redaktor, vysokoškolský pedagóg, poslanec parlamentu a dlhoročný veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike Ladislav Ballek. TASR to potvrdila rodina zosnulého a ministerstvo zahraničných vecí. O poslednej rozlúčke so zosnulým bude rodina informovať neskôr.
Ťažiskom Ballekovho literárneho sveta bol najmä Palánk, mesto na juhu Slovenska - na rozhraní dvoch etník, na hranici dvoch štátov. Reálne sú to však Šahy, kde Ballek vyrastal. Pre tvorbu čerpal veľa zo svojich skúseností, príbehy často situoval do miest, ktoré dôverne poznal.
Písať začal počas práce v rozhlase. Knižne debutoval v roku 1967 novelou Útek na zelenú lúku. Je tiež autorom noviel Púť červená ako ľalia (1969) a Južná pošta (1974). Všetky tri priradila kritika k pokračovaniu lyrizovanej prózy a tieto dielka jeho ranej tvorby sa sústreďujú na etické konflikty hrdinu so spoločnosťou, v ktorej je nútený fungovať. Už svojimi prvotinami zaujal Ladislav Ballek kritiku, ktorá jeho diela označila za literárny prínos. Po novelách sa dal na písanie románov Biely vrabec (1970), Pomocník s podtitulom Kniha o Palánku (1977), Agáty. Druhá kniha o Palánku (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč zo Slovenského raja (1990), Trinásty mesiac (1995), ako aj esejí Letiace roky (1998), Zlatý stôl (2000).
Ladislav Ballek sa narodil 2. apríla 1941 v Teranoch, dnes okres Krupina. V roku 1963 vyštudoval slovenský jazyk, dejepis a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Rok učil na základnej škole v Habovke na Orave, potom sa vrátil do Banskej Bystrice a učiteľské miesto v roku 1966 vymenil za redaktorské v Československom rozhlase. V rokoch 1968-1972 redakčne pripravoval kultúrnu rubriku denníka Smer.
V roku 1972 prešiel pracovať do redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, kde sa neskôr aj presťahoval a trvalo usadil. V roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, v roku 1980 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a v roku 1984 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, kde pôsobil až do jeho zániku koncom roku 1989. Potom bol na dlhodobejšom tvorivom štipendiu. V rokoch 1992-1994 bol Ladislav Ballek poslancom Národnej rady (NR) SR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).
Vyučoval na Pedagogickej fakulte (PF) v Nitre, PF UK v Bratislave, Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V roku 1998 bol jedným z kandidátov na prezidenta SR. V rokoch 2001-2008 bol veľvyslancom SR v Českej republike. Stal sa čestným predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského, členom klubu Nezávislých spisovateľov a PEN klubu.
Dielo Ladislava Balleka vyšlo v češtine, poľštine, ruštine, nemčine, maďarčine, ukrajinčine, bulharčine, rumunčine a estónčine.
Ťažiskom Ballekovho literárneho sveta bol najmä Palánk, mesto na juhu Slovenska - na rozhraní dvoch etník, na hranici dvoch štátov. Reálne sú to však Šahy, kde Ballek vyrastal. Pre tvorbu čerpal veľa zo svojich skúseností, príbehy často situoval do miest, ktoré dôverne poznal.
Písať začal počas práce v rozhlase. Knižne debutoval v roku 1967 novelou Útek na zelenú lúku. Je tiež autorom noviel Púť červená ako ľalia (1969) a Južná pošta (1974). Všetky tri priradila kritika k pokračovaniu lyrizovanej prózy a tieto dielka jeho ranej tvorby sa sústreďujú na etické konflikty hrdinu so spoločnosťou, v ktorej je nútený fungovať. Už svojimi prvotinami zaujal Ladislav Ballek kritiku, ktorá jeho diela označila za literárny prínos. Po novelách sa dal na písanie románov Biely vrabec (1970), Pomocník s podtitulom Kniha o Palánku (1977), Agáty. Druhá kniha o Palánku (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč zo Slovenského raja (1990), Trinásty mesiac (1995), ako aj esejí Letiace roky (1998), Zlatý stôl (2000).
Ladislav Ballek sa narodil 2. apríla 1941 v Teranoch, dnes okres Krupina. V roku 1963 vyštudoval slovenský jazyk, dejepis a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Rok učil na základnej škole v Habovke na Orave, potom sa vrátil do Banskej Bystrice a učiteľské miesto v roku 1966 vymenil za redaktorské v Československom rozhlase. V rokoch 1968-1972 redakčne pripravoval kultúrnu rubriku denníka Smer.
V roku 1972 prešiel pracovať do redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, kde sa neskôr aj presťahoval a trvalo usadil. V roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, v roku 1980 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a v roku 1984 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, kde pôsobil až do jeho zániku koncom roku 1989. Potom bol na dlhodobejšom tvorivom štipendiu. V rokoch 1992-1994 bol Ladislav Ballek poslancom Národnej rady (NR) SR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).
Vyučoval na Pedagogickej fakulte (PF) v Nitre, PF UK v Bratislave, Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V roku 1998 bol jedným z kandidátov na prezidenta SR. V rokoch 2001-2008 bol veľvyslancom SR v Českej republike. Stal sa čestným predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského, členom klubu Nezávislých spisovateľov a PEN klubu.
Dielo Ladislava Balleka vyšlo v češtine, poľštine, ruštine, nemčine, maďarčine, ukrajinčine, bulharčine, rumunčine a estónčine.
