Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výrazne zarezonoval jeho historický román Nedeľné šachy s Tisom (2016), ktorý sa tiež ocitol vo finálovej desiatke Anasoft litery (2017).
Autor TASR
Spišský Štiavnik/Bratislava 24. januára (TASR) - Dramatik, prozaik, divadelný a rozhlasový režisér, ale aj komentátor kultúrneho a spoločenského diania Silvester Lavrík, bude mať v stredu 24. januára 60 rokov.
"Téma a situácia, v ktorej ju chcem prezentovať si vyžaduje formu. Mám rád všetky autorské polohy, okrem polohy ´mŕtvy chrobák´," takto pre TASR okomentoval svoju autorskú rozmanitosť tvorca divadelných hier, poviedok, románov či komentárov.
Silvester Lavrík sa narodil 24. januára 1964 v Spišskom Štiavniku. Po absolvovaní Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove pôsobil ako učiteľ slovenčiny a výtvarnej výchovy. V roku 1991 založil v Bánovciach nad Bebravou amatérske divadelné združenia BáPoDi - Bánovské pokútne divadlo, v ktorom dodnes pôsobí ako jeho kmeňový autor a režisér.
"Vplyv na moje smerovanie venovať sa divadlu a literatúre mal ako prvý triedny učiteľ a slovenčinár na základnej škole v Spišskom Štiavniku, pán Hanáček, po ňom riaditeľ popradského gymnázia a veľký divadelník Augustín Kuchár a významne do môjho osobnostného smerovania prevraveli aj učitelia z prešovskej univerzity Karol Horák, Stanislav Rakús či Dušan Srvátka," zaspomínal si Lavrík na ľudí, ktorí mali na neho výrazný vplyv.
Absolvoval aj štúdium divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde zažil ďalšie vzácne a vplyvné stretnutia s Vladimírom Strniskom, Martinom Porubjakom, Vladimírom Štefkom a Milanom Lasicom.
K literatúre mal však blízko už od detstva. "Odmala som čítal ako lykožrút. Cez všetko, čo sa mi dostalo pod ruku a voňalo buničinou, som sa musel a chcel prehrýzť. Moje ranné čitateľské zážitky sú spojené s antológiou rozprávok od bratov Grimmovcov, u nás vyšla pod názvom Smolný Peter a dostal som ju pod stromček. A potom to už išlo rýchlo a zbesilo, tak ako to predpisoval zoznam povinného čítania, čo mimochodom nebol vôbec zlý koncept výučby literatúry, len málokde a málokedy bol dobre realizovaný. Neskôr sa pridali autori ako Klapka, Lodge, Márquez, Heller, Trumbo, bratia Strugackí, Lem či Vonegut jr.," priblížil dramatik a prozaik.
Ako režisér pracoval v Slovenskom rozhlase, v divadlách v New Yorku, Ľvove, Budapešti, Prahe, Brne, Českých Budějoviciach, Ostrave, Bratislave, Banskej Bystrici, Trnave či v Martine. Od roku 2000 bol umeleckým šéfom Mestského divadla Zlín. V rokoch 2005 - 2009 zastával post riaditeľa Rádia Devín a v rokoch 2009 – 2011 pôsobil ako projektový manažér Rádia Litera a Rádia Klasika. V súčasnosti je riaditeľom Základnej umeleckej školy Dezidera Kardoša v Bánovciach nad Bebravou a na Divadelnej fakulte VŠMU externe vedie ateliér autorského divadla.
Jeho divadelná hra Katarína (1995) získala prvé miesto počas udeľovania Cien Alfreda Radoka v roku 1996. Cenu Ministerstva kultúry SR Za tvorivý čin roka dostal za hru Zátišie s matkou (1996). Rovnakého ocenenia sa spolu s Karolom Horváthom dočkal aj v roku 1999 za úpravu textu Hájnikova žena. Prvé miesto s divadelnou hrou Uschni láska moja obsadil v súťaži Dráma 2000. Medzi jeho ďalšie divadelné hry patria Svety za dedinou (1999), Sota (2001), Valašské remazúry (2001), či Žltá, žltá ľalia (2003).
Ako prozaik debutoval v roku 2002 zbierkou poviedok Allegro barbaro. O dva roky neskôr vydal novelu Villa Lola. V roku 2005 sa predstavil zbierkou poviedok Zlodeji a nasledujúci rok zbierkou prozaických textov Perokresba.
Prvý román s názvom Zu, ktorý sa dostal do finálovej desiatky literárnej súťaže Anasoft litera, vydal v roku 2011. O rok neskôr mu vyšiel poviedkový román Naivné modlitby.
Výrazne zarezonoval jeho historický román Nedeľné šachy s Tisom (2016), ktorý sa tiež ocitol vo finálovej desiatke Anasoft litery (2017). V roku 2018 dostal za román Cenu Jána Johanidesa. K historickej téme sa vrátil aj v románe Posledná (k&k) barónka z roku 2019.
Dej románu Nedeľné šachy s Tisom sa odohráva počas vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945). V Poslednej (k&k) barónke zasa opísal osud barónky Margity Czóbelovej, ktorá žila v rokoch 1891 – 1972. Na otázku ako sa dejinné udalosti vojnovej Slovenskej republiky či komunistického totalitného Československa odrážajú na našej súčasnosti, Lavrík odpovedal: "Ako neliečený vred, zanedbaná duševná hygiena a úporne ututlávané rodinné tajomstvá."
Detskému čitateľovi venoval knihy Ester a Albatros (2004), Ester a Turáci (2012) a Ježko a iné prskavky (2011), ktoré napísal a ilustroval pod pseudonymom Hana Naglik.
V súčasnosti ide rukopis jeho nového románu Predpoveď na zajtra na prvú korektúru. Zaoberá sa vyhliadkami obyvateľov Slovenskej republiky na najbližších päťdesiat rokov. "V týchto dňoch s Borisom Lenkom, Milošom Železňákom, Jánom Boleslavom Kladivom a Táňou Pauhofovou dokončujeme audionahrávku hudobno-slovného diela, ktoré pracovne nazývame Striptíz nepoučiteľnej krásy," doplnil pre TASR Silvester Lavrík.
"Téma a situácia, v ktorej ju chcem prezentovať si vyžaduje formu. Mám rád všetky autorské polohy, okrem polohy ´mŕtvy chrobák´," takto pre TASR okomentoval svoju autorskú rozmanitosť tvorca divadelných hier, poviedok, románov či komentárov.
Silvester Lavrík sa narodil 24. januára 1964 v Spišskom Štiavniku. Po absolvovaní Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove pôsobil ako učiteľ slovenčiny a výtvarnej výchovy. V roku 1991 založil v Bánovciach nad Bebravou amatérske divadelné združenia BáPoDi - Bánovské pokútne divadlo, v ktorom dodnes pôsobí ako jeho kmeňový autor a režisér.
"Vplyv na moje smerovanie venovať sa divadlu a literatúre mal ako prvý triedny učiteľ a slovenčinár na základnej škole v Spišskom Štiavniku, pán Hanáček, po ňom riaditeľ popradského gymnázia a veľký divadelník Augustín Kuchár a významne do môjho osobnostného smerovania prevraveli aj učitelia z prešovskej univerzity Karol Horák, Stanislav Rakús či Dušan Srvátka," zaspomínal si Lavrík na ľudí, ktorí mali na neho výrazný vplyv.
Absolvoval aj štúdium divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde zažil ďalšie vzácne a vplyvné stretnutia s Vladimírom Strniskom, Martinom Porubjakom, Vladimírom Štefkom a Milanom Lasicom.
K literatúre mal však blízko už od detstva. "Odmala som čítal ako lykožrút. Cez všetko, čo sa mi dostalo pod ruku a voňalo buničinou, som sa musel a chcel prehrýzť. Moje ranné čitateľské zážitky sú spojené s antológiou rozprávok od bratov Grimmovcov, u nás vyšla pod názvom Smolný Peter a dostal som ju pod stromček. A potom to už išlo rýchlo a zbesilo, tak ako to predpisoval zoznam povinného čítania, čo mimochodom nebol vôbec zlý koncept výučby literatúry, len málokde a málokedy bol dobre realizovaný. Neskôr sa pridali autori ako Klapka, Lodge, Márquez, Heller, Trumbo, bratia Strugackí, Lem či Vonegut jr.," priblížil dramatik a prozaik.
Ako režisér pracoval v Slovenskom rozhlase, v divadlách v New Yorku, Ľvove, Budapešti, Prahe, Brne, Českých Budějoviciach, Ostrave, Bratislave, Banskej Bystrici, Trnave či v Martine. Od roku 2000 bol umeleckým šéfom Mestského divadla Zlín. V rokoch 2005 - 2009 zastával post riaditeľa Rádia Devín a v rokoch 2009 – 2011 pôsobil ako projektový manažér Rádia Litera a Rádia Klasika. V súčasnosti je riaditeľom Základnej umeleckej školy Dezidera Kardoša v Bánovciach nad Bebravou a na Divadelnej fakulte VŠMU externe vedie ateliér autorského divadla.
Jeho divadelná hra Katarína (1995) získala prvé miesto počas udeľovania Cien Alfreda Radoka v roku 1996. Cenu Ministerstva kultúry SR Za tvorivý čin roka dostal za hru Zátišie s matkou (1996). Rovnakého ocenenia sa spolu s Karolom Horváthom dočkal aj v roku 1999 za úpravu textu Hájnikova žena. Prvé miesto s divadelnou hrou Uschni láska moja obsadil v súťaži Dráma 2000. Medzi jeho ďalšie divadelné hry patria Svety za dedinou (1999), Sota (2001), Valašské remazúry (2001), či Žltá, žltá ľalia (2003).
Ako prozaik debutoval v roku 2002 zbierkou poviedok Allegro barbaro. O dva roky neskôr vydal novelu Villa Lola. V roku 2005 sa predstavil zbierkou poviedok Zlodeji a nasledujúci rok zbierkou prozaických textov Perokresba.
Prvý román s názvom Zu, ktorý sa dostal do finálovej desiatky literárnej súťaže Anasoft litera, vydal v roku 2011. O rok neskôr mu vyšiel poviedkový román Naivné modlitby.
Výrazne zarezonoval jeho historický román Nedeľné šachy s Tisom (2016), ktorý sa tiež ocitol vo finálovej desiatke Anasoft litery (2017). V roku 2018 dostal za román Cenu Jána Johanidesa. K historickej téme sa vrátil aj v románe Posledná (k&k) barónka z roku 2019.
Dej románu Nedeľné šachy s Tisom sa odohráva počas vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945). V Poslednej (k&k) barónke zasa opísal osud barónky Margity Czóbelovej, ktorá žila v rokoch 1891 – 1972. Na otázku ako sa dejinné udalosti vojnovej Slovenskej republiky či komunistického totalitného Československa odrážajú na našej súčasnosti, Lavrík odpovedal: "Ako neliečený vred, zanedbaná duševná hygiena a úporne ututlávané rodinné tajomstvá."
Detskému čitateľovi venoval knihy Ester a Albatros (2004), Ester a Turáci (2012) a Ježko a iné prskavky (2011), ktoré napísal a ilustroval pod pseudonymom Hana Naglik.
V súčasnosti ide rukopis jeho nového románu Predpoveď na zajtra na prvú korektúru. Zaoberá sa vyhliadkami obyvateľov Slovenskej republiky na najbližších päťdesiat rokov. "V týchto dňoch s Borisom Lenkom, Milošom Železňákom, Jánom Boleslavom Kladivom a Táňou Pauhofovou dokončujeme audionahrávku hudobno-slovného diela, ktoré pracovne nazývame Striptíz nepoučiteľnej krásy," doplnil pre TASR Silvester Lavrík.
