Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1931 nakrútil svoj prvý zvukový film Dobrý voják Švejk v hlavnej úlohe so Sašom Rašilovom starším.
Autor TASR
Praha/Bratislava 29. marca (TASR) – Režisér, scenárista a herec Martin Frič patril k zakladateľom českého filmu. Podarilo sa mu vytvoriť umelecky hodnotné diela, ktoré sa tešili mimoriadnej diváckej obľube a natrvalo zaujali svoje miesto v dejinách kinematografie. V roku 1965 za svoju celoživotnú prácu získal titul národný umelec.
Od narodenia významného filmového tvorcu, Martina Friča, uplynie v utorok 29. marca 120 rokov.
Martin Frič sa narodil 29. marca 1902. Vzdelával sa na reálnom gymnáziu, bol aj študentom umeleckopriemyselnej školy a v tínedžerskom veku sa začal aktívne zaujímať o divadlo. Pôsobil napríklad na pražskej scéne divadla Rokoko či v kabarete Červená sedma. Stal sa taktiež jedným zo spoluzakladateľov kabaretu Moderna v Bratislave.
K filmovému umeniu ho priviedlo stretnutie s osobnosťou českej kinematografie, ktorou bol Karel Lamač. Pokiaľ sa Frič dostal v roku 1928 k svojmu prvému filmu Páter Vojtěch z konca nemej éry, venoval sa kresleniu plagátov, maľoval kulisy, pracoval vo filmovom laboratóriu, vymýšľal scenáre a pôsobil aj ako herec v menších úlohách.
V roku 1931 nakrútil svoj prvý zvukový film Dobrý voják Švejk v hlavnej úlohe so Sašom Rašilovom starším. V tom istom roku zrealizoval spolu s Karlom Lamačom aj komédiu To neznáte Hadimršku, do ktorej obsadili Vlastu Buriana. S týmto "kráľom komikov" sú spojené aj ďalšie Fričove snímky ako Anton Špelec, ostrostřelec (1932), Revizor (1933), Když Burian prášil či Katakomby (oba 1940).
Ďalším obľúbeným komikom, ktorý účinkoval vo filmoch Martina Friča bol Hugo Haas. Spolu s Adinou Mandlovou sa stali súčasťou komediálne ladenej snímky Život je pes (1933), nechýbali ani vo filme Mazlíček (1934) či v satire na pokrytecké moralizovanie s názvom Mravnost nade vše (1937).
Diela českého pedagóga a spisovateľa Jaroslava Žáka sa stali základom pre Fričove populárne komédie zo školského prostredia Škola základ života (1938) a Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Okruh kmeňových hercov, ktorí nechýbali v dielach významného českého režiséra dopĺňa aj Oldřich Nový a Nataša Gollová. Prvý raz sa objavili ako manželia v komédii Kristián (1939), ktorá patrí k zlatému fondu českej kinematografie. V rovnakom žánri sa predviedli v snímkach Eva tropí hlouposti (1939), Hotel Modrá hvězda aj Roztomilý člověk (oba 1941). Oldřichovi Novému bola tiež na mieru šitá rola smoliara, ktorý naletí krutému žartu svojich kolegov, v komédii Valentin Dobrotivý (1942).
Osobité miesto v tvorbe Martina Friča má dobrodružno-historická dráma Jánošík (1935) v hlavnej úlohe so zakladateľom slovenskej kinematografie Paľom Bielikom. Išlo o druhé filmové (a prvé ozvučené) spracovanie známej zbojníckej legendy. Za film Jánošík získal Frič Československú filmovú cenu (1936) a priaznivo ho prijala i medzinárodná filmová kritika na benátskom filmovom festivale Biennale. Ako jediný československý film z celého obdobia prvej republiky sa predal do 32 štátov sveta. V roku 1946 spolu s Paľom Bielikom režírovali prvý slovenský povojnový hraný film Varuj...!
S bohatou tvorbou obľúbeného českého režiséra je spojená aj slávna komediálna dvojica Werich - Voskovec. Zahrali si napríklad vo veselohrách Hej rup! (1934) alebo Svět patří nám (1937). Jan Werich bol hlavnou hviezdou historickej komédie Císařův pekař - Pekařův císař, ktorú Martin Frič nakrútil v roku 1951. Vtedajší minister kultúry Zdeněk Nejedlý film na istý čas zakázal, pretože podľa neho nedostatočne propagoval robotnícku triedu.
V roku 1959 sa diváci mohli tešiť rozprávkam Dařbuján a Pandrhola a tiež veľmi známej Princezna se zlatou hvězdou. V 60. rokoch minulého storočia začal Frič spolupracovať s Jiřím Sovákom a Jiřinou Bohdalovou. Obaja si zahrali v jeho filmoch Král králů (1963), Hvězda zvaná Pelyněk (1964) aj v kriminálnej komédii Přísně tajné premiéry (1967). Posledným filmom Martina Friča bola satira Nejlepší ženská mého života z roku 1968.
Pre rakovinu pečene mal režisér zakázané piť alkohol. Po invázii sovietskych a spojeneckých vojsk do Československa sa napil koňaku a upadol do bezvedomia. Martin Frič, ktorý bol ženatý s herečkou Suzanne Marwille, zomrel 26. augusta 1968 v Prahe.
Od narodenia významného filmového tvorcu, Martina Friča, uplynie v utorok 29. marca 120 rokov.
Martin Frič sa narodil 29. marca 1902. Vzdelával sa na reálnom gymnáziu, bol aj študentom umeleckopriemyselnej školy a v tínedžerskom veku sa začal aktívne zaujímať o divadlo. Pôsobil napríklad na pražskej scéne divadla Rokoko či v kabarete Červená sedma. Stal sa taktiež jedným zo spoluzakladateľov kabaretu Moderna v Bratislave.
K filmovému umeniu ho priviedlo stretnutie s osobnosťou českej kinematografie, ktorou bol Karel Lamač. Pokiaľ sa Frič dostal v roku 1928 k svojmu prvému filmu Páter Vojtěch z konca nemej éry, venoval sa kresleniu plagátov, maľoval kulisy, pracoval vo filmovom laboratóriu, vymýšľal scenáre a pôsobil aj ako herec v menších úlohách.
V roku 1931 nakrútil svoj prvý zvukový film Dobrý voják Švejk v hlavnej úlohe so Sašom Rašilovom starším. V tom istom roku zrealizoval spolu s Karlom Lamačom aj komédiu To neznáte Hadimršku, do ktorej obsadili Vlastu Buriana. S týmto "kráľom komikov" sú spojené aj ďalšie Fričove snímky ako Anton Špelec, ostrostřelec (1932), Revizor (1933), Když Burian prášil či Katakomby (oba 1940).
Ďalším obľúbeným komikom, ktorý účinkoval vo filmoch Martina Friča bol Hugo Haas. Spolu s Adinou Mandlovou sa stali súčasťou komediálne ladenej snímky Život je pes (1933), nechýbali ani vo filme Mazlíček (1934) či v satire na pokrytecké moralizovanie s názvom Mravnost nade vše (1937).
Diela českého pedagóga a spisovateľa Jaroslava Žáka sa stali základom pre Fričove populárne komédie zo školského prostredia Škola základ života (1938) a Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Okruh kmeňových hercov, ktorí nechýbali v dielach významného českého režiséra dopĺňa aj Oldřich Nový a Nataša Gollová. Prvý raz sa objavili ako manželia v komédii Kristián (1939), ktorá patrí k zlatému fondu českej kinematografie. V rovnakom žánri sa predviedli v snímkach Eva tropí hlouposti (1939), Hotel Modrá hvězda aj Roztomilý člověk (oba 1941). Oldřichovi Novému bola tiež na mieru šitá rola smoliara, ktorý naletí krutému žartu svojich kolegov, v komédii Valentin Dobrotivý (1942).
Osobité miesto v tvorbe Martina Friča má dobrodružno-historická dráma Jánošík (1935) v hlavnej úlohe so zakladateľom slovenskej kinematografie Paľom Bielikom. Išlo o druhé filmové (a prvé ozvučené) spracovanie známej zbojníckej legendy. Za film Jánošík získal Frič Československú filmovú cenu (1936) a priaznivo ho prijala i medzinárodná filmová kritika na benátskom filmovom festivale Biennale. Ako jediný československý film z celého obdobia prvej republiky sa predal do 32 štátov sveta. V roku 1946 spolu s Paľom Bielikom režírovali prvý slovenský povojnový hraný film Varuj...!
S bohatou tvorbou obľúbeného českého režiséra je spojená aj slávna komediálna dvojica Werich - Voskovec. Zahrali si napríklad vo veselohrách Hej rup! (1934) alebo Svět patří nám (1937). Jan Werich bol hlavnou hviezdou historickej komédie Císařův pekař - Pekařův císař, ktorú Martin Frič nakrútil v roku 1951. Vtedajší minister kultúry Zdeněk Nejedlý film na istý čas zakázal, pretože podľa neho nedostatočne propagoval robotnícku triedu.
V roku 1959 sa diváci mohli tešiť rozprávkam Dařbuján a Pandrhola a tiež veľmi známej Princezna se zlatou hvězdou. V 60. rokoch minulého storočia začal Frič spolupracovať s Jiřím Sovákom a Jiřinou Bohdalovou. Obaja si zahrali v jeho filmoch Král králů (1963), Hvězda zvaná Pelyněk (1964) aj v kriminálnej komédii Přísně tajné premiéry (1967). Posledným filmom Martina Friča bola satira Nejlepší ženská mého života z roku 1968.
Pre rakovinu pečene mal režisér zakázané piť alkohol. Po invázii sovietskych a spojeneckých vojsk do Československa sa napil koňaku a upadol do bezvedomia. Martin Frič, ktorý bol ženatý s herečkou Suzanne Marwille, zomrel 26. augusta 1968 v Prahe.
