Filmová kariéra Jeana-Paula Belmonda sa začala vo filme Moliere (1956), jeho prvou veľkou rolou však bola postava antihrdinu Michela Poiccarda vo filme Na konci s dychom z roku 1959.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 8. apríla (TASR) - Herecká legenda, Francúz Jean-Paul Belmondo sa v utorok 9. apríla dožíva 80 rokov.
Dnes nie je Jean-Paul Belmondo len jednou z veľkých filmových hviezd, ale predstavuje aj jeden z najznámejších symbolov Francúzska 20 storočia. Na svojom konte má viac ako 80 filmov, pričom od 60 rokov minulého storočia hrával väčšinou už iba hlavné úlohy. Často ho porovnávali s ďalšou hereckou legendou Francúzska Alainom Delonom.
V júni 2001 Belmondo navštívil i Slovensko. Na medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach si prevzal ocenenie Hercova misia a pripevnil tabuľku so svojím menom na Most slávy.
Jean-Paul Belmondo sa narodil 9. apríla 1933 v Paríži. Syn francúzskeho sochára, ktorý vraj najprv chcel byť tiež sochárom či boxerom, sa nakoniec rozhodol pre hereckú kariéru. Absolvent parížskeho konzervatória získal prvé skúsenosti s divadlom už ako študent.
Filmová kariéra Jeana-Paula Belmonda sa začala vo filme Moliere (1956), jeho prvou veľkou rolou však bola postava antihrdinu Michela Poiccarda vo filme A Bout de souffle (Na konci s dychom) režiséra Jeana-Luca Godarda z roku 1959.
Neskôr účinkoval vo filozofickom filme Jeana-Pierra Melvilla Léon Morin, prętre (Léon Morin, kňaz, 1961), v ďalších dvoch Godardových filmoch - talianskom La Donna e donna (Žena je žena, 1961) a Pierrot le fou (Bláznivý Petríček, 1965). Veľký úspech mu priniesol film Cartouche (1962).
Postupne sa začínal presadzovať v komerčnejších projektoch, najmä v akčných filmoch alebo komédiách ako L'Homme de Rio (Muž z Ria, 1964), Les Tribulations d'un chinois en Chine (Muž z Hongkongu, 1965), Le Magnifique (Muž z Acapulca, 1973). Až do polovice 80. rokov minulého storočia hrával Belmondo najmä akčných, často cynických hrdinov.
Jeho partnermi boli herecké hviezdy ako Romy Schneiderová, Catherine Deneuveová, Alain Delon a ďalší vtedajší velikáni francúzskeho filmu.
Popri jeho typických filmových postavách, kde sa kombinuje humor s jeho kaskadérskymi kúskami, mu veľký úspech priniesli aj filmy, v ktorých stvárnil vážne postavy, napríklad Le Professionnel (Profesionál, 1981). Neskôr sa vrátil k divadlu, kde na prekvapenie divákov uprednostňoval klasické úlohy.
Jeho vážne ochorenie - mozgová príhoda, ktorá ho postihla v lete 2001 - mu však nezabránila celkom prestať hrať. Svoje filmové a divadelné postavy počas hereckej kariéry obohatil o novšie produkcie, ako napríklad historická dráma Les Misérables (Bedári, 1995) alebo jeho ostatný film Un homme et son chien (Muž a jeho pes, 2008).
V apríli 2007 mu udelili najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, Rad čestnej légie. V roku 2011 získal na filmovom festivale vo francúzskom Cannes Čestnú palmu za celoživotný prínos do francúzskej kinematografii.
Po jeho boku bolo v súkromnom živote viac žien, s poslednou belgickou modelkou sa rozišli na jeseň 2012.
Dnes nie je Jean-Paul Belmondo len jednou z veľkých filmových hviezd, ale predstavuje aj jeden z najznámejších symbolov Francúzska 20 storočia. Na svojom konte má viac ako 80 filmov, pričom od 60 rokov minulého storočia hrával väčšinou už iba hlavné úlohy. Často ho porovnávali s ďalšou hereckou legendou Francúzska Alainom Delonom.
V júni 2001 Belmondo navštívil i Slovensko. Na medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach si prevzal ocenenie Hercova misia a pripevnil tabuľku so svojím menom na Most slávy.
Jean-Paul Belmondo sa narodil 9. apríla 1933 v Paríži. Syn francúzskeho sochára, ktorý vraj najprv chcel byť tiež sochárom či boxerom, sa nakoniec rozhodol pre hereckú kariéru. Absolvent parížskeho konzervatória získal prvé skúsenosti s divadlom už ako študent.
Filmová kariéra Jeana-Paula Belmonda sa začala vo filme Moliere (1956), jeho prvou veľkou rolou však bola postava antihrdinu Michela Poiccarda vo filme A Bout de souffle (Na konci s dychom) režiséra Jeana-Luca Godarda z roku 1959.
Neskôr účinkoval vo filozofickom filme Jeana-Pierra Melvilla Léon Morin, prętre (Léon Morin, kňaz, 1961), v ďalších dvoch Godardových filmoch - talianskom La Donna e donna (Žena je žena, 1961) a Pierrot le fou (Bláznivý Petríček, 1965). Veľký úspech mu priniesol film Cartouche (1962).
Postupne sa začínal presadzovať v komerčnejších projektoch, najmä v akčných filmoch alebo komédiách ako L'Homme de Rio (Muž z Ria, 1964), Les Tribulations d'un chinois en Chine (Muž z Hongkongu, 1965), Le Magnifique (Muž z Acapulca, 1973). Až do polovice 80. rokov minulého storočia hrával Belmondo najmä akčných, často cynických hrdinov.
Jeho partnermi boli herecké hviezdy ako Romy Schneiderová, Catherine Deneuveová, Alain Delon a ďalší vtedajší velikáni francúzskeho filmu.
Popri jeho typických filmových postavách, kde sa kombinuje humor s jeho kaskadérskymi kúskami, mu veľký úspech priniesli aj filmy, v ktorých stvárnil vážne postavy, napríklad Le Professionnel (Profesionál, 1981). Neskôr sa vrátil k divadlu, kde na prekvapenie divákov uprednostňoval klasické úlohy.
Jeho vážne ochorenie - mozgová príhoda, ktorá ho postihla v lete 2001 - mu však nezabránila celkom prestať hrať. Svoje filmové a divadelné postavy počas hereckej kariéry obohatil o novšie produkcie, ako napríklad historická dráma Les Misérables (Bedári, 1995) alebo jeho ostatný film Un homme et son chien (Muž a jeho pes, 2008).
V apríli 2007 mu udelili najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, Rad čestnej légie. V roku 2011 získal na filmovom festivale vo francúzskom Cannes Čestnú palmu za celoživotný prínos do francúzskej kinematografii.
Po jeho boku bolo v súkromnom živote viac žien, s poslednou belgickou modelkou sa rozišli na jeseň 2012.