Na archívnej snímke z 2. mája 2019 si návštevníci prezerajú portrét renesančného génia Leonarda da Vinci na výstave pri príležitosti 500. výročia da Vinciho smrti v Ríme.Foto: TASR/AP
Už v detstve sa u neho prejavilo nadanie na kresbu a maľovanie. Keď mal 15 rokov, otec poslal mladého Leonarda na štúdiá umenia do Florencie.
Vinci/Bratislava 15. apríla (TASR) - Leonardo da Vinci sa považuje za najkreatívnejšieho génia v dejinách ľudstva. Umelec sa stal známy nielen vďaka svojim majstrovským obrazom ako Posledná večera či Mona Lisa, ale bol tiež uznávaným tvorcom mnohých vynálezov, ktoré predbehli čas, keď pomohol výrazne posunúť anatómiu, astronómiu a stavebníctvo. Jeho odkaz a genialita ovplyvnila generácie mnohých umelcov i učencov a fascinujú podnes.
Od narodenia Leonarda da Vinciho, svetoznámeho a legendami opradeného talianskeho renesančného maliara, architekta, vynálezcu, matematika a astronóma, uplynie v piatok 15. apríla 570 rokov.
Leonardo di ser Piero da Vinci sa narodil 15. apríla 1452 v talianskom mestečku Vinci, ležiacom neďaleko Florencie. Bol nemanželským synom Piera da Vinci, mladého právnika a Cateriny, sedliackeho dievčaťa. Na archívnej snímke z 20. októbra 2019 novinár počas návštevy výstavy Leonarda da Vinciho v parížskom múzeu Louvre. Foto: TASR/AP
Už v detstve sa u neho prejavilo nadanie na kresbu a maľovanie. Keď mal 15 rokov, otec poslal mladého Leonarda na štúdiá umenia do Florencie. Okolo roku 1466 sa stal učňom u známeho renesančného maliara Andrea del Verrocchia, ktorý bol jeho talentom unesený. Leonardo da Vinci spolupracoval najskôr so svojim učiteľom, ale neskôr si založil vlastný ateliér.
V roku 1482 odišiel do Milána, kde namaľoval nástennú maľbu Ultima Cena (Posledná večera, 1495-1497), ktorá sa považuje za najväčšie výtvarné dielo na svete. V roku 1503 začal vo Florencii pracovať nad svojim ďalším impozantným dielom La Gioconda (Mona Lisa). Portrét Mony Lisy, ktorý bol dokončený pravdepodobne okolo roku 1506, patrí medzi najznámejšie a najslávnejšie obrazy na svete. Svojou popularitou prevyšuje všetky ostatné a žiadne iné dielo nie je predmetom tak hlbokého obdivu i zvedavosti zároveň. Na archívnej snímke zo 6. júla 2020 si návštevníci fotografujú obraz Mona Líza od Leonarda da Vinciho počas znovuotvorenia múzea Louvre v Paríži.Foto: TASR/AP
Po návrate do Milána v roku 1506 sa Leonardo da Vinci okrem maľovania venoval poznávaniu anatómie ľudského tela, pričom na svoj výskum využíval aj pitvu. Už pred tým ho zaujali rôzne konštrukcie vojenských vynálezov a známe boli jeho pokusy o zostrojenie lietajúceho a obrneného stroja či ponorky. Zanechal množstvo rôznych skíc, plánov a vynálezov, ktoré sa realizovali až o niekoľko storočí neskôr. Išlo napríklad o lodnú skrutku, rogalo, padák alebo potápačský skafander.
V roku 1516 prijal pozvanie francúzskeho kráľa Františka I., známeho podporovateľa umenia, ktorý mu udelil titul kráľovského maliara. Leonardo da Vinci sa usídlil na zámku Clos Lucé pri mestečku Amboise, kde žil až do svojej smrti. Slávny maliar, geniálny vedec a vynálezca zomrel 2. mája 1519. Podľa poslednej vôle bol pochovaný v kostole sv. Florentína v Amboise. Na archívnej snímke z 3. júna 2020 novinári si pozerajú obrazy Zvestovanie (vpravo) a Klaňanie troch kráľov od renesančného umelca Leonarda da Vinciho v galérii Uffizi počas novinárskej prehliadky v deň jej znovuotvorenia pre verejnosť vo Florencii.Foto: TASR/AP
Francúzsky maliar Jean Auguste Dominique Ingres zobrazil da Vinciho skon v spoločnosti kráľa Františka I. v maľbe Francois I recoit les derniers soupirs de Leonard de Vinci (Posledný výdych Leonarda da Vinci) z roku 1818.
