Jeden z panelov na výstave: Slováci v partizánskom hnutí na území Bieloruska:1941-1944Výstava sa konala 10.-30.apríla 2019 v Univerzitnej knižnici v Bratislave.Foto: Archív I. Calpáša
Bielorusko je určite jedinou krajinou v Európe, v ktorej počas druhej svetovej vojny zomrel každý tretí obyvateľ, povedal Igor A. Leščeňa.
Bratislava 3.júla (Teraz.sk) – Bielorusko je jedinou krajinou v postsovietskom priestore, ktorá svoju nezávislosť nespája s rozpadom Sovietskeho zväzu (ZSSR), ale s oslobodením krajiny a mesta Minsk spod nemeckých nacistických okupantov. V Bielorusku pripadá štátny sviatok na 3. júl, na deň oslobodenia Minska, a nazýva sa Deň nezávislosti. V rozhovore pre Teraz.sk to povedal splnomocnený a mimoriadny veľvyslanec Bieloruskej republiky na Slovensku Igor Alexandrovič Leščeňa.
Minsk bol oslobodený 3. Júla 1944 v rámci jednej z najväčších vojenských operácií druhej svetovej vojny – operácie Bagration. Za obdobie jej trvania - 22.júna – 29.augusta 1944 – nacistické vojská utrpeli ťažké straty a najväčšie zoskupenie nemeckých vojsk, skupina Stred, fakticky prestalo existovať.
V Bielorusku je 3. júl štátnym a najväčším sviatkom krajiny a nesie názov: Deň oslobodenia Minska. Od roku 1996 sa sviatok nazýva aj Deň nezávislosti. Tradične, jedným z najvýznamnejších podujatí je vojenská prehliadka, ďalej koncerty a kultúrny program.
„Sviatok vyjadruje, nakoľko je pre nás Bielorusov rana z vojny hlboká. Bielorusko je určite jedinou krajinou v Európe, v ktorej počas druhej svetovej vojny zomrel každý tretí obyvateľ, teda vojna vstúpila do každej bieloruskej rodiny. Vláda Bieloruska prijala celoštátny program spomienkových podujatí k oslavám 75. výročia oslobodenia Bieloruska aj k oslavám 75. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne,“ konštatoval veľvyslanec Leščeňa.
Ako sa Bielorusko pripravovalo na 75. Výročie svojho oslobodenia? „Chcel by som začať z dvoch faktov, ktoré nepripadli na tento rok. Rád by som upriamil pozornosť na skutočnosť, že u nás (t. j. v Bielorusku) sa doteraz otvárajú nové múzeá. Napríklad, pred piatimi rokmi, v roku 2014, k 70. výročiu oslobodenia Bieloruska, u nás otvorili novu grandióznu budovu Múzeu Veľkej vlasteneckej vojny. Jeho rozloha predstavuje 15.600 metrov štvorcových, sú v ňom rozsiahle sály. Pred piatimi rokmi (8.júna 2014) bola uložená pamätná kapsula do základov pamätníka (Memoriálneho komplexu) Trostenec a po štyroch rokoch, 29. Júna 2018, pamätník slávnostne otvorili za účasti prezidentov Bieloruska Alexandra Lukašenka, Nemecka Franka-Waltera Steinmeiera a Rakúska Alexandra Van der Bellena. Chcel by som pripomenúť, že Trostenec bol po koncentračných táboroch Auschwitz, Majdanek a Treblinka asi štvrtý najväčší z pohľadu počtu obetí. V Trosteneci bolo zabitých okolo 200.000 ľudí, najmä Židov. Rozsah tej tragédie, keď v Bielorusku počas druhej svetovej vojny zomrelo okolo troch miliónov ľudí, je natoľko veľký, že doposiaľ, aj po 75 rokoch, odhaľujeme nové pamätníky. Preto v minulom roku bol na mieste vyhladzovacieho tábora Trostenec vybudovaný nový pamätník. Bol to jediný tábor smrti, ktorý súvisel s minským getom, v ktorom zabíjali Židov z minského geta, Židov dovážaných z iných európskych krajín a sovietskych vojnových zajatcov.“
Aké sviatky slávi Bielorusko v spojitosti s Veľkou vlasteneckou vojnou? „V Bielorusku sa každý rok konajú spomienkové podujatia k Veľkej vlasteneckej vojne, každé mesto slávi deň oslobodenia: 9. mája slávime Deň víťazstva, 22. júna, podobne ako v Rusku, pripomíname Deň národnej pamiatky obetí Veľkej vlasteneckej vojny a, samozrejme, 3. Júl - to je náš najväčší sviatok. Tradične sa v tento deň kladú vence a kvety k Monumentu víťazstva v Minsku, koná sa vojenská prehliadka, sviatočné koncerty, ohňostroje v Minsku, v oblastných centrách a veľkých mestách Bieloruska.“
Môžete uviesť aj konkrétnejší príklad? „Každého 22. júna v Breste o 04.00 h, keď sa začala Veľká vlastenecká vojna a keď dopadli prvé bomby a delostrelecké granáty na Brestskú pevnosť, sa koná spomienkové Requiem v Pamätnom komplexe Brestská pevnosť. V tomto roku boli spomienkové akcie rôznorodejšie. Uskutočnila sa rekonštrukcia udalostí z tých čias. Napríklad 21. júna sa v uliciach Bresta objavili stovky ľudí oblečených v dobových odevoch, znázorňovali mierový život i módu v Breste z 21.júna 1941, teda tesne pred začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny. A 22. júna, v deň vypuknutia vojny, sa konala rekonštrukcia udalostí, niekoľkých epizód z obrany Brestskej pevnosti a chcem zdôrazniť, že išlo o medzinárodnú akciu. Zúčastnilo sa na nej vyše 500 milovníkov histórie zo 14 krajín. A ako som povedal, u nás na pamiatku sviatku víťazstva sa konajú rôzne akcie, iniciatívy organizované spoločenskými a štátnymi organizáciami.“
Tlačová agentúra BelTA pri príležitosti 75. Výročia oslobodenia Bieloruska spod nemeckých fašistických okupantov informovala o vydaní novej pamätnej medaily. Môžu ju dostať aj zahraniční účastníci partizánskeho hnutia v Bielorusku v rokoch 1941-44, napríklad z Čiech či Slovenska (bývalého Československa)? „Vždy, keď oslavujeme jubilejné výročie dňa oslobodenia Bieloruska k jubileu sa u nás vydáva jubilejná medaila. Aj teraz bola zriadená jubilejná medaila k 75. výročiu oslobodenia Bieloruska spod nemeckých fašistických okupantov. Odovzdáva sa veteránom vojny, bývalým väzňom nacistických koncentračných táborov a get na území Bieloruska a aj všetkým občanom, ktorí sa buď zúčastnili na oslobodení Bieloruska, alebo bojovali ako partizáni na území Bieloruska. Musím povedať, že sa neodovzdáva len občanom Bieloruska. Napríklad pred 10 rokmi, keď som bol veľvyslancom v Izraeli a pripomínali sme si 65 rokov od oslobodenia Bieloruska a 65. výročie víťazstva (vo Veľkej vlasteneckej vojne), sme cestovali po celom Izraeli. Spomínam si, že sme vtedy odovzdali minimálne tisíc medailí. Ale to je Izrael, tam prišlo z Bieloruska mnoho ľudí.“
A ako je to so Slovenskom? „Na Slovensku úzko spolupracujeme s organizáciami veteránov, napríklad so Zväzom protifašistických bojovníkov. Viem, že pred 10 - 15 rokmi malo naše veľvyslanectvo kontakty s priamymi slovenskými účastníkmi bojov, ktorí sa zúčastnili buď v partizánskom hnutí na území Bieloruska, alebo ho oslobodzovali. Žiaľ, v tejto chvíli, pokiaľ viem, už na Slovensku nežije ani jeden účastník bojov v Bielorusku, resp. nevieme o týchto občanoch. Ale možno aj na základe tohto rozhovoru, ak priami účastníci oslobodzovania Bieloruska ešte žijú a ozvú sa, radi sa o nich dozvieme a, prirodzene, veľvyslanec má také právo, môžem poslať do Minska žiadosť o vyznamenanie jubilejnou medailou. Udeľovať také medaily nikdy nie je neskoro.“
Slováci v bieloruskom partizánskom hnutí v rokoch 1941-1944.
Historik Bystrický: Je nespravodlivé zabúdať na to, že Slováci bojovali v zahraničnom odboji
"Vojenský historický archív je potešený a s vďakou prijme všetky archívne dokumenty, ktoré sa viažu k osudom slovenských vojakov v období 2. svetovej vojny a tak ako toto CD budú uložené v našom archíve. Druhá svetová vojna predstavuje najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva a preto by dnešná generácia nemala zabúdať na to, čo všetko si museli ľudia počas vojny vytrpieť," povedal Riaditeľ Vojenského historického archívu (VHA ) Peter Kralčák v reakcii na zoznam mien Slovákov, ktorí sa zúčastnili partizánskeho odboja na území Bielorusku počas druhej svetovej vojny. Peter Kralčák CD s 300 menami slovenských partizánov prevzal z rúk riaditeľa Národného archívu Bieloruskej republiky Andreja Demiaňuka v rámci konferencie a pred vernisážou výstavy „Slováci v partizánskom hnutí na území Bieloruska:1941-1944“. Vernisáž sa konala 10.apríla a výstava trvala do 30.apríla tohto roku v Univerzitnej knižnici v Bratislave.
Riaditeľ VHA ďalej konštatoval: "Je našou snahou komplexne a pravdivo spracovať osudy slovenských vojakov na bojiskách druhej svetovej vojny a preto aj tento zoznam bude jedným z dôležitých prameňov na objasnenie bielych miest našej histórie." Presný termín spracovania nového archívneho materiálu VHA oznámi po dokončení prác na ňom, uviedol pre Teraz.sk.
Historik Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu (VHÚ) konštatoval, že o účastí slovenských partizánov v Bielorusku v danom období nevie nielen širšia, ale „dokonca ani užšia verejnosť a časť historikov, čo má svoje objektívne príčiny“. Podľa historika „je nespravodlivé zabúdať na to, že Slováci bojovali v zahraničnom odboji, nielen v Prvom československom armádnom zbore, ale napríklad aj na území Francúzska: veď vyše 40 percent československej divízie vo Francúzsku tvorili Slováci. To je neuveriteľne vysoké číslo z 11.000 ak si uvedomíme, koľko obyvateľov v tom čase Slovensko malo. Podobne môžeme hovoriť o Slovákoch, ktorí bojovali na Strednom Východe, pri Tobruku samom. Je trošku zarážajúce, že nás akosi nemrzí, že v českej tlači alebo médiách sa objaví Česi v Tobruku. Boli tam ľudia z Československa, teda medzi nimi aj Slováci. To isté sa týka aj Veľkej Británie. Trošku tá naša história odboja ako celku nielen zahraničného ale aj domáceho sa z histórie ale najmä z povedomia stráca,“ konštatoval.
Riaditeľ Sekcie pre archívy a kancelárske práce Ministerstva spravodlivosti Bieloruskej republiky Viktor Kuraš v prejave na konferencii pripomenul, že počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo nacistami zničených 9.200 obcí z toho 5.295 aj s ich obyvateľmi. Počas vojny na území Bieloruska operovalo 1255 partizánskych oddielov, 213 brigád a v nich približne 374.000 partizánov z vyše 70 národov a národností. Medzi nimi aj Slováci.
Riaditeľ Štátneho archívu Bieloruskej republiky Andrej Demiaňuk v príspevku na konferencii spomenul aj niektoré konkrétne mená slovenských partizánov, okrem kpt. Jána Nálepku napríklad aj Antona Pogla, Jána Capáka, Pavla Macka, Jána Genžela, Vojtecha Šataru, Sama Falťana, Michala Rjabika, Gustáva Ďurčeka a niektorých ďalších.
Ak postoj k oslobodeniu krajiny má súčasná mladá generácia Bielorusov? „Ja som z generácie vnukov tých, ktorí prežili vojnu, tých, ktorí oslobodzovali Bielorusko a Európu. Začal by som tým, že pre deti mojej generácie všetko, čo súviselo s vojnou, hrdinstvom vo vojne, bolo niečo ako náboženstvo. My sme o vojne vedeli všetko, čo vtedy bolo možné vedieť. Prirodzene, pripomeniem, že vojna sa dotkla každej rodiny. V každej rodine mali niekoho, kto vo vojne zomrel, utrpel zranenia alebo bojoval ako partizán. S hrdosťou chcem povedať, že v súčasnosti generácia mojich detí a dá sa povedať aj vnukov, napríklad vnuci mojich rovesníkov už chodia do školy, vie o vojne aspoň toľko, koľko vedela naša generácia. Ba dokonca vedia aj viac, vedia aj to, čo sme my vtedy nemohli vedieť.“
Čo konkrétne? „Napríklad, pred 40 rokmi sa nehovorilo o holokauste. V súčasnosti, ak som spomínal Pamätník Trostenec, potom existuje aj iný, Pamätník Jama, venovaný obetiam holokaustu. Na tom mieste nacisti postrieľali väzňov minského geta. Teda naši žiaci vedia dosť, lebo téma vojny, téma pamäti, podobne, ako to bolo v čase môjho detstva, sa odovzdáva rovnako dôsledne a vážne napríklad aj v učebniciach dejepisu. Vedia to aj preto, lebo najvýznamnejší sviatok Bieloruska je Deň oslobodenia Minska spod fašizmu. U nás sa zachovávajú všetky pamätníky, u nás sa nepretrhla niť pamäti, u nás prakticky nebolo obdobie, v ktorom by sa pre nejaké konjunktúrne nevyhnutnosti začalo o tej téme hovoriť menej.“
Spomínali ste deti, ako je to v školách? „V školách sa zachovali múzeá, zachovali sa patronáty nad veteránmi, zachovali sa pamätné podujatia. Nielen orgány moci, ale všetky existujúce organizácie - organizácie veteránov, mládežnícke organizácie - všetky sa tou témou zaoberajú, majú patronáty nad pamätníkmi, zúčastňujú sa na akciách. V tomto roku napríklad naše mládežnícke organizácie pripravili niekoľko zaujímavých akcií, ktorých osobitosť spočívala v tom, že ich pripravili mladí ľudia pre mladých ľudí, preto, aby sa na túto tému nezabúdalo.“
„Jeden z projektov sa nazýva Bielorusko pamätá (Belarus pomnit). Je zameraný na to, aby školáci a mladí ľudia posielali fotografie venované Dňu víťazstva. Mladí ľudia majú poslať zaujímavé fotografie z mítingov, zo stretnutí s veteránmi, dokumentovať, ako slávia sviatok, portréty veteránov, symboly víťazstva. Jednoducho ide v ňom o to, aby sa školáci zaujímali o vojnové roky, aby vedeli, za čo vtedy bojovali, aby odfotografovali vyznamenania a s nimi sa odfotografovali, aj pri pamätníkoch víťazstva, ktoré navštívili, aby sa odfotografovali s portrétom člena rodiny, dedkom, pradedom, ktorí bojovali vo vojne.“
A tí, čo už nechodia do školy? „Naši mladí ľudia na počesť víťazstva zorganizovali osobitný maratón 75 s využitím rôznych druhov dopravných prostriedkov. Maratón sa začal 11. júna tohto roku a skončiť sa má 3. júla. Už prekonali vyše 2.500 km, pričom necestujú jednoducho iba tak, ale so sebou vezú mobilné múzeum na kolesách. Počas maratónu na rôznych miestach, ktoré navštívili a kde sa stretli s rovesníkmi či s dospelými ľuďmi, zbierajú fotografie.“
„Ide o akúsi osobitnú akciu: Bielorusko pamätá. Rodné tváre víťazstva. Učia sa viac o svojom kraji a zbierajú informácie o najznámejších hrdinoch, ktorí oslobodzovali Bielorusko. So sebou majú veľké plátno, na ktorom vyšívajú mená hrdinov vojny. Plátno 3. júla odovzdajú do Národného múzea dejín Veľkej vlasteneckej vojny.“
V čom spočívala dôležitosť konferencie a výstavy „Slováci v partizánskom hnutí na území Bieloruska:1941-1944“ z vášho pohľadu? „Výstava sa konala v dňoch 10.apríla – 30.apríla tohto roku v Univerzitnej knižnici v Bratislave a jej dôležitosť spočívala v tom, že bola spoločná. Iniciovalo ju Veľvyslanectvo Bieloruskej republiky na Slovensku a z bieloruskej stany bolo jej organizátor Oddelenie archívov a kancelárskych prác Ministerstva spravodlivosti a Národný archív Bieloruskej republiky, zo slovenskej strany Vojenský historický ústav (VHA). Venovaná bola účasti Slovákov v partizánskom hnutí v Bielorusku. Hlavná idea výstavy spočívala v tom, aby sa poukázalo na dôležitosť pamäti o hrdinstve počas druhej svetovej vojny ako najuniverzálnejšej a najväčšmi spájajúcej sily v Európe.
Tou výstavou sme chceli poukázať na jeden z medzníkov spoločného hrdinstva oboch národov. Opakujem: druhá svetová vojna zasiahla prakticky všetky krajiny v Európe, predstavuje spoločný bôľ, spoločnú tragédiu. Ide o to, čo má, čo musí spájať všetky národy v Európe - pamätať na obete tej vojny. A už sme o tom hovorili, že v tomto roku Bielorusko a Slovensko slávia dve spolu súvisiace výročia: 75. výročie oslobodenia Bieloruska spod nemeckých nacistických okupantov a 75. výročie Slovenského národného povstania. Tieto výročia hovoria o historických osudoch našich národov."
Jeden z panelov na výstave: Slováci v partizánskom hnutí na území Bieloruska:1941-1944Výstava sa konala 10.-30.apríla 2019 v Univerzitnej knižnici v Bratislave.Foto: Archív I. Calpáša
POUŽITÉ ZDROJE:
www.belta.by/infographica/view/medal-75-let-osvobozhdenija-belarusi-ot-nemetsko-fashistskih-zahvatchikov-15898/
www.belarus.by/ru/travel/military-history-tourism/memorials-great-patriotic-war
www.belarus.by/ru/about-belarus/national-holidays
http://calendar.by/day.php?date=03-07-2019
www.tvr.by/trend/3-iyulya-den-nezavisimosti-respubliki-belarus/
http://www.teraz.sk/magazin/pred-75-rokmi-sa-zacala-operacia-bagra/402916-clanok.html
http://letopis.belta.by/
http://letopis.belta.by/13
