Ľutina 13. augusta (TASR) – Viac ako 40 zmenšenín drevených chrámov môžu vidieť návštevníci miniskanzenu na pútnickom mieste gréckokatolíkov v obci Ľutina v okrese Sabinov. Okrem chrámov zo Slovenska tam majú čoskoro pribudnúť ďalšie z Poľska a Ukrajiny. Podľa farára gréckokatolíckej farnosti Ľutina Petra Iľka ide o verné kópie.

„Miniskanzen je urobený presne podľa toho, že ich autor videl naživo, či už môžem spomenúť chrám v Matysovej, ktorý sa nachádza v skanzene v Starej Ľubovni, v Bardejovských Kúpeľoch je drevený chrám, alebo podľa fotografií. Sú z rôznych kútov východného Slovenska, od Sniny, Svidníka, Bardejova a podľa toho ich majster Ján Štibrich robil. Myslím si, že sú dosť autentické, keďže niektoré som navštívil," uviedol pre TASR Iľko s tým, že v ďalšej etape by tam mali pribudnúť poľské a časť ukrajinských drevených chrámov z pohraničia.

Pútnické centrum v Ľutine je podľa Iľka charakteristické tým, že sa nachádza mimo hlavnej trasy a ľudia tam môžu načerpať pokoj.

„Majú tu čo robiť jeden celý deň. Máme tu spomenutý miniskanzen drevených chrámov, potom je tu drevený chrám, ktorý je zhotovený na základe archívnych fotografií s veľkou výhľadňou hore na kopci pri sv. kríži. Potom je tu záhrada Bohorodičky, kde sú ikony z rôznych štátov, aj zo Slovenska. Zároveň sú tu kaplnky so zastaveniami tajomstiev sv. ruženca. Je tu krížová cesta, po ktorej sa dá dostať ku chrámu sv. Rodiny na kopci a máme tu cestu svetla, cez ktorú sa ľudia vedia dostať popod les až k liturgickému hlavnému miestu na hore, kde sú štyri kaplnky," priblížil Iľko.

Drevený chrám sv. Rodiny, z ktorého veže je možné si pozrieť okolie, bol postavený podľa dobovej fotografie, keďže pôvodný v roku 1901 zhorel. „Ľudia si potom postavili nový, už murovaný, ktorý je teraz Bazilikou minor. Počas rekonštrukčných prác sa našli základy chrámu. Keďže boli hneď oproti bazilike, nebolo by vhodné, aby stáli vedľa seba dva chrámy, preto sme mu našli miesto hore na kopci," vysvetlil Iľko.

Ľutina ako pútnické miesto gréckokatolíkov je známe tým, že podľa tradície sa na miestnej hore 19. augusta 1851 ráno vo sviatok Premenenia Pána podľa juliánskeho kalendára zjavil sv. Mikuláš Zuzane Fekete, ktorá išla zbierať hríby. Pokarhal ju s tým, že prečo zbiera hríby, kým ľudia sú v chráme na sv. liturgii. Kázal jej, aby na danom mieste bol postavený kríž a pri ďalšom zjavení jej povedal, aby tam bola postavená kaplnka zasvätená Presvätej Bohorodičke.

„Prvá oficiálna púť sa uskutočnila v roku 1855 po vydaní Apoštolského breve pápeža Pia IX. No už pred tým sa na Ľutinskej hôrke zhromažďovali pútnici, ktorí v roku 1854 postavili Kaplnku Usnutia Presvätej Bohorodičky tak, ako to požadoval sv. Mikuláš," povedal Iľko.

Vedľa baziliky sa nachádzajú dve kaplnky. Jedna z nich je zasvätená sv. Mikulášovi. Nachádzajú sa v nej jeho ostatky a ikona s udalosťami zjavenia v Ľutine.

„Potom je tu kaplnka sv. mučeníkov, ktorí trpeli v 50. rokoch za vieru. Štátna moc chcela likvidovať všetko, čo sa dalo a začali kláštormi, cirkvami, kde prvá bola obetovaná práve naša gréckokatolícka cirkev, ktorá bola 18 rokov v prenasledovaní. Preto je postavená kaplnka, aby sme sa aj takto vedeli pozastaviť nad tým, ako sme mali vybudovanú našu cirkev a cez aké obety bola zveľaďovaná," dodal Iľko.