Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Literárne sa prejavil už počas vysokoškolského štúdia ako kritik, recenzent a publicista v Slovenských pohľadoch, Mladej tvorbe a neskôr v Romboide.
Autor TASR
Martin/Bratislava 12. septembra (TASR) – Literárny kritik, spisovateľ, publicista a bývalý politik Milan Šútovec sa v sobotu 12. septembra dožíva 75 rokov.
Literárnohistorický a teoretický výskum sústredil na problematiku slovenského naturizmu zhrnutú v súbornom diele Romány a mýty (1982). Jeho literárnokritickú činnosť zachytávajú výbery kritík Rekapitulácia nekapitulácie (1990) a Zo šedej zóny (1999). Ako politik sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN).
Milan Šútovec sa narodil 12. septembra 1940 v Martine v rodine železničného technika. Po absolvovaní Jedenásťročnej strednej školy v rodisku študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Krátko praktikoval v časopise Kultúrny život (1962), potom bol redaktorom Slovenských pohľadov (1963-1970) a redaktorom teoretickej literatúry vo vydavateľstve Tatran (1970-1972). Neskôr nastúpil na vedeckú ašpirantúru v bratislavskom Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), kde v roku 1978 obhájil hodnosť kandidáta vied o umení. Po roku 1989 pôsobil ako poslanec celorepublikového Federálneho zhromaždenia, potom ako člen predsedníctva a predseda Snemovne národov ČSFR v českej Prahe. Od roku 1997 znovu pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV.
Literárne sa prejavil už počas vysokoškolského štúdia ako kritik, recenzent a publicista v Slovenských pohľadoch, Mladej tvorbe a neskôr v Romboide. Knižne debutoval zbierkou siedmich próz Tieňohry (1968), v ktorých riešil mravno-filozofické otázky dobra a zla, viny a trestu, slobodnej vôle a zmanipulovateľnosti ľudského vedomia. V románe Muži a zbrane (1975) Šútovec zachytil atmosféru malého železničiarskeho mesta tesne pred vypuknutím Slovenského národného povstania (SNP). Na motívy tohto románu potom napísal scenár pre film Súkromná vojna (1977), ktorý zrežíroval Martin Hollý. Problematike naturizmu, najmä dielu Margity Figuli, Dobroslava Chrobáka a Františka Švantnera, sa literát venoval v kritických štúdiách vydaných súborne v knihe Romány a mýty (1982). Výber kritík Milana Šútovca vyšiel s autorským komentárom pod názvom Rekapitulácia nekapitulácie (1990), na ktorý nadväzuje výber z recenzentskej, esejistickej, kultúrnohistorickej a politickej publicistiky zo 60. až 90. rokov 20. storočia Zo šedej zóny (1999). Bibliografiu uznávaného slovenského kritika tvoria tiež tituly O epickom diele (1999), Semióza ako politikum alebo "pomlčková vojna" (1999), Demokratické ovzdušie a politický smog (2002) alebo zbierka fejtónov Maslo na našich hlavách (2011).
Zdroje: http://www.litcentrum.sk/, http://www.databazeknih.cz/
Literárnohistorický a teoretický výskum sústredil na problematiku slovenského naturizmu zhrnutú v súbornom diele Romány a mýty (1982). Jeho literárnokritickú činnosť zachytávajú výbery kritík Rekapitulácia nekapitulácie (1990) a Zo šedej zóny (1999). Ako politik sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN).
Milan Šútovec sa narodil 12. septembra 1940 v Martine v rodine železničného technika. Po absolvovaní Jedenásťročnej strednej školy v rodisku študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Krátko praktikoval v časopise Kultúrny život (1962), potom bol redaktorom Slovenských pohľadov (1963-1970) a redaktorom teoretickej literatúry vo vydavateľstve Tatran (1970-1972). Neskôr nastúpil na vedeckú ašpirantúru v bratislavskom Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), kde v roku 1978 obhájil hodnosť kandidáta vied o umení. Po roku 1989 pôsobil ako poslanec celorepublikového Federálneho zhromaždenia, potom ako člen predsedníctva a predseda Snemovne národov ČSFR v českej Prahe. Od roku 1997 znovu pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV.
Literárne sa prejavil už počas vysokoškolského štúdia ako kritik, recenzent a publicista v Slovenských pohľadoch, Mladej tvorbe a neskôr v Romboide. Knižne debutoval zbierkou siedmich próz Tieňohry (1968), v ktorých riešil mravno-filozofické otázky dobra a zla, viny a trestu, slobodnej vôle a zmanipulovateľnosti ľudského vedomia. V románe Muži a zbrane (1975) Šútovec zachytil atmosféru malého železničiarskeho mesta tesne pred vypuknutím Slovenského národného povstania (SNP). Na motívy tohto románu potom napísal scenár pre film Súkromná vojna (1977), ktorý zrežíroval Martin Hollý. Problematike naturizmu, najmä dielu Margity Figuli, Dobroslava Chrobáka a Františka Švantnera, sa literát venoval v kritických štúdiách vydaných súborne v knihe Romány a mýty (1982). Výber kritík Milana Šútovca vyšiel s autorským komentárom pod názvom Rekapitulácia nekapitulácie (1990), na ktorý nadväzuje výber z recenzentskej, esejistickej, kultúrnohistorickej a politickej publicistiky zo 60. až 90. rokov 20. storočia Zo šedej zóny (1999). Bibliografiu uznávaného slovenského kritika tvoria tiež tituly O epickom diele (1999), Semióza ako politikum alebo "pomlčková vojna" (1999), Demokratické ovzdušie a politický smog (2002) alebo zbierka fejtónov Maslo na našich hlavách (2011).
Zdroje: http://www.litcentrum.sk/, http://www.databazeknih.cz/
