Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po novembri 1989 bol krátko prodekanom Filozofickej fakulty UK.
Autor TASR
Levoča/Bratislava 2. novembra (TASR) - Literárny kritik, básnik a publicista Valér Mikula je autorom básnickej zbierky Zvieratko noc alebo literárno-vedných prác Hľadanie systému obraznosti či Od baroka k postmoderne. Dnes sa dožíva jubilea 65 rokov. Narodil sa v Levoči 2. novembra 1949.
Absolvoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Spišskej Novej Vsi. Po maturite študoval dva semestre vedecký komunizmus a sociológiu, potom slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1973.
V rokoch 1973-1976 pracoval v Kabinete literárnej komunikácie vtedajšej Pedagogickej fakulty v Nitre, potom v literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave. Interným ašpirantom v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) bol v rokoch 1977 až 1978. V rokoch 1979 až 1985 pôsobil ako odborný asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Trnave. Od roku 1985 pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde bol v roku 1992 menovaný za docenta a roku 1997 za profesora.
Po novembri 1989 bol krátko prodekanom Filozofickej fakulty UK.
Externe pracoval v rokoch 1988-1990 ako redaktor v časopise Slovenské pohľady.
Pôsobil aj v zahraničí. Roky 1990 až 1994 strávil vo Francúzsku na univerzitách v Clermont-Ferrand a Bordeaux. V rokoch 2005-2006 bol hosťujúcim profesorom na univerzite INALCO vo francúzskom Paríži.
Valér Mikula vstúpil do literatúry básnickou zbierkou Zvieratko noc (1974). Prejavil sa v nej ako autor, ktorý sa rád hrá so slovami a novotvarmi a ktorému imponuje francúzska a staršia slovenská poézia. Nosnými textami sú básne s erotickým nádychom. Po debute rezignoval na básnickú tvorbu a začal pôsobiť ako glosátor a recenzent pôvodnej tvorby v Novom slove, Romboide, dennej tlači a v literárnych rozhlasových reláciách.
Vydal monografie o vývinových tendenciách v slovenskej literatúre a o autoroch: Hľadanie systému obraznosti (1987), Literárne observatórium (1989), Portréty slovenských spisovateľov (1989, spoluautor), Od baroka k postmoderne (1997), Slovník slovenských spisovateľov (1999, 2. vyd. 2005 – spoluautor), 5x5 a iné kritiky (2000), Démoni súhlasu i nesúhlasu Dominik Tatarka, Miroslav Válek (2010, 1.vydanie), Čakanie na dejiny State k slovenskej literárnej histórii (2013). Venuje sa aj prekladom z francúzskeho jazyka.
Absolvoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Spišskej Novej Vsi. Po maturite študoval dva semestre vedecký komunizmus a sociológiu, potom slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1973.
V rokoch 1973-1976 pracoval v Kabinete literárnej komunikácie vtedajšej Pedagogickej fakulty v Nitre, potom v literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave. Interným ašpirantom v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) bol v rokoch 1977 až 1978. V rokoch 1979 až 1985 pôsobil ako odborný asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Trnave. Od roku 1985 pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde bol v roku 1992 menovaný za docenta a roku 1997 za profesora.
Po novembri 1989 bol krátko prodekanom Filozofickej fakulty UK.
Externe pracoval v rokoch 1988-1990 ako redaktor v časopise Slovenské pohľady.
Pôsobil aj v zahraničí. Roky 1990 až 1994 strávil vo Francúzsku na univerzitách v Clermont-Ferrand a Bordeaux. V rokoch 2005-2006 bol hosťujúcim profesorom na univerzite INALCO vo francúzskom Paríži.
Valér Mikula vstúpil do literatúry básnickou zbierkou Zvieratko noc (1974). Prejavil sa v nej ako autor, ktorý sa rád hrá so slovami a novotvarmi a ktorému imponuje francúzska a staršia slovenská poézia. Nosnými textami sú básne s erotickým nádychom. Po debute rezignoval na básnickú tvorbu a začal pôsobiť ako glosátor a recenzent pôvodnej tvorby v Novom slove, Romboide, dennej tlači a v literárnych rozhlasových reláciách.
Vydal monografie o vývinových tendenciách v slovenskej literatúre a o autoroch: Hľadanie systému obraznosti (1987), Literárne observatórium (1989), Portréty slovenských spisovateľov (1989, spoluautor), Od baroka k postmoderne (1997), Slovník slovenských spisovateľov (1999, 2. vyd. 2005 – spoluautor), 5x5 a iné kritiky (2000), Démoni súhlasu i nesúhlasu Dominik Tatarka, Miroslav Válek (2010, 1.vydanie), Čakanie na dejiny State k slovenskej literárnej histórii (2013). Venuje sa aj prekladom z francúzskeho jazyka.
