Mária Rapošová zmapovala všetky v súčasnosti dostupné pomníky a pamätníky na túto osobnosť našej národnej histórie.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) - Druhé tohoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka (3-4) na úvodnej strane sa vracia k práve skončenému Roku Svetozára Hurbana Vajanského. Robí tak v širšom článku Márie Rapošovej Aj pomníky majú svoje osudy. Autorka v ňom zmapovala všetky v súčasnosti dostupné pomníky a pamätníky na túto osobnosť našej národnej histórie a v súvislosti s Martinom pripomenula ich zrod a všetky peripetie, ktoré ich vzniku predchádzali. Článok je sprevádzaný farebnou kolážou Vajanského pamätníkov.
Na prvej strane sa začína aj politický úvodník šéfredaktora Literárneho týždenníka (LT) Pavla Dinku Occamova britva. Autor v ňom podrobil kritike vo svete dosiaľ nevídanú hystériu, ktorá sa rozpútala v súvislosti s voľbou nového amerického prezidenta a s protiruskou kampaňou. K nej sa totiž s mimoriadnou dávkou pridanej hodnoty pridali aj naše pravicové médiá. S týmto úvodníkom, ktorý presahuje aj na väčšiu časť 8. strany, korešponduje fejtón Vladimíra Blahu Keď dezinformácia, tak poriadna, článok Vladimíra Bačišina Vymyslená kybernetická vojna (na 8. strane), a tiež úvaha Petra Žantovského z pravidelnej rubriky Pohľadnica z Prahy.
Politicko-ekonomický komentár o súčasných európskych špekuláciách s tzv. „základným nepodmieneným príjmom“, t. j. poberaním dávok bez práce, napísal Roman Michelko, autorom vnútropolitického komentára Subjektívne rozhodnutia o udelení tohoročných štátnych vyznamenaní je Ľudovít Števko. Zahranično-politický komentár Nato a Európa napísal František Škvrnda.
Reportážnou esejou môžeme nazvať príspevok Jána Čomaja Absurdity nášho času o najznámejších ekonomicko-zlodejských kauzách, (od Majského, cez Gorilu až po Baštrnáka), ktoré už celé dve desaťročia frustrujú a stresujú našu spoločnosť.
Viac ako recenziou je úvahová esej Júliusa Handžárika o nedávno vydanej knihe nemeckého autora Karlheinza Deschnera Utajované dejiny USA, v ktorej upozorňuje najmä na menej známe praktiky amerických tajných služieb pri rozpútavaní lokálnych vojen v mene svojich zištných záujmov.
Recenziu o uvedení hry Mercedes Benz od nedávno zosnulého maďarského dramatika Pétera Esterházyho na javisku Činohry SND napísal Milan Polák. Autorkou recenzie o nitrianskej inscenácii slovenského autora Laca Keratu Dobro je Jana Nežatická, koncert Biblických piesní vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave v podaní našich popredných operných spevákov a organistu Jána V. Michelka pripomenula Anna Sláviková. Na druhé CD klaviristky Daniely Kardošovej v rozhovore s interpretkou upozornila Danica Jakubcová.
Malú štúdiu o sťahovaní Slovákov do Srbskej Vojvodiny pri príležitosti 300. výročia tejto udalosti pod názvom Tá vábna Dolná zem napísala Alžbeta Remiášová.
Osobnosť celoživotného redaktora a vedúceho redaktora literárnej redakcie Slovenského rozhlasu Pavla Hudíka pri príležitosti jeho 80-in v širšej biografickej eseji priblížil Alexander Halvoník.
Epický žáner je v čísle reprezentovaný žánrom literatúry faktu, a to ukážkou z pripravovaných pamätí Jozefa Mikloška Strieborná ruža. Poézia je zastúpená ukážkami z tvorby troch súčasných rakúskych poetov - Ilse Bremovej, Elisabeth Schawerdovej a Helmutha A. Niederleho. Básne vybrala a preložila Etela Farkašová.
Publicistickú esej Vianočná tržnica s odstupom o našom nedávnom trhovo-konzumnom prežívaní Vianoc napísal Vincent Šabík. Okrem iného musel konštatovať, že „Vianoce sú azda jediný sakrálny sviatok kresťanstva, ktorý už dávno presiahol aj do sekulárnej sféry...“
Jazykovú poznámku o používaní pomenovaní „Alexandrovci a Alexandrovovci“ napísala Miroslava Avramová - Čierna.
Recenznej rubrike dominuje recenzia Ľuboša Juríka na knihu reportážnej literatúry faktu Pavla Vitka, Miroslava Minára a Jozefa Žiaka AN-24 nedoletel. Spoločenská rubrika okrem informácií o viacerých literárno-kultúrnych podujatiach na Slovensku a prezentácie noviniek Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov prináša nekrológy za poetkou Katarínou Hudecovou a všestranným umelcom (básnik, výtvarník, hudobník) Milanom Adamčiakom.
Viac ako ohlas z rubriky Fórum čitateľskej verejnosti je úvaha René Pavlíka zo združenia Rastic Povznesme národnú hrdosť.
Na prvej strane sa začína aj politický úvodník šéfredaktora Literárneho týždenníka (LT) Pavla Dinku Occamova britva. Autor v ňom podrobil kritike vo svete dosiaľ nevídanú hystériu, ktorá sa rozpútala v súvislosti s voľbou nového amerického prezidenta a s protiruskou kampaňou. K nej sa totiž s mimoriadnou dávkou pridanej hodnoty pridali aj naše pravicové médiá. S týmto úvodníkom, ktorý presahuje aj na väčšiu časť 8. strany, korešponduje fejtón Vladimíra Blahu Keď dezinformácia, tak poriadna, článok Vladimíra Bačišina Vymyslená kybernetická vojna (na 8. strane), a tiež úvaha Petra Žantovského z pravidelnej rubriky Pohľadnica z Prahy.
Politicko-ekonomický komentár o súčasných európskych špekuláciách s tzv. „základným nepodmieneným príjmom“, t. j. poberaním dávok bez práce, napísal Roman Michelko, autorom vnútropolitického komentára Subjektívne rozhodnutia o udelení tohoročných štátnych vyznamenaní je Ľudovít Števko. Zahranično-politický komentár Nato a Európa napísal František Škvrnda.
Reportážnou esejou môžeme nazvať príspevok Jána Čomaja Absurdity nášho času o najznámejších ekonomicko-zlodejských kauzách, (od Majského, cez Gorilu až po Baštrnáka), ktoré už celé dve desaťročia frustrujú a stresujú našu spoločnosť.
Viac ako recenziou je úvahová esej Júliusa Handžárika o nedávno vydanej knihe nemeckého autora Karlheinza Deschnera Utajované dejiny USA, v ktorej upozorňuje najmä na menej známe praktiky amerických tajných služieb pri rozpútavaní lokálnych vojen v mene svojich zištných záujmov.
Recenziu o uvedení hry Mercedes Benz od nedávno zosnulého maďarského dramatika Pétera Esterházyho na javisku Činohry SND napísal Milan Polák. Autorkou recenzie o nitrianskej inscenácii slovenského autora Laca Keratu Dobro je Jana Nežatická, koncert Biblických piesní vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave v podaní našich popredných operných spevákov a organistu Jána V. Michelka pripomenula Anna Sláviková. Na druhé CD klaviristky Daniely Kardošovej v rozhovore s interpretkou upozornila Danica Jakubcová.
Malú štúdiu o sťahovaní Slovákov do Srbskej Vojvodiny pri príležitosti 300. výročia tejto udalosti pod názvom Tá vábna Dolná zem napísala Alžbeta Remiášová.
Osobnosť celoživotného redaktora a vedúceho redaktora literárnej redakcie Slovenského rozhlasu Pavla Hudíka pri príležitosti jeho 80-in v širšej biografickej eseji priblížil Alexander Halvoník.
Epický žáner je v čísle reprezentovaný žánrom literatúry faktu, a to ukážkou z pripravovaných pamätí Jozefa Mikloška Strieborná ruža. Poézia je zastúpená ukážkami z tvorby troch súčasných rakúskych poetov - Ilse Bremovej, Elisabeth Schawerdovej a Helmutha A. Niederleho. Básne vybrala a preložila Etela Farkašová.
Publicistickú esej Vianočná tržnica s odstupom o našom nedávnom trhovo-konzumnom prežívaní Vianoc napísal Vincent Šabík. Okrem iného musel konštatovať, že „Vianoce sú azda jediný sakrálny sviatok kresťanstva, ktorý už dávno presiahol aj do sekulárnej sféry...“
Jazykovú poznámku o používaní pomenovaní „Alexandrovci a Alexandrovovci“ napísala Miroslava Avramová - Čierna.
Recenznej rubrike dominuje recenzia Ľuboša Juríka na knihu reportážnej literatúry faktu Pavla Vitka, Miroslava Minára a Jozefa Žiaka AN-24 nedoletel. Spoločenská rubrika okrem informácií o viacerých literárno-kultúrnych podujatiach na Slovensku a prezentácie noviniek Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov prináša nekrológy za poetkou Katarínou Hudecovou a všestranným umelcom (básnik, výtvarník, hudobník) Milanom Adamčiakom.
Viac ako ohlas z rubriky Fórum čitateľskej verejnosti je úvaha René Pavlíka zo združenia Rastic Povznesme národnú hrdosť.