Bratislava 20. októbra (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (35-36) na vstupnej strane prináša dva komentáre. Na margo novej, „angažovanej“ kinematografie úvahu Politické agitky napísal Roman Michelko. Esejistickou štylistikou hodnotí v ňom slovenské filmy režisérky L. Piusi Od Fica do Fica, režisérky Mariany Čengel Solčanskej Únos a režisérky Terezy Nvotovej Mečiar. Jeho pohľad je kritický. Najhoršie mu vyšiel pohľad na film Únos, ktorý si „zaslúži nomináciu na Zlatú malinu ako Najhorší film roka“. Sekunduje mu film Od Fica do Fica, „ktorý je nevydareným pamfletom aj na Ficových kritikov za to, že svojím 'nezodpovedným konaním' umožnili predčasný návrat Fica, teda 'Veľkého zla'“. Film Terezy Nvotovej Mečiar „je už len kôpka schém, ktoré sú všeobecne známe, nič nové neprinášajú a len posilňujú stereotypy, ktoré o tejto osobnosti vytvárajú médiá...“ Navyše, pomáhajú samotnému Mečiarovi dostať sa opäť do širokého povedomia všetkých generácií.

Stĺpcový úvodník (s presahom na stranu 2) má názov Inkvizítori... a napísal ho Pavol Dinka. Kritizuje v ňom uzurpátorstvo niektorých médií a ich redaktorov za neskrývané kádrovanie im nepohodlných politikov a iných osobností, pričom sa neštítia ani zásahov do súkromia ich príbuzných.

Vnútropolitický komentár Dvojaký meter napísal Ľudovít Števko a porovnáva v ňom diametrálne rôzne postoje niektorých žurnalistov v kauze daňových nezrovnalostí prezidenta Kisku a v niektorých iných kauzách z nedávnej minulosti.

Komentátorský charakter má aj pravidelná rubrika Petra Žantovského Pohľadnica z Prahy. Autor v nej kritizuje "svojvoľné rozhodnutie vlády Českej republiky zúčastňovať sa dlhodobých manévrov Severoatlantického paktu v blízkosti hraníc štyroch európskych štátov s Ruskom".

Témy dvoch zahraničnopolitických komentárov uvádzajú už ich názvy – Katalánsko po deklarácii nezávislosti a Nová vlna iránskej traumy USA. Prvý napísal Branislav Fábry, druhý František Škvrnda.

Nadchádzajúce Valné zhromaždenie Matice slovenskej bolo podnetom pre redakciu, aby na matičnú tému publikovala celostránkový príspevok. Jaroslav Rezník ho nazval Matica slovenská je naše národné kultúrne špecifikum. Úvaha je aj neskrývane kritická. Autor okrem iného v nej napísal: „Matica slovenská sa musí v súčasnom období usilovať o zmenu zákona o Matici, v ktorom bude zakotvené, že všetky zbierkotvorné pracoviská, okrem knižnice, sa vrátia pod jej správu a budú východiskom pre vedeckovýskumnú činnosť. Zdá sa to zložité, ale ako sme videli, rozbitie inštitucionálnej zložky Matice išlo ako po masle. Pravicové zloženie nášho parlamentu to schválilo na prvý šup. Prečo by to nešlo aj naopak?“

Úvahu Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš, s nadtitulkom „Na margo novej knihy Jána Kačalu Osobnosti slovenskej jazykovedy v 20. storočí“ napísala Eva Fordinálová.

Príspevkom na jazykovú tému je aj článok lekára Antona Gútha Terminológia v rehabilitácii.

Udalosť v scénickom umení, a to inscenáciu súčasného anglického dramatika Simona Stephensa Punk rock na Novej scéne v Bratislave v experimentálnom štúdiu Mladá nová scéna, pripomína recenzná úvaha Milana Poláka Drámy mladej inteligencie.

Recenznou úvahou je aj príspevok Ľubice Chriašteľovej Umenie verzus komercia o nedávno uskutočnenom medzinárodnom Bienále ilustrácií 2017 v Bratislave.

Reportáž k 60. výročiu rozhlasového vysielania z Banskej Bystrice pod názvom Hlási sa Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica napísal Fedor Mikovič.

Publicistické žánre v čísle uzatvára celostránkový rozhovor Pavla Kalla Aj Rómovia čítajú knihy. Rozpráva sa v ňom s právničkou Renátou Pankievičovou, spoluzakladateľkou občianskeho združenia Ďakujem – Paľikerav, ktorého hlavnou náplňou je podpora neformálneho vzdelávania medzi rómskou mládežou, o „jeho zmysluplných aktivitách smerujúcich k integrácii mladých Rómov do majoritnej spoločnosti“.

Epické žánre sú zastúpené poviedkou Ladislava Hrubého Nora, a dvakrát žánrom literatúry faktu. Sú ním príspevky Jána Čomaja a Milana Vároša. Prvý napísal biografickú esej Celistvosť našich dejín o živote a diele nášho súčasného najvýznamnejšieho historika Matúša Kučeru pri príležitosti jeho 85. narodenín, druhý poskytol úryvok z pripravovanej knihy Osudy korunovačných klenotov vo víre dejín a okrem iného rozpráva v ňom aj o Michalovi (Mihailovi) Obrenovićovi, srbskom kniežati, ktorý sa viackrát stretol s Ľudovítom Štúrom v Ivanke pri Dunaji.

Hlavnú časť obsahu čísla uzatvára spomienkový článok Ľuboša Juríka Odkaz Ladislava Ťažkého a úvaha Vincenta Šabíka Čo môžeme robiť – čo máme robiť?, ktorú predniesol na slávnostnom podujatí pri príležitosti jeho životného jubilea (80).

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jaroslava Rezníka na Národný kalendár 2018, ktorý práve vyšiel v Matici slovenskej, a recenziu Hany Koškovej na knihu zostavovateľa a editora Petra Mišáka Rozprávky z pokladu Pavla Dobšinského. Recenziou na hudobno-folklórnu tému je aj príspevok Milana Zelinku na CD nosič Z Igramu do Kaplne, ktorý pripravil súbor Igramskí igrici.

Spoločenská rubrika prináša informáciu o slávnostnom otvorení školského roka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorú pod názvom Matej Bel dozerá na univerzitu napísala Jana Borguľová, laudácio Antona Blahu na Pavla Dinku pri príležitosti udelenia Ceny Vojtecha Zamarovského, ktorá mu bola udelená v rodnej Skalici, pozdrav redakcie spolupracovníkovi, maliarovi Martinovi Kellenbergerovi k jeho šesťdesiatke, informáciu o ocenení členov Spolku slovenských spisovateľov v Trnave pri príležitosti Roka J. M. Hurbana, informáciu o vyznamenaní Mariána Servátku bieloruským veľvyslanectvom, informáciu o spomienkovom seminári na jazykovedca Henricha Barteka a niektoré iné.