Bratislava 27. februára (TASR) - Úvodník do najnovšieho čísla Literárneho týždenníka (7-8) pod názvom „Najväčší Slováci“ napísal šéfredaktor Štefan Cifra. Zamýšľa sa v ňom nad životom a poslaním osobností našej histórie, ktoré sa zaslúžili o našu národnú identitu a v tejto súvislosti víta práve prebiehajúci televízny projekt, ktorého „veľký význam je predovšetkým v tom, že sa slovenské osobnosti z dávnej i nedávnejšej histórie dostávajú na svetlo, že sa o nich začína hovoriť“.

Na titulnej strane sa začína aj riport Pavla Dinku „Schody návratov“ o promócii najnovšej knihy exprezidenta Rudolfa Schustera v Košiciach, ktorá zároveň bola aj pripomenutím si jeho životného jubilea (85).

Nosným materiálom Literárneho týždenníka (LT) je odborná štúdia ústavného právnika Jaroslava Chovanca „O voľbe prezidenta Slovenskej republiky“ s dominanciou témy právomocí prezidenta.

Autorom vnútropolitického komentára „Hrozivé mračno nad našou budúcnosťou“ je Ján Čomaj. Témou komentára je situácia v našom zdravotníctve a naše neružové vyhliadky do budúcnosti pri zachovaní štandardov v oblasti zdravia národa. Zahraničnopolitický komentár „Trumpove patálie s múrom“ napísal František Škvrnda.

„Katarzia osamelosti“ – to je názov celostránkovej eseje Pavla Dinku „o hľadaní (dis)harmónie medzi individuálnym záujmom a verejným blahom“. Uvažuje v nej nad tým, ako nám „tyrania ekonómie“ každodenne vnucuje fenomén chamtivosti a neutíchajúcu túžbu za každú cenu „mať, mať, mať“.

Kritickou úvahou je esej Pavla Tomašoviča „Starosť o spoločenstvo“, v ktorej píše, že „v prostredí, kde sa síce hovorí o tom, že nemožno kradnúť a treba mať v úcte každého človeka, no automaticky sa každý inak zmýšľajúci pokladá za netolerantného či smiešneho, miznú akékoľvek predpoklady pre žité hodnoty“. Žánrovo sem môžeme zaradiť aj „malú epifániu“ Miroslava Piusa „Som len úbohý rozprávač príbehov“ s autobiografickým podtextom.

Filozofujúcou esejou je úvaha Etely Farkašovej nad knihou českého mysliteľa Otakara Antoňa Fundu „K filosofii náboženství“. Esej má názov „O zmysle života/O živote ako zmysle“. Žánrovo príbuznou je aj úvaha Jozefa Špačka „Pocta štátotvornému generálovi“, ktorá predstavuje zamyslenie autora nad knihou Jozefa Banáša „Prebijem sa! Štefánik – muž železnej vôle“.

Celostránkový priestor dostala reportáž Viktora Timuru „Ku kultovému Oltárkameňu“ z návštevy autora v jeho rodnom šarišskom kraji, konkrétne z – ľudsky, prírodne i historicky dosť divokého terénu. Tematicky príbuzným je riport Alžbety Remiášovej „Parádnice z bronzovej doby“ o archeologických objavoch v okolí spišských obcí Hozelec a Hranovnica.

Prozaický žáner reprezentuje poviedka Jána Feketeho-Apolkina „Dôkaz: návrat do tábora“, lyriku výber „Z nových básní“ Jána Nagajdu a ukážky z novej básnickej zbierky českého básnika Jiřího Žáčka „Café Robinson“ v preklade Jozefa Čertíka.

Rozhovor s environmentalistom Michalom Kravčíkom pod názvom „Slovenskej krajine podrezávame žily“ pripravila Tatiana Jaglová.

Stránka o scénickom umení prináša úvahu Vladimíra Blahu „Mexiko verejné i súkromné“ o filme režiséra Alfonsa Cuaróna „Roma“ a recenziu Márie Bátorovej o premiére hry Milana Richtera nórskom spisovateľovi B. Bjornsonovi v Štúdiu SND v Bratislave.

Stránku o výtvarnom umení uvádza recenzia Dušana Mikolaja „Niťami popod kontinent“ o materiálovo monotematickej výstave v Tatranskej galérii v Poprade a kaleidoskop najnovších výtvarných podujatí u nás.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Petra Mišáka na novú básnickú zbierku Hany Koškovej „Odprevadiť záveje“.

V spoločensko - informačnej rubrike nájdeme informáciu o obsahu nového čísla časopisu „Rozhľady po kultúre a umení“ ako orgánu Literárneho klubu ružomberských autorov z pera R. A. Ružomberského, informáciu o našej (ne)účasti na knižnom veľtrhu v Minsku, ktorú napísal Marián Servátka, a informačný článok predsedu Spolku slovenských spisovateľov Miroslava Bielika „Dom slovenských spisovateľov pred obnovou“ o ďalších osudoch a nastávajúcich peripetiách spisovateľského domu na Laurinskej ulici v Bratislave.