Nežne polemický charakter má aj esej spisovateľky Jany Šimulčíkovej - Fuj, feminizmus, v ktorom sa stručne zaoberá vznikom a históriou tohto hnutia.
Autor TASR
Bratislava 10. apríla (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (13-14) na vstupnej strane (s presahom na str. 10) publikuje úvodník Jána Čomaja „Zopár malých úvah pre druhý polčas vlády“. Publicista sa v článku zamýšľa nad prioritami, ktoré musí rekonštruovaná vláda po dramatických udalostiach posledných týždňov neodkladne riešiť. Stĺpcový úvodník „Domov a svet“ napísal Dušan Mikolaj a pokúša sa v ňom nájsť návod, ako sa má radový občan orientovať v presile najrôznejších, často i protichodných informácií.
Autorom vnútropolitického komentára „Sasanka a Sulíkova kniha reforiem“ je Ľudovít Števko, autorom zahranično-politického komentára „Na Ukrajine nič nové – len horšie“ František Škvrnda. Komentátorský charakter má aj Pohľadnica z Prahy, v ktorej autor Petr Žantovský upozorňuje na návrat totalitných manierov o „zakázaných alebo neprijateľných autoroch“. V Česku, konkrétne v Prahe, sa vraj už tak deje.
Číslo prináša tri zásadné rozhovory. Rozhovor s filozofom Viktorom Timurom (pri príležitosti osemdesiatin) o jeho vedeckej tvorbe, rozhovor s autorkou kníh pre deti a mládež Danušou Dragulovou – Faktorovou a rozhovor s ústavným právnikom, profesorom Jaroslavom Chovancom o udalostiach, ktoré nevyhnutne museli predchádzať vzniku samostatnej SR.
Z historickej publicistiky treba zaznamenať článok Jána Bobáka „Iniciatíva hnutia zdola“ o našej ceste k federatívnemu usporiadaniu spoločnosti, článok Júliusa Handžárika „Ignorované historické dátumy a výročia“ o štátoprávnych aktivitách prvej Č-SR. Akoby protipólom týchto článkov je polemická esej Pavla Dinku „Historici verzus historici“, čiže „esej o otváraní a pritváraní dverí historickým faktom a ich zaraďovaní do kontextov“.
Nežne polemický charakter má aj esej spisovateľky Jany Šimulčíkovej „Fuj, feminizmus“, v ktorom sa stručne zaoberá vznikom a históriou tohto hnutia, ktoré však v našej spoločnosti nenadobudlo agresívnu, a teda reakčnú podobu.
Popularizačný charakter má celostránkový, kolektívne pripravený článok „Mesto Vysoké Tatry – srdce kultúry a turizmu“, propagujúci kultúrne aktivity a atraktívnu prírodu tejto lokality, s dôrazom na práve sa rozbiehajúce podujatie Tatranská literárna jar.
Nová rubrika „Prezentácia výtvarných prác v slovenských galériách“ pozýva na návštevu týchto stánkov v Trenčíne (Bazovský), Spišskej Novej Vsi (jubilujúci umelci) a Oščadnici (sochár Jaroslav Gaňa).
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Ľuboša Juríka na knihu Milana Stana „Maľba“ a recenziu literárneho vedca Jána Jurču na knihu Júliusa Lomenčíka „S hlbokou vierou v človeka“ o živote a diele spisovateľa J. Rezníka.
Spoločenská rubrika okrem viacerých informácií o literárno-kultúrnych podujatiach prináša nekrológy za literárnym historikom, celoživotným pracovníkom Matice slovenskej Michalom Eliášom a slovenským vojvodinským básnikom Jánom Labáthom.
Novinkou tohto dvojčísla LT je literárna príloha „LiteraTÚRA“, ktorá bude vychádzať štvrťročne. Už teraz do istej miery avizuje svoju otvorenosť, čiže medzinárodný charakter. Okrem slovenských básnikov a prozaikov tu nájdeme ukážky z tvorby českých, bulharských a srbských literárnych tvorcov, čo do istej miery súvisí aj s podujatím Tatranská literárna jar. Súčasnú slovenskú prózu v tejto čisto literárnej prílohe reprezentujú ukážky z tvorby Milana Zelinku, Petra Valu, Milky Zimkovej, Jána Čomaja, Katky Kolárikovej, Ivety Zaťovičovej a Jozefa Kollára, zo známejších básnikov sú to Jozef Mokoš, Ján Tazberík, Jaroslav Rezník, Ingrid Lukáčová, Margita Ivaničková, Peter Mišák, Miroslav Bielik, Štefan Cifra a Igor Válek.
Autorom vnútropolitického komentára „Sasanka a Sulíkova kniha reforiem“ je Ľudovít Števko, autorom zahranično-politického komentára „Na Ukrajine nič nové – len horšie“ František Škvrnda. Komentátorský charakter má aj Pohľadnica z Prahy, v ktorej autor Petr Žantovský upozorňuje na návrat totalitných manierov o „zakázaných alebo neprijateľných autoroch“. V Česku, konkrétne v Prahe, sa vraj už tak deje.
Číslo prináša tri zásadné rozhovory. Rozhovor s filozofom Viktorom Timurom (pri príležitosti osemdesiatin) o jeho vedeckej tvorbe, rozhovor s autorkou kníh pre deti a mládež Danušou Dragulovou – Faktorovou a rozhovor s ústavným právnikom, profesorom Jaroslavom Chovancom o udalostiach, ktoré nevyhnutne museli predchádzať vzniku samostatnej SR.
Z historickej publicistiky treba zaznamenať článok Jána Bobáka „Iniciatíva hnutia zdola“ o našej ceste k federatívnemu usporiadaniu spoločnosti, článok Júliusa Handžárika „Ignorované historické dátumy a výročia“ o štátoprávnych aktivitách prvej Č-SR. Akoby protipólom týchto článkov je polemická esej Pavla Dinku „Historici verzus historici“, čiže „esej o otváraní a pritváraní dverí historickým faktom a ich zaraďovaní do kontextov“.
Nežne polemický charakter má aj esej spisovateľky Jany Šimulčíkovej „Fuj, feminizmus“, v ktorom sa stručne zaoberá vznikom a históriou tohto hnutia, ktoré však v našej spoločnosti nenadobudlo agresívnu, a teda reakčnú podobu.
Popularizačný charakter má celostránkový, kolektívne pripravený článok „Mesto Vysoké Tatry – srdce kultúry a turizmu“, propagujúci kultúrne aktivity a atraktívnu prírodu tejto lokality, s dôrazom na práve sa rozbiehajúce podujatie Tatranská literárna jar.
Nová rubrika „Prezentácia výtvarných prác v slovenských galériách“ pozýva na návštevu týchto stánkov v Trenčíne (Bazovský), Spišskej Novej Vsi (jubilujúci umelci) a Oščadnici (sochár Jaroslav Gaňa).
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Ľuboša Juríka na knihu Milana Stana „Maľba“ a recenziu literárneho vedca Jána Jurču na knihu Júliusa Lomenčíka „S hlbokou vierou v človeka“ o živote a diele spisovateľa J. Rezníka.
Spoločenská rubrika okrem viacerých informácií o literárno-kultúrnych podujatiach prináša nekrológy za literárnym historikom, celoživotným pracovníkom Matice slovenskej Michalom Eliášom a slovenským vojvodinským básnikom Jánom Labáthom.
Novinkou tohto dvojčísla LT je literárna príloha „LiteraTÚRA“, ktorá bude vychádzať štvrťročne. Už teraz do istej miery avizuje svoju otvorenosť, čiže medzinárodný charakter. Okrem slovenských básnikov a prozaikov tu nájdeme ukážky z tvorby českých, bulharských a srbských literárnych tvorcov, čo do istej miery súvisí aj s podujatím Tatranská literárna jar. Súčasnú slovenskú prózu v tejto čisto literárnej prílohe reprezentujú ukážky z tvorby Milana Zelinku, Petra Valu, Milky Zimkovej, Jána Čomaja, Katky Kolárikovej, Ivety Zaťovičovej a Jozefa Kollára, zo známejších básnikov sú to Jozef Mokoš, Ján Tazberík, Jaroslav Rezník, Ingrid Lukáčová, Margita Ivaničková, Peter Mišák, Miroslav Bielik, Štefan Cifra a Igor Válek.