Bratislava 27. novembra (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (39-40) uvádza riport Pavla Dinku „Reč dvoch najbližších jazykov“ o stretnutí českých a slovenských spisovateľov v Slovenskom dome v Prahe pri príležitosti stého výročia vzniku Česko-Slovenska. Naň tematicky nadväzuje text vystúpenia autora riportu na uvedenom podujatí, publikovaný na strane 4 pod názvom „Spisovateľ nesmie mlčať“. Téme výročia vzniku Česko-Slovenska sa venuje aj úvaha Ladislava Moravíka „Školstvo a kultúra za prvej ČSR“. S výročím súvisí aj genealogický článok Gustáva Rumánka „Slovenské korene kráľovnej českého dabingu“ o českej režisérke Olge Walló.

Úvodník „Bez svetla“ napísal Ján Maršálek a hovorí v ňom o rizikách súčasnej informačnej presýtenosti a o osobnej zodpovednosti pri využívaní základného demokratického práva – slobody slova.

Vnútropolitický komentár „Mýtus o nezávislých kandidátoch“ napísal Ľudovít Števko, autormi zahraničnopolitických komentárov sú Branislav Fábry („Čo prinesie nový brazílsky prezident?“) a František Škvrnda (Bolo referendum o D. Trumpovi?“). Komentátorský charakter má aj pravidelná „Rubrika z Prahy“, v ktorej sa autor Petr Žantovský zaoberá príčinami poklesu dôveryhodnosti českých občanov voči politike centrály Európskej únie.

Širokú recenznú úvahu o premiére opery G. Verdiho Don Carlos na scéne Opery SND v Bratislave napísala Terézia Ursínyová.

V úvahovej polohe sa nesie aj recenzia Márie Bátorovej o novej inscenácii Radošinského naivného divadla „Malý veľký muž“. Úvaha má názov „Hľadanie pravdy o Štefánikovi“.

Stranu o divadelnom umení uzatvára recenzia Kataríny Kolárikovej o premiére hry Viliama Klimáčka „Vodka a chróm“ na scéne divadla GUnaGU v Bratislave.

Rozhovor s maďarským režisérom Zsoltom Baloghom, režisérom filmu „1968“, pod názvom „Aj Maďarsko malo svojho Palacha“ pripravila Gizela Miháliková.

„Predstavenie všestranného umelca“ - to je názov biografickej eseje Jána Bergera o živote a diele výtvarníka Ľudovíta Hološku pri príležitosti jeho životného jubilea i pri príležitosti otvorenia výstavy výberu z jeho diela v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.

Celostránkový priestor číslo venuje slovensko-bulharským literárnym vzťahom. Pri príležitosti 105. výročia vzniku Zväzu bulharských spisovateľov informačný článok napísal súčasný predseda Zväzu bulharských spisovateľov Bojan Angelov. Na článok nadväzuje rozhovor so „Slovákom z Dolnej zeme“, prekladateľom z bulharčiny, Martinom Mikulášom, ktorý zaznamenala Katarína Koláriková.

Spomienkový, a v istom slova zmysle aj investigatívny, charakter má reportážna esej Ľubomíra Pajtinku „Šípkové inferno“ o udalostiach počas SNP v dedinke Šípkovo, kde zločinecky pôsobil aj Werner Tutter, známy pod prezývkou Engelchen a ktorý po vojne žil v Bavorsku a údajne pôsobil ako československý agent.

Jazykovednú štúdiu „Ako sa (mnohí) tešia, alebo kde leží naša (aj jazyková) bieda“ napísal Ján Kačala.

Z recenzej rubriky zaznamenávame recenziu Jany Šimulčíkovej na román Tatiany Jaglovej „Medúza na prvom poschodí“ a širšiu úvahovú recenziu Júliusa Lomenčíka na posmrtne a ako historický dokument vydanú knihu Samuela Činčuráka „Vojna: malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914-1918“.

V rámci spoločenskej rubriky je celá strana venovaná reportážnym záznamom z udeľovania literárnych cien Spolkom slovenských spisovateľov (SSS) za rok 2017 a z priebehu sólových prezentácií kníh SSS na Bibliotéke 2018.