Bratislava 30. apríla (TASR) - Najnovšie číslo Literárneho (dvoj)týždenníka (LT) publikuje esej Pavla Dinku „Neznesiteľná ľahkosť násilia“ s podtitulom „Endemická ľudská agresivita obchádza planétu“. Autor sa v nej zamýšľa nad tendenciou prudkého narastania agresivity v rôznych krajinách sveta a v rôznych spoločenstvách a uvažuje o príčinách, ktoré k tomuto javu viedli.

„Stĺpcový“ úvodník „Klimatická spravodlivosť“ napísal Dušan Piršel. Autor v ňom upozorňuje na krízový stav planéty Zem, ktorý sa už začal katastroficky napĺňať vo viacerých, predovšetkým prímorských a oceánskych častiach sveta.

Autorom vnútropolitického komentára je Ľudovít Števko. Má názov „Soros ako symbol“ a po prvý raz sa v ňom stretávame s myšlienkou, že „symbol Soros mimovládne organizácie uctievajú viac ako štátne symboly“ a nastoľuje otázku – prečo?

Autormi zahraničnopolitických komentárov sú Branislav Fabry (Kauza Skripaľ) a František Škvrnda (Arogantný útok na Sýriu). Komentátorský charakter má aj tradičná Pohľadnica z Prahy, v ktorej autor Petr Žantovský nastolil otázku „o regulácii internetu“, čo chápe ako verejnú požiadavku zavedenia cenzúry.

„Literatúra v Tatrách oslovila mladých“ – to je názov reportáže Štefana Cifru o stretnutí bulharských, českých, slovenských a srbských spisovateľov vo Vysokých Tatrách v rámci Tatranskej literárnej jari 2018, kde bola uvedená do života aj antológia súčasných českých a slovenských básnikov „Refrény času“ ako prvé kultúrne podujatie k blížiacej sa storočnici vzniku Česko-Slovenska.

Celostránkovú esej „Prvé zrno z Nitrianskeho Hrádku“ o starobylom osídlení slovenského územia pred viac ako 5000 rokmi napísal Miroslav Pius. Je to archeologicky výnimočne bohatá lokalita dnešného Nitrianskeho Hrádku – Zámečku, ktorú si súčasníci pomenovali aj ako „Slovenskú Tróju“.

Celostránkový formát má aj ukážka z knihy jubilujúceho filozofa a kulturológa Viktora Timuru (80), publikovaná pod názvom „Mystifikácia názvu Germánia“.

Scénické umenie je zastúpené dvoj-recenziou Vladimíra Blahu „Dvakrát o dnešku“. Autor v nej hodnotí inscenáciu tragédie G. Hauptmanna „Pred západom slnka“ a inscenáciu Sofoklovej „Antigony“ na javisku činohry SND.

Známeho publicistu a autora literatúry faktu Milana Vároša tentoraz zaujali osudy cárskej rodiny Romanovovcov, a to nielen z pohľadu nesmiernej tragiky konca ich života, ale aj z pohľadu histórie ich hnuteľného bohatstva v podobe šperkov, zlata, diamantov a zlatých cárskych symbolov a insígnií. Faktografická esej má názov „Gorkij orodoval za historika“.

Celostránkový rozhovor s filozofom Emilom Višňovským pod názvom „O mieste filozofie v súčasnom svete“ pripravila Etela Farkašová a rozhovor s jubilujúcim violončelistom a hudobným pedagógom Jánom Slávikom pod názvom „Dobre sa cítim v zajatí hudby“ Anna Sláviková. (Zhoda mien je náhodná.)

Nad dielom spisovateľa Jozefa Leikerta v oblasti literatúry faktu pri príležitosti vydania jeho novej knihy „Rozčesnutý čas Marka Frauwirtha“ v eseji „Citovo sprítomnený príbeh neznámeho“ sa zamyslel Dušan Mikolaj.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Sergeja Makaru na knihu Júliusa Lomenčíka „Reflexie v priestore slova“ a recenziu Milana Kendu na knihu Jána Turana pre najmladších čitateľov „Zo zlatého krčiažteka“.

Spoločenská rubrika okrem stručných informácií z viacerých literárnych podujatí (Suchá nad Parnou a V. Turčány, Červený Kláštor – pamiatkari, Lednické Rovne – cena za najkrajšiu knihu) uverejňuje nekrológ za kultúrnym aktivistom a matičiarom Jozefom Mižákom.